9.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 37/12


Odvolanie podané 27. novembra 2007: Philippe Combescot proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 12. septembra 2007 vo veci T-249/04, Combescot/Komisia

(Vec C-525/07 P)

(2008/C 37/15)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Philippe Combescot (v zastúpení: A. Maritati a V. Messa, avvocati)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

Súdny dvor na základe zmeny rozhodnutia Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007, vo veci T-249/04, určí že je protiprávne HSP vypracované pánom M. napriek úplnej nezlučiteľnosti vykonávania, hoci v skutočnosti bolo vykonávané, úlohy hierarchicky nadriadeného povereného hodnotením profesijného prístupu pána Combescota. Nezlučiteľnosť vyplýva z podmienky závažného a nenapraviteľného nepriateľstva medzi odvolateľom a jeho hierarchicky nadriadeným, čo nakoniec implicitne priznal aj sám pán. M.; v dôsledku čoho prizná pánovi Combescotovi náhradu škôd, ktoré utrpel, z hľadiska nemajetkovej ujmy a fyzického a psychického zdravia, a tiež z hľadiska profesijného života a služobného postupu, s tým, že určí jej výšku nie nižšiu ako 100 000 eur,

zaviazať ďalšieho účastníka konania na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom sporu je to, či je v súlade s právom vypracovanie Hodnotenia služobného postupu za obdobie od 1. júla 2001 do 31. decembra 2002 (ďalej len HSP). Odvolateľ nesúhlasí so závermi, ku ktorým dospel Súd prvého stupňa, pričom odvolateľ zastáva právny názor, že HSP je protiprávne, keďže bolo vypracované osobou, pánom M., ktorý má hlbokú averziu voči Combescotovi, a to z toho dôvodu, že posledne menovaný oznámil závažné nedostatky, ktoré sú v rozpore s pravidlami a ktoré sa týkajú riadenia a ktorých sa dopustil na Delegácii v Guatemale už spomínaný pán M. Na základe týchto oznámení Inštitúcia vyslala do Guatemaly inšpekciu a následne, v dôsledku sťažnosti podanej pánom Combescotom 20. septembra 2004, OLAF rozhodol o začatí vyšetrovania, ktoré sa skončilo na základe konečnej správy (ďalej len Konečná správa OLAF), pripojenej k dokumentom v tomto konaní, spojenej so správou vypracovanou Inšpekčnou komisiou vyslanou v roku 2002. Na základe tohto odvolania právni zástupcovia pána Combescota navrhujú, aby Súdny dvor zmenil rozhodnutie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev v časti, v ktorej vylučuje protiprávnosť HSP a v dôsledku toho nepriznáva odvolateľovi právo na náhradu škody. V odvolaní sa navrhuje, aby Súdny dvor prešetril a určil, že pán Philippe Combescot v dôsledku neobjektívneho, a teda nesprávneho čiže protiprávneho vypracovania HSP za obdobie 2001-2002 utrpel závažnú ujmu na služobnom postupe a okrem toho na profesijnom dobrom mene a povesti; a že teda hodnotenie prostredníctvom HSP sa začleňuje do širšieho sporu vyplývajúceho zo svojvôle a ponižujúceho správania sa a to zo strany hierarchicky nadriadeného, čo spôsobilo ujmu a vnútornú bolesť, ktoré následne zapríčinili závažný stav depresie ako to preukazujú dokumenty a najmä ako to zistila Inštitúcia prostredníctvom svojich odborníkov. Odvolateľ teda navrhuje, aby Súdny dvor komplexne vyhodnotil skutkové okolnosti, ktoré súvisia s právnou vecou, s tým, že zoberie do úvahy všetky dôležité skutočnosti s cieľom určiť protiprávnosť HSP a teda priznať odvolateľovi náhradu škody.

Odvolateľ uvádza rozpornosť rozhodnutia Súdu prvého stupňa, ktorý vymenúva medzi cieľmi nezávislosť a integritu, ktoré sa musia zohľadniť v každej situácii, kedy hierarchicky podriadený, ktorý musí vyjadriť názor o konkrétnom postupe sa nesmie nachádzať v takej osobnej situácii, že nezávisle od toho, že úsudok má byť pokojný a slušný, v ktorej by tretie osoby mohli nadobudnúť dojem, že došlo k strate nezávislosti a objektívnosti; predsa však dospel v prípade pána M. k úplne nepochopiteľným záverom. Odvolateľ namieta nesúlad rozhodnutia, v časti v ktorej uznáva, že kroky, ktoré podnikol pán Combescot, namierené proti poradcovi rezidenta v Guatemale, zhoršili situáciu pána M., ale napriek tomu zaujal právny názor, že takáto situácia nie je dostatočná pre vyvodenie domnienky o tom, že pán M. je v situácii úplne nezlučiteľnej s úlohou hodnotiteľa, na ktorého sa vzťahuje zásada nestrannosti a objektívnosti. Je zjavné, že vypracovanie HSP spočíva vo vyjadrení hodnotiaceho úsudku s charakterom voľnej úvahy tak, že každá úvaha týkajúca sa zásluhy a vzťahujúca sa na tento úsudok nemá žiadnu konkrétnu hodnotu a nemôže potvrdiť a/alebo vyvrátiť skutkovú okolnosť a teda pán M. vypracoval HSP napriek tomu, že bol v zjavnej situácii závažného nepriateľstva voči pánovi Combescotovi. V tejto súvislosti sa javí ako nepochybné, že sa nemožno odvolávať ako na rozhodujúcu okolnosť na prítomnosť osoby, úplne nestrannej z hľadiska osobných vzťahov medzi pánom Combescotom a pánom M., ako spoluhodnotiteľa. Odvolateľ konkrétne napáda obsah HSP. Nakoniec odvolateľ zotrváva na tom, aby sa vyhovelo vyšetrovacím návrhom.