8.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 64/21

Žaloba podaná 18. decembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika

(Vec C-561/07)

(2008/C 64/32)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: J. Enegren a L. Pignataro, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

—

Talianska republika si tým, že zachovala účinnosť ustanovení článku 47 ods. 5 a 6 zákona č. 428 z 29. decembra 1990 v prípade hospodárskej krízy podniku v spojení s pravidlom zakotveným v článku 2 ods. 5 písm. c) zákona z 12. augusta 1977 č. 675, v dôsledku čoho práva zamestnancov uvedených v článku 3 a 4 smernice 2001/23/ES nie sú zachované v prípade prevodu podniku, v ktorom bola zistená „krízová situácia“, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice,

—	zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia tvrdí, že ustanovenia zákona č. 428/1990 (článok 47 ods. 5 a 6) sú v rozpore so smernicou Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (1), a to z toho dôvodu, že zamestnancom podniku, ktorý je v režime začlenenia mimoriadnych príjmov, ktoré prešli na nadobúdateľa, zanikajú práva zakotvené v článku 2112 občianskeho zákonníka, ktorý zachováva prípadné záruky zakotvené v kolektívnej zmluve („zaobchádzanie s najvyššou výhodou“ zakotvené v článku 47 ods. 5).

Z toho vyplýva, že zamestnanci podniku v režime Začlenenia príjmov („ZP“) v krízovej situácii nemajú v prípade prevodu podniku nárok na záruky zakotvené v článkoch 3 a 4 smernice.

Pokiaľ ide o článok 47 ods. 6, tento stanovuje, že zamestnanci, ktorí neprejdú k nadobúdateľovi, k nájomcovi alebo k právnemu nástupcovi, majú právo na prednostné prijatie do zamestnania posledne uvedenými subjektami, a to v lehote jedného roka od prevodu, alebo v dlhšej lehote, tak ako jej dĺžku stanovuje kolektívna zmluva. V prípade vyššie uvedených zamestnancov, ktorí prešli na nadobúdateľa, na nájomcu alebo na právneho nástupcu po prevode podniku, sa nepoužije článok 2112 občianskeho zákonníka.

Talianska vláda nespochybnila právny rozbor, ktorý urobila Komisia a na základe ktorého sa na zamestnancov podniku, ktorý je v režime ZP v krízovej situácii, nevzťahujú záruky zakotvené v článku 3 a 4 smernice v prípade prevodu podniku. Tvrdila však, že v osobitnom prípade sa uplatní článok 5 ods. 3 smernice.

V žalobe Komisia zdôraznila, že v prípade prevodu podniku, keď je prevádzateľ v situácii závažnej hospodárskej krízy, uvedené ustanovenie umožňuje zmeniť pracovné podmienky zamestnancov za účelom zachovania pracovných možností, ktoré zaručuje prežitie podniku, závodu alebo častí podnikov alebo závodov. Toto ustanovenie splnomocňuje členský štát len umožniť prevádzateľovi a zástupcom zamestnancov dohodnúť sa na zmene pracovných podmienok za takýchto okolností a nie vylúčiť, tak ako to robí článok 47 ods. 5 a 6 zákona č. 428/90, uplatnenie článkov 3 a 4 smernice.

(1) Ú. v. ES L 82, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98.