Vec C-545/07

Apis-Hristovich EOOD

proti

Lakorda AD

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Sofiyski gradski sad)

„Smernica 96/9/ES — Právna ochrana databáz — Právo sui generis — Získanie, overenie alebo prezentácia obsahu databázy — Extrakcia — Podstatná časť obsahu databázy — Elektronická databáza oficiálnych právnych údajov“

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 5. marca 2009   I ‐ 1631

Abstrakt rozsudku

1. Aproximácia právnych predpisov – Právna ochrana databáz – Smernica 96/9

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9, článok 7)

2. Aproximácia právnych predpisov – Právna ochrana databáz – Smernica 96/9

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9, článok 7)

3. Aproximácia právnych predpisov – Právna ochrana databáz – Smernica 96/9

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9, článok 1 ods. 2 a článok 7)

1.  Zo samotného znenia článku 7 ods. 2 písm. a) smernice 96/9 o právnej ochrane databáz vyplýva, že normotvorca Spoločenstva zamýšľal zahrnúť do pojmu „extrakcia“ v zmysle uvedeného článku 7 nielen konanie spočívajúce v „trvalom transfere“, ale aj konanie zodpovedajúce „dočasnému transferu“. Vymedzenie týchto pojmov „trvalý transfer“ a „dočasný transfer“ v zmysle článku 7 spočíva v kritériu dĺžky doby uchovania materiálov extrahovaných z chránenej databázy na inom nosiči než je nosič tejto databázy. Okamihom, v ktorom došlo k extrakcii v zmysle spomínaného článku 7 z chránenej databázy, ktorá je prístupná elektronickými prostriedkami, je okamih, v ktorom boli prenesené materiály uložené na iný nosič než je nosič tejto databázy. Tento pojem extrakcia je nezávislý od cieľa sledovaného osobou, ktorá sa dopustila dotknutého konania, od prípadných zmien obsahu takto prenesených materiálov, ktoré vykonala táto osoba, ako aj od prípadných rozdielov v štrukturálnej organizácii dotknutých databáz.

   Okolnosť, že fyzické a technické vlastnosti, ktorými sa vyznačuje obsah chránenej databázy jedného zostavovateľa, sú obsiahnuté aj v databáze iného zostavovateľa, možno vykladať ako indíciu toho, že došlo k extrakcii v zmysle článku 7 smernice 96/9, ibaže by takú zhodu bolo možné vysvetliť inými skutočnosťami než transferom medzi oboma dotknutými databázami. Skutočnosť, že materiály získané zostavovateľom databázy zo zdrojov, ktoré nie sú prístupné verejnosti, sa nachádzajú aj v databáze iného zostavovateľa, nestačí ako taká na preukázanie existencie takej extrakcie, ale môže predstavovať jej indíciu.

   Povaha počítačových programov použitých na správu dvoch elektronických databáz nepredstavuje kritérium na posúdenie toho, či došlo k extrakcii v zmysle článku 7 smernice 96/9.

   (pozri body 42, 55, bod 1 výroku)

2.  Článok 7 smernice 96/9 o právnej ochrane databáz sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o celý súbor materiálov zahŕňajúci samostatné podskupiny, rozsah materiálov, ktoré boli údajne extrahované a/alebo reutilizované z jednej z týchto podskupín, musí byť na účely posúdenia, či došlo k extrakcii a/alebo reutilizácii kvantitatívne vyhodnotenej podstatnej časti obsahu databázy v zmysle uvedeného článku, porovnaný s rozsahom celého obsahu tejto podskupiny, pokiaľ táto podskupina predstavuje ako taká databázu spĺňajúcu podmienky na poskytnutie ochrany právom sui generis zavedenej článkom 7 ods. 1 tejto smernice. V opačnom prípade, a pokiaľ uvedený súbor predstavuje takú chránenú databázu, musí byť porovnaný rozsah materiálov, ktoré boli údajne extrahované a/alebo reutilizované z jednotlivých podskupín tohto súboru, s rozsahom celého obsahu tohto súboru.

   Okolnosť, že materiály, ktoré boli údajne extrahované a/alebo reutilizované z databázy chránenej právom sui generis, získal jej zostavovateľ zo zdrojov, ktoré nie sú prístupné verejnosti, môže mať, v závislosti od rozsahu ľudských, technických alebo finančných prostriedkov vynaložených týmto zostavovateľom na zhromaždenie dotknutých materiálov z takých zdrojov, dosah na kvalifikáciu týchto materiálov ako kvalitatívne podstatnej časti obsahu dotknutej databázy v zmysle článku 7 smernice 96/9.

   Skutočnosť, že časť materiálov obsiahnutých v databáze má oficiálny charakter a je prístupná verejnosti, nezbavuje vnútroštátny súd povinnosti, aby na účely posúdenia, či došlo k extrakcii a/alebo reutilizácii podstatnej časti obsahu uvedenej databázy, overil, či materiály, ktoré boli údajne extrahované a/alebo reutilizované z tejto databázy, tvoria kvantitatívne, prípadne kvalitatívne podstatnú časť celého obsahu tejto databázy v rozsahu, v ktorom z hľadiska ich získania, overenia alebo prezentácie predstavujú významný ľudský, technický alebo finančný vklad.

   (pozri bod 74, bod 2 výroku)

3.  Tak zo všeobecného významu výrazov použitých v článku 1 ods. 2 smernice 96/9 o právnej ochrane databáz na definíciu pojmu databáza v zmysle tejto smernice, ako aj z cieľa, ktorý spočíva v ochrane právom sui generis zavedenej článkom 7 tejto smernice, vyplýva, že normotvorca Spoločenstva mal v úmysle definovať tento pojem široko bez ohľadu na úvahy týkajúce sa predovšetkým fyzického obsahu dotknutého súboru materiálov.

   Ako okrem toho vyplýva z článku 7 ods. 4 smernice 96/9, právo sui generis sa uplatňuje bez ohľadu na to, či databáza a/alebo jej obsah môžu podliehať ochrane predovšetkým podľa autorského práva.

   Z toho vyplýva, že okolnosť, že materiály obsiahnuté v právnom informačnom systéme nemôžu z dôvodu ich oficiálneho charakteru podliehať ochrane podľa autorského práva, nemôže ako taká odôvodniť, že by súbor obsahujúci také materiály nemohol byť kvalifikovaný ako „databáza“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 96/9 alebo že by sa na taký súbor nevzťahovala ochrana právom sui generis.

   (pozri body 69 — 71)