9.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 37/13

1.

Má sa článok 51 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (1) vykladať tak, že prihlasovateľa ochrannej známky Spoločenstva je potrebné považovať za konajúceho v zlej viere, ak v čase podania prihlášky vedel, že konkurenčný podnik používa (minimálne) v jednom členskom štáte zhodné alebo zameniteľne podobné označenie pre zhodné alebo podobné výrobky alebo služby, a podal prihlášku ochrannej známky, aby tak mohol zabrániť konkurenčnému podniku v ďalšom používaní označenia?

2.

V prípade zápornej odpovede na otázku 1:

Má sa prihlasovateľ ochrannej známky považovať za konajúceho v zlej viere v prípade, ak prihlási ochrannú známku, aby tak mohol zabrániť konkurenčnému podniku v ďalšom používaní označenia, hoci v čase podania prihlášky vedel alebo musel vedieť, že tento konkurenčný podnik používaním zhodného alebo podobného označenia pre zhodné alebo zameniteľne podobné výrobky alebo služby už získal „plnohodnotné majetkové práva“?

3.

V prípade kladnej odpovede na otázku 1 alebo na otázku 2:

Má byť záver o zlej viere odmietnutý, ak sa už označenie prihlasovateľa v obchodnom styku stalo známym a teda získalo ochranu na základe práva o ochrane proti nekalej hospodárskej súťaži?