Vec C-566/07

Staatssecretaris van Financiën

proti

Stadeco BV

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hoge Raad der Nederlanden)

„Šiesta smernica o DPH — Článok 21 bod 1 písm. c) — Daň splatná výlučne z dôvodu jej uvedenia na faktúre — Oprava nedôvodne vyfakturovanej dane — Bezdôvodné obohatenie“

Návrhy prednesené 12. marca 2009 — generálna advokátka J. Kokott   I ‐ 5298

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 18. júna 2009   I ‐ 5308

Abstrakt rozsudku

1. Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Daň splatná výlučne z dôvodu jej uvedenia na faktúre

   [Smernica Rady 77/388, článok 21 ods. 1 písm. c)]

2. Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Daň splatná výlučne z dôvodu jej uvedenia na faktúre

   (Smernica Rady 77/388)

1.  Článok 21 ods. 1 písm. c) šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, zmenenej a doplnenej smernicou 91/680, sa má vykladať v tom zmysle, že daň z pridanej hodnoty je podľa tohto ustanovenia splatná v tom členskom štáte, ktorého daň z pridanej hodnoty je uvedená na faktúre alebo inom dokumente slúžiacom ako faktúra, aj keď predmetné plnenie v tomto členskom štáte nie je zdaniteľné. Na rozdiel od prípadu, v ktorom by daňový dlh vznikol prípadne z dôvodu plnenia podliehajúceho dani z pridanej hodnoty, nie je miesto poskytnutých služieb uvedené na faktúre relevantné, pokiaľ ide o vznik daňového dlhu stanoveného v článku 21 bode 1 písm. c) šiestej smernice, ktorý vzniká výlučne z dôvodu uvedenia dane na tejto faktúre.

   Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, v ktorom členskom štáte je daň z pridanej hodnoty uvedená na predmetnej faktúre splatná. V tejto súvislosti môžu byť relevantné najmä uvedená sadzba, mena, v ktorej je vyjadrená suma na zaplatenie, jazyk, v ktorom je faktúra vystavená, obsah a kontext predmetnej faktúry, miesto, kde je usadený vystaviteľ tejto faktúry a príjemca poskytnutých služieb, ako aj ich správanie.

   (pozri body 27, 33, bod 1 výroku)

2.  Zásade daňovej neutrality v zásade neodporuje, keď členský štát opravu dane z pridanej hodnoty, splatnej v tomto členskom štáte iba z dôvodu, že bola omylom uvedená na odoslanej faktúre, podmieni tým, že zdaniteľná osoba zašle príjemcovi poskytnutých služieb opravenú faktúru, v ktorej nebude uvedená daň z pridanej hodnoty, pokiaľ táto zdaniteľná osoba v primeranej lehote a úplne neodstránila nebezpečenstvo straty daňových príjmov.

   Ďalej v rozsahu, v akom vnútroštátne daňové orgány podmieňujú opravu dane z pridanej hodnoty tým, že vystaviteľ predmetnej faktúry vyplatí príjemcovi poskytnutých služieb sumu dane zaplatenej bez právneho dôvodu, právu Spoločenstva neodporuje skutočnosť, aby vnútroštátny právny poriadok zamietol vrátenie bezdôvodne zaplatených daní za podmienok, ktoré by viedli k bezdôvodnému obohateniu oprávnených osôb.

   Existencia a rozsah bezdôvodného obohatenia, ktoré by prinieslo zdaniteľnej osobe vrátenie dane zaplatenej v rozpore s právom Spoločenstva, môže byť preto zistené iba na základe analýzy, ktorá zohľadňuje všetky relevantné okolnosti. Vykonanie takejto analýzy prislúcha vnútroštátnemu súdu. V tomto kontexte môže byť relevantná najmä otázka, či v zmluvách uzatvorených medzi vystaviteľom faktúry a príjemcovi poskytnutých služieb boli uvedené pevne stanovené sumy za poskytnuté služby alebo základné sumy, prípadne zvýšené o príslušné dane. V prvom prípade by totiž nešlo o bezdôvodné obohatenie sa vystaviteľa predmetnej faktúry.

   (pozri body 48 — 51, bod 2 výroku)