26.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 22/30

1.

Vylučuje článok 2 ods. 1 a 2 prvej smernice Rady 67/227/EHS (1) z 11. apríla 1967 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu, v spojení s článkami 2, 10 ods. 1 písm. a) a článkom 10 ods. 2 šiestej smernice Rady 77/388/EHS (2) zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, možnosť zdaniteľnej osobe podliehajúcej dani z pridanej hodnoty uložiť povinnosť uhradiť dodatočnú daňovú povinnosť v zmysle článku 109 ods. 5 a 6 ustawa o podatku od towarów i usług [zákon o dani na tovary a služby] z 11. marca 2004 [omissis], ak sa zistí, že zdaniteľná osoba podliehajúca dani z pridanej hodnoty uviedla v daňovom priznaní ako zaplatený preplatok na dani alebo zaplatenú daň na vstupe sumu, ktorá je vyššia ako suma, ktorá skutočne zdaniteľnej osobe prináleží?

2.

Môžu „osobitné opatrenia“ v zmysle článku 27 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, s prihliadnutím na ich povahu a cieľ, spočívať v možnosti uložiť zdaniteľnej osobe podliehajúcej dani z pridanej hodnoty dodatočnú daňovú povinnosť, ktorá bude stanovená rozhodnutím daňového orgánu, ak je preukázaná objektívna skutočnosť, že zdaniteľná osoba uviedla vyššiu sumu vrátenia preplatku na dani alebo vyššiu sumu dane zaplatenej na vstupe?

3.

Zahŕňa oprávnenie podľa článku 33 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia právo vyrubiť dodatočnú daňovú povinnosť v zmysle článku 109 ods. 5 a 6 zákona z 11. marca 2004 o dani na tovary a služby [omissis]?