Vec C-561/07

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Talianskej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Smernica 2001/23/ES — Prevod podniku — Zachovanie práv zamestnancov — Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že sa neuplatní na prevody podnikov v ‚krízovej situácii‘“

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 11. júna 2009   I ‐ 4963

Abstrakt rozsudku

1. Sociálna politika – Aproximácia právnych predpisov – Prevody podnikov – Zachovanie práv zamestnancov – Smernica 2001/23

   (Smernica Rady 2001/23, článok 3 ods. 1, 3 a 4)

2. Sociálna politika – Aproximácia právnych predpisov – Prevody podnikov – Zachovanie práv zamestnancov – Smernica 2001/23

   (Smernica Rady 2001/23, článok 4 ods. 1)

3. Sociálna politika – Aproximácia právnych predpisov – Prevody podnikov – Zachovanie práv zamestnancov – Smernica 2001/23

   [Smernica Rady 2001/23, článok 5 ods. 2 písm. a)]

4. Sociálna politika – Aproximácia právnych predpisov – Prevody podnikov – Zachovanie práv zamestnancov – Smernica 2001/23

   (Smernica Rady 2001/23, článok 3 ods. 3, článok 4 a článok 5 ods. 3)

1.  Článok 3 ods. 4 smernice 2001/23 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov stanovuje výnimku z uplatnenia ods. 1 a 3 toho istého článku 3, ktorý nadobúdateľovi ukladá povinnosť zachovať práva a povinnosti, ktoré pre prevádzateľa vyplývajú z pracovnej zmluvy alebo z pracovnoprávneho vzťahu, ako aj zamestnanecké podmienky dohodnuté na základe kolektívnej zmluvy až do dňa zrušenia kolektívnej zmluvy alebo uplynutia jej platnosti alebo nadobudnutia platnosti alebo uplatnenia inej kolektívnej zmluvy, počas minimálne jedného roka.

   Táto výnimka sa týka zamestnaneckých práv na dávky v starobe, invalidite alebo na pozostalostné dávky podľa doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov, ktoré nie sú súčasťou zákonných systémov sociálneho zabezpečenia. Tiež so zreteľom na všeobecný cieľ ochrany práv zamestnancov v prípade prevodu podniku, ktorý sleduje uvedená smernica, sa táto výnimka musí vykladať striktne. Z toho vyplýva, že iba plnenia poskytované mimo zákonných systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sú taxatívne uvedené v článku 3 ods. 4 písm. a) smernice 2001/23, môžu byť vyňaté z pôsobnosti záväzku prevodu práv zamestnancov.

   Ďalej v súlade s článkom 3 ods. 4 písm. b) smernice 2001/23, aj keď členské štáty túto výnimku uplatňujú, musia prijať potrebné opatrenia na ochranu záujmov zamestnancov, pokiaľ ide o ich okamžité alebo budúce práva, z ktorých im vyplýva nárok na dávky v starobe vrátane pozostalostných dávok na základe doplnkových systémov uvedených v písmene a) toho istého ustanovenia.

   (pozri body 29 — 32)

2.  Skutočnosť, že sa vyhlási, že podnik sa nachádza v krízovej situácii v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy, nemôže nevyhnutne a systematicky znamenať zmeny z hľadiska zamestnanosti v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2001/23 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov. Okrem toho dôvody odôvodňujúce prepúšťanie sa môžu uplatniť v súlade s predmetnými vnútroštátnymi ustanoveniami len v osobitných prípadoch krízy podniku. Preto konanie o zistení krízového stavu podniku nemôže byť nevyhnutne a systematicky hospodárskym, technickým alebo organizačným dôvodom zahŕňajúcim zmeny z hľadiska zamestnanosti v zmysle článku 4 ods. 1 uvedenej smernice.

   (pozri bod 36)

3.  Článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov umožňuje členským štátom za určitých podmienok, aby na prevod podniku neuplatnili určité záruky uvedené v článkoch 3 a 4 uvedenej smernice, pokiaľ sa začalo konkurzné konanie a pokiaľ je pod dozorom príslušného verejného orgánu.

   Súdny dvor však v rámci prejudiciálneho konania, ktoré sa týkalo otázky, či smernica 77/187 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, ktorá predchádzala smernici 2001/23, bola uplatniteľná na prevod podniku, ktorý bol predmetom konania o zistení krízového stavu, ako ho upravuje vnútroštátna právna úprava, zaujal právne stanovisko, že uvedené konanie smeruje k podpore zachovania jeho činnosti so zreteľom na neskoršie prebratie, neobsahuje súdnu kontrolu ani administratívne opatrenie týkajúce sa majetku podniku a nestanovuje žiadny odklad platenia. Okrem toho príslušný vnútroštátny orgán sa obmedzuje na vyhlásenie krízového stavu podniku a toto zistenie umožňuje dotknutému podniku dočasne získať výhodu spočívajúcu v tom, že Mimoriadna pokladňa dávok v nezamestnanosti na seba preberá výplatu miezd jeho zamestnancov čiastočne alebo v celom rozsahu.

   So zreteľom na tieto skutočnosti z toho vyplýva, že konanie o zistení krízového stavu podniku nemožno považovať za sledujúce účel obdobný účelu, ktorý sa sleduje v rámci konania riešiaceho platobnú neschopnosť, ktoré uvádza článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23, ani za nachádzajúce sa pod dozorom príslušného verejného orgánu, ktorý uvádza ten istý článok. Preto podmienky uplatnenia uvedeného ustanovenia chýbajú v konaní o zistení krízového stavu.

   (pozri body 38 — 40)

4.  Článok 5 ods. 3 smernice 2001/23 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov splnomocňuje členské štáty, aby stanovili, že zamestnanecké podmienky možno zmeniť kvôli zachovaniu pracovných príležitostí tak, že sa zabezpečí prežitie podniku, avšak bez toho, že by zamestnancom boli odňaté práva, ktoré im zaručujú články 3 a 4 smernice 2001/23. Zmena zamestnaneckých podmienok podľa článku 5 ods. 3 smernice 2001/23 nemôže byť osobitnou odchýlkou od záruk, ktoré stanovuje článok 3 ods. 3 uvedenej smernice, ktorá zabezpečuje zachovanie zamestnaneckých podmienok dohodnutých na základe kolektívnej zmluvy počas minimálne jedného roka po prevode. Keďže pravidlá smernice 2001/23 musia byť považované za kogentnú právnu normu, a to v tom zmysle, že sa od nich nemožno odchýliť v neprospech zamestnancov, práva a povinnosti, ktoré vyplývajú pre prevádzateľa z kolektívnej zmluvy, ktorá existovala ku dňu prevodu, sa z dôvodu tohto prevodu prevedú na nadobúdateľa. Z toho vyplýva, že zmena zamestnaneckých podmienok, ktorú povoľuje článok 5 ods. 3 smernice 2001/23, predpokladá, že už nastal prevod práv zamestnancov na nadobúdateľa.

   (pozri body 44, 46)