—

Apis-Hristovich EOOD, v zastúpení: E. Marcov a A. Andréev, advokati,

—

Lakorda AD, v zastúpení: D. Mateva a M. Mladenov, advokati,

—

bulharská vláda, v zastúpení: E. Petranova, D. Drambozova a A. Ananiev, splnomocnení zástupcovia,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: N. Nikolova a H. Krämer, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/9 ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, s. 20; Mim. vyd. 13/015, s. 459).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Apis-Hristovich EOOD (ďalej len „Apis“) a Lakorda AD (ďalej len „Lakorda“), dvoma spoločnosťami založenými podľa bulharského práva, ktoré uvádzajú na trh elektronické databázy oficiálnych právnych údajov.

3

Predmet smernice 96/9 tvorí podľa jej článku 1 ods. 1 „právna ochrana databáz v akejkoľvek forme“.

4

Pojem databázy je na účely uplatňovania uvedenej smernice vymedzený v jej článku 1 ods. 2 ako „zbierka nezávislých diel, údajov alebo iných nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a individuálne prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami“.

5

Podľa článku 1 ods. 3 tej istej smernice „ochrana podľa tejto smernice sa nevzťahuje na počítačové programy použité pri zostavení alebo pôsobení databáz prístupných elektronickými prostriedkami“.

6

Článok 2 smernice 96/9 stanovuje:

„Táto smernica sa bude uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia spoločenstva vzťahujúce sa na:

…“

7

Článok 3 ods. 1 uvedenej smernice zavádza pre „databázy, ktoré predstavujú spôsobom výberu alebo usporiadaním ich obsahov autorov vlastný duševný výtvor“ ochranu autorským právom.

8

Článok 7 rovnakej smernice nazvaný „Predmet ochrany“ zavádza právo sui generis takto:

„1.   Členské štáty ustanovia pre zostavovateľa databázy, ktorá vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia, alebo prezentácie jej obsahu, právo zamedziť konaniam spočívajúcim extrakcii alebo reutilizácii celého obsahu databázy alebo kvalitatívne či kvantitatívne vyhodnotenej podstatnej časti z nej.

2.   Na účely tejto kapitoly:

Verejné vypožičiavanie nie je extrakciou alebo reutilizáciou.

3.   Právo uvedené v odseku 1 môže byť prevedené, postúpené alebo poskytnuté na základe zmluvnej licencie.

4.   Právo stanovené v paragrafe 1 sa uplatňuje bez ohľadu na to, či databáza spĺňa podmienky ochrany autorským právom alebo inými právami. Uplatňuje sa tiež bez ohľadu na to, či je obsah takejto databázy chránený autorským právom alebo inými právami. Ochrana databáz podľa práva podľa odseku 1 sa nedotýka práv týkajúcich sa ich obsahu.

5.   Opakovaná alebo systematická extrakcia alebo reutilizácia nepodstatných častí obsahu databázy zahŕňajúca konanie, ktoré je v rozpore so zvyčajným využívaním databázy alebo ktoré neprimerane poškodzuje oprávnené záujmy zostavovateľa databázy, nie sú dovolené.“

9

V práve Bulharskej republiky je právna ochrana databáz upravená zákonom o autorskom práve a súvisiacich právach (Zakon za avtorskoto pravo i srodnite mu prava, Darzhaven vestnik č. 56 z 29. júna 1993), v pozmenenom znení uverejnenom v Darzhaven vestnik č. 73 z (ďalej len „ZAPSP“). Ustanovenia článku 1 ods. 2 a 3 smernice 96/9 boli prevzaté článkom 2 bodom 13 doplnkových ustanovení ZAPSP a ustanovenia článku 7 ods. 1 a 2 uvedenej smernice článkom 93b a 93c ods. 1 tohto zákona.

10

Spoločnosť Apis predložila Sofiyski gradski sad (mestský súd v Sofii) žalobu smerujúcu jednak k tomu, aby spoločnosť Lakorda ukončila údajne protiprávnu extrakciu a reutilizáciu podstatných častí jej modulov nazvaných „Apis pravo“ („Apis právo“) a „Apis praktika“ („Apis judikatúra“), ktoré sú súčasťou celkového systému právnych informácií, a to v čase skutkových okolností vo veci samej „Apis 5x“, neskôr „Apis 6“, jednak k náhrade škody, ktorá vznikla žalobkyni vo veci samej konaním spoločnosti Lakorda.

11

Apis tvrdí, že je zostavovateľkou databáz v zmysle ZAPSP a že vykonala podstatný vklad do zhromažďovania, overovania, systematizovania a aktualizácie údajov obsiahnutých v jej moduloch „Apis pravo“ a „Apis praktika“. Hlavné činnosti spojené s týmto vkladom spočívali v digitalizácii, konverzii, korektorskej práci, technologickom spracovaní, konsolidácii normatívnych aktov a právnickom spracovaní.

12

Apis tvrdí, že osoby, ktoré u nej pred časom pracovali v jej oddelení informatiky predtým, než založili spoločnosť Lakorda, protiprávne extrahovali podstatné časti jej modulov, čo umožnilo spoločnosti Lakorda zostaviť a uviesť na trh v septembri 2006 jej vlastné moduly nazvané „Balgarsko pravo“ („bulharské právo“) a „Sadebna praktika“ („judikatúra súdov“), ktoré sú súčasťou súhrnného právneho informačného systému „Lakorda legis“.

13

Apis uvádza, že spoločnosť Lakorda bez jej povolenia extrahovala z modulu „Apis pravo“ konsolidované znenia viac než 19700 dokumentov, ako sú platné normatívne akty, akty, ktorými sa menia alebo zrušujú skoršie akty, ako aj akty, ktoré nemajú normatívnu povahu. Okrem toho viac než 2500 dokumentov, ako sú skoršie znenia normatívnych aktov z obdobia od roku 2001 do roku 2006, bolo extrahovaných z modulu „Apis pravo“ a reutilizovaných v systéme „Lakorda legis“. Takisto 82,5% všetkých dokumentov obsiahnutých v uvedenom module teda bolo extrahovaných a reutilizovaných spoločnosťou Lakorda, čo predstavuje kvantitatívne podstatnú časť obsahu tohto modulu.

14

Okrem toho podľa tvrdenia spoločnosti Apis 2516 nezverejnených súdnych rozhodnutí, ktoré táto spoločnosť získala so súhlasom dotknutých súdov a ktoré zhromaždila do svojho modulu „Apis praktika“, spoločnosť Lakorda extrahovala a začlenila do modulu „Sadebna praktika“, čo s ohľadom na zvláštnu hodnotu tejto nezverejnenej judikatúry podľa spoločnosti Apis predstavuje kvalitatívne podstatnú časť modulu „Apis praktika“.

15

Apis tvrdí, že extrakcia a reutilizácia vykonávané spoločnosťou Lakorda sa týkali nielen dokumentov uvedených v moduloch „Apis pravo“ a „Apis praktika“, ale aj údajov súvisiacich s týmito dokumentmi, ako sú vzájomné odkazy uvedené v týchto dokumentoch a právne definície určitých termínov a pojmov. Skutočnosť, že došlo k tomuto protiprávnemu konaniu je potvrdená tým, že moduly spoločnosti Lakorda majú vlastnosti totožné s vlastnosťami modulov spoločnosti Apis, ako sú okrem iného redakčné poznámky, odkazy na preklady do anglického jazyka, ovládacie príkazy, hypertextové odkazy a údajov o histórii vzniku normatívnych aktov.

16

Spoločnosť Lakorda popiera akúkoľvek protiprávnu extrakciu z modulov spoločnosti Apis a ich reutilizáciu. Tvrdí, že jej systém „Lakorda legis“ je výsledkom významného samostatného vkladu vo výške 215000 BGN. Na vytvorení tohto systému sa podieľala skupina zložená z informatikov, právnikov, ako aj správcov databáz na základe originálnych počítačových programov určených na vytvorenie, aktualizáciu a zobrazenie databáz, ktoré umožnili oveľa rýchlejšie a výkonnejšie spracovanie údajov a prístup k informáciám. Jej moduly sa okrem toho vyznačujú štruktúrou, ktorá je podstatne odlišná od štruktúry modulov spoločnosti Apis.

17

Spoločnosť Lakorda uvádza, že na účely úspešného uskutočnenia svojho projektu sa oprela o svoje vzťahy s jednotlivými vnútroštátnymi a európskymi orgánmi. Okrem toho využila zdroje prístupné verejnosti, ako sú Darzhaven vestnik (Úradný vestník Bulharskej republiky) a oficiálne internetové stránky vnútroštátnych orgánov a súdov, čo vysvetľuje veľmi podobný obsah jej modulov a modulov spoločnosti Apis, ako aj prítomnosť, hoci obmedzenú, vlastností podobných vlastnostiam modulov spoločnosti Apis, predovšetkým pokiaľ ide o odkazy na preklady a ovládacie príkazy. Nakoniec podľa ZAPSP sa na oficiálne akty štátnych orgánov nevzťahuje režim autorskoprávnej ochrany.

18

Spoločnosť Lakorda dodáva, že veľká väčšina redakčných poznámok, ako aj hypertextových odkazov, ktoré sú uvedené v systéme „Lakorda legis“, je výsledkom osobnej koncepcie spočívajúcej v spracovaní, klasifikácii a veľmi podrobnom systematickom označovaní uvedených aktov. Spomínaný systém teda obsahuje 1200000 štruktúrovaných a samostatne prístupných údajov a viac než 2700000 hypertextových odkazov vytvorených podľa originálnej metódy rozpoznania a priradenia. Okrem toho existujú významné rozdiely medzi súdnymi rozhodnutiami uvedenými v informačných systémoch spoločnosti Lakorda a súdnymi rozhodnutiami uvedenými v informačných systémoch spoločnosti Apis, predovšetkým na úrovni častí, ktoré sú označené ako základné pre čítanie dotknutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o redakčné techniky, ktoré sú použité v moduloch Apis, tie vyplývajú z platných všeobecných pravidiel interpunkcie v bulharčine.

19

Sofiyski gradski sad tvrdí, že na preukázanie toho, či vo veci, ktorá mu bola predložená, došlo k protiprávnemu konaniu, musí vyložiť a uplatniť článok 93c ods. 1 ZAPSP, ktorým sa preberá článok 7 ods. 2 smernice 96/9.

20

Uvedený súd zdôrazňuje na jednej strane, že otázka, ktorá je základnou pre spor v konaní vo veci samej, spočíva v údajnej protiprávnej extrakcii obsahu modulov spoločnosti Apis vykonanej spoločnosťou Lakorda, a na druhej strane, že tento obsah tvoria akty štátnych orgánov, ktoré sa neustále menia, dopĺňajú alebo rušia, a domnieva sa, že na zistenie toho, či došlo k porušeniu ZAPSP, treba určiť tak okamih, v ktorom došlo k tejto údajnej extrakcii, ako aj to, či táto extrakcia predstavuje trvalý alebo dočasný transfer.

21

Keďže tieto dva posledné uvedené pojmy nie sú v ZAPSP definované, kladie si vnútroštátny súd otázku, či na výklad výrazov „trvalý“ a „dočasný“ uvedených v článku 7 ods. 2 písm. a) smernice 96/9 treba použiť kritérium založené na dĺžke doby transferu alebo na dĺžke doby uchovania extrahovaného produktu na inom nosiči. Domnieva sa, že pokiaľ by sa malo použiť druhé kritérium, znamenalo by to overiť, či databáza, z ktorej bola údajne vykonaná extrakcia, bola trvalo uložená na pevnom nosiči („hardware“), pričom v tom prípade by išlo o trvalý transfer, alebo či naopak bola databáza dočasne uložená v operačnej pamäti počítača a v tom prípade by išlo o dočasný transfer.

22

Vzhľadom na tvrdenie spoločnosti Lakorda, že moduly „Apis pravo“ a „Apis praktika“ predstavujú kvantitatívne nepodstatnú časť jej systému „Lakorda legis“, sa vnútroštátny súd navyše domnieva, že musí vyložiť pojem kvantitatívne podstatnej časti v zmysle článku 7 ods. 1 a 2 smernice 96/9. Kladie si v tomto ohľade otázku, či na overenie toho, či k extrakcii takej časti došlo, treba porovnať rozsah údajov extrahovaných zo spomínaných modulov s rozsahom údajov obsiahnutých v moduloch spoločnosti Lakorda posudzovaných samostatne alebo naopak vcelku.

23

Tvrdenie spoločnosti Apis, že v jej module „Apis praktika“ sa nachádzajú súdne rozhodnutia získané od súdov, ktorých judikatúra nie je prístupná verejnosti, vedie vnútroštátny súd k tomu, aby si položil otázku, či relevantným kritériom na účely posúdenia, či ide o kvalitatívne podstatnú časť obsahu databázy v zmysle článku 7 ods. 1 a 2 smernice 96/9, je prístupnosť údajov na účely ich zhromaždenia alebo význam informačnej hodnoty týchto údajov.

24

Nakoniec si vnútroštátny súd kladie otázku, či na preukázanie toho, či došlo k extrakcii v zmysle článku 7 smernice 96/9, treba porovnať nielen databázy ako také, ale aj počítačové programy určené na správu týchto databáz.

25

Vzhľadom na to, že sa Sofiyski gradski sad stretol s týmito ťažkosťami týkajúcimi sa výkladu, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

26

Spoločnosť Lakorda sa domnieva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania nie je nevyhnutný na vyriešenie sporu v konaní vo veci samej.

27

Lakorda v tomto ohľade tvrdí, že tento spor sa netýka toho, ako treba vykladať také pojmy ako „extrakcia“ alebo „podstatná časť obsahu databázy“ v zmysle smernice 96/9. Uvádza, že pojem extrakcia je definovaný v bulharskom práve a že ustanovenia tejto smernice, ktorých sa týka návrh na začatie prejudiciálneho konania, už boli vyložené Súdnym dvorom. Dodáva, že pokiaľ ide o údajnú protiprávnu extrakciu, ktorá sa jej vytýka, vnútroštátny súd môže posúdiť dôkazy, ktoré mu poskytli účastníci konania, najmä vo svetle technického a účtovníckeho znaleckého posudku, ktoré si vyžiadal a dostal na účely rozhodnutia o spore v konaní vo veci samej bez toho, aby sa predloženie návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru javilo ako nevyhnutné.

28

V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora prináleží len vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať zodpovednosť za prijaté súdne rozhodnutie, aby s ohľadom na konkrétne okolnosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia pre vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru (rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 59; z , Centro Europa 7, C-380/05, Zb. s. I-349, bod 52, a zo , Michaniki, C-213/07, Zb. s. I-9999, bod 32).

29

Preto, pokiaľ sa položené otázky týkajú výkladu práva Spoločenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (pozri najmä rozsudky z 25. februára 2003, IKA, C-326/00, Zb. s. I-1703, bod 27, a Michaniki, už citovaný, bod 33).

30

Odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke, ktorú položil vnútroštátny súd, možno len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Spoločenstva nemá žiaden vzťah k realite alebo predmetu sporu vo veci samej, ak ide o problém hypotetickej povahy, alebo tiež vtedy, ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové a právne podklady nevyhnutné na užitočné zodpovedanie otázok, ktoré sú mu položené (pozri najmä rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 39, a Michaniki, už citovaný, bod 34).

31

Treba však uviesť, že na prejednávanú vec sa nevzťahuje žiadny z prípadov uvedených v predchádzajúcom bode. Naopak, z opisu právneho a skutkového rámca veci samej obsiahnutého v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, čo bolo napokon potvrdené aj na pojednávaní, že riešenie sporu, ktorý bol predložený vnútroštátnemu súdu, je podmienené predovšetkým tým, že tento súd získa bližšie údaje týkajúce sa pojmov „extrakcia“ a kvalitatívne a kvantitatívne vyhodnotená „podstatná časť“ obsahu databázy v zmysle článku 7 smernice 96/9.

32

Treba dodať, že v rámci konania podľa článku 234 ES, ktoré spočíva na jednoznačnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, je na posúdenie konkrétneho skutkového stavu príslušný vnútroštátny súd. Súdny dvor však môže s cieľom dať užitočnú odpoveď poskytnúť vnútroštátnemu súdu v duchu spolupráce všetky informácie, ktoré považuje za nevyhnutné (pozri rozsudok z 1. júla 2008, MOTOE, C-49/07, Zb. s. I-4863, bod 30 a citovanú judikatúru).

33

Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

34

Prvá, štvrtá a piata otázka, ktoré treba preskúmať spoločne, sa týkajú hlavne pojmu extrakcia ako fyzického transferu údajov v kontexte smernice 96/9. Druhá, tretia a šiesta otázka, ktoré tiež treba spojiť na účely spoločného preskúmania, sa týkajú predovšetkým pojmu kvalitatívne a kvantitatívne vyhodnotenej podstatnej časti obsahu databázy v tom istom kontexte.

35

Svojou prvou otázkou vnútroštátny súd žiada o výklad pojmov „trvalý transfer“ a „dočasný transfer“ použitých v článku 7 ods. 2 písm. a) smernice 96/9 na účely definície pojmu extrakcia. Kladie si tiež otázku, ktorý okamih treba považovať za okamih, v ktorom došlo k extrakcii z databázy prístupnej elektronickými prostriedkami a ďalej či skutočnosť, že obsah, ktorý bol extrahovaný z databázy, slúžil na vytvorenie novej pozmenenej databázy, môže mať vplyv na posúdenie toho, či došlo k takej extrakcii.

36

Štvrtá otázka sa v podstate týka relevantnosti, v rámci posúdenia toho, či došlo k extrakcii z databázy prístupnej elektronickými prostriedkami, jednak okolnosti, že fyzické a technické vlastnosti tejto databázy možno nájsť aj v databáze osoby, ktorá údajne porušila právo sui generis, a jednak rozdielu v štrukturálnej organizácii oboch dotknutých databáz.

37

Svojou piatou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či počítačový program použitý na správu databázy, ktorý nie je jej súčasťou, má vplyv na posúdenie toho, či došlo k extrakcii.

38

V tomto ohľade treba pripomenúť, že pojem extrakcia je definovaný v článku 7 ods. 2 písm. a) smernice 96/9 ako „trvalý alebo dočasný transfer celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na ďalší nosič, a to akýmkoľvek prostriedkom alebo akoukoľvek formou“.

39

Keďže sa pojem extrakcia použil v rôznych ustanoveniach článku 7 smernice 96/9, treba na preskúmavané otázky odpovedať vo všeobecnom kontexte tohto článku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. októbra 2008, Directmedia Publishing, C-304/07, Zb. s. I-7565, bod 28).

40

Súdny dvor už rozhodol, že s ohľadom na výrazy použité v článku 7 ods. 2 písm. a) smernice 96/9 na definovanie pojmu extrakcia, ako aj na cieľ práva sui generis zavedeného normotvorcom Spoločenstva (pozri v tejto súvislosti rozsudky z 9. novembra 2004, The British Horseracing Board a i., C-203/02, Zb. s. I-10415, body 45, 46 a 51, ako aj Directmedia Publishing, už citovaný, body 31 až 33), treba tento pojem v kontexte spomínaného článku 7 chápať v širokom zmysle ako pojem označujúci akékoľvek nedovolené konanie spočívajúce v privlastnení si celého obsahu databázy alebo jeho časti, pričom povaha a forma použitého spôsobu konania nie je tomto ohľade dôležitá (pozri v tomto zmysle rozsudky The British Horseracing Board, už citovaný, body 51 a 67, ako aj Directmedia Publishing, už citovaný, body 34, 35, 37 a 38).

41

V tomto ohľade rozhodujúce kritérium spočíva v existencii „transferu“ celého obsahu dotknutej databázy alebo jeho časti na iný nosič rovnakej alebo inej povahy, ako je nosič tejto databázy. Takýto transfer predpokladá, že celý obsah databázy alebo jeho časť sa bude nachádzať na inom nosiči, ako je nosič pôvodnej databázy (pozri rozsudok Directmedia Publishing, už citovaný, bod 36).

42

V tomto kontexte treba vo vzťahu k prvej otázke vnútroštátneho súdu uviesť, že ako vyplýva zo samotného znenia článku 7 ods. 2 písm. a) smernice 96/9, normotvorca Spoločenstva zamýšľal zahrnúť do pojmu „extrakcia“ v zmysle uvedeného článku 7 nielen konanie spočívajúce v „trvalom transfere“, ale aj konanie zodpovedajúce „dočasnému transferu“.

43

Ako na pojednávaní upresnila Komisia Európskych spoločenstiev, cieľom uvedeného normotvorcu bolo výslovne vylúčiť uplatnenie určitej formy pravidla de minimis pri výklade a použití pojmu „transfer“ v zmysle článku 7 smernice 96/9. Ako okrem toho tiež potvrdila Komisia na pojednávaní, samotná uvedená smernica síce nespája s trvalým alebo naopak dočasným charakterom dotknutého transferu žiadny zvláštny právny následok. Otázka, či došlo k trvalému alebo dočasnému transferu, však môže mať v závislosti od kontextu dotknutého vnútroštátneho práva význam na účely posúdenia závažnosti prípadného porušenia práva sui generis zostavovateľa chránenej databázy alebo aj rozsahu nahraditeľnej ujmy spojenej s takým porušením.

44

Podobne ako Komisia sa treba domnievať, že rozlíšenie medzi trvalým a dočasným transferom spočíva v dĺžke doby uchovania materiálov extrahovaných z pôvodnej databázy na inom nosiči. O trvalý transfer ide vtedy, ak sú spomínané materiály trvalým spôsobom uložené na inom nosiči než je pôvodný nosič, zatiaľ čo o dočasný transfer ide vtedy, ak sú tieto materiály uložené na obmedzenú dobu na inom nosiči, napríklad v operačnej pamäti počítača.

45

Pokiaľ ide o okamih, v ktorom došlo k extrakcii z elektronickej databázy, treba sa domnievať, že ním je okamih, v ktorom došlo k uloženiu extrahovaných materiálov na iný nosič než je nosič pôvodnej databázy bez ohľadu na to, či malo toto uloženie trvalý alebo dočasný charakter.

46

Okrem toho cieľ sledovaný transferom je irelevantný na účely posúdenia toho, či došlo k extrakcii. Preto len málo záleží na tom, že cieľom dotknutého transferu je vytvorenie inej databázy, či už konkurujúcej alebo nekonkurujúcej pôvodnej databáze, alebo že toto konanie je súčasťou inej obchodnej či neobchodnej činnosti, ako je vytvorenie databázy (pozri v tomto zmysle rozsudok Directmedia Publishing, už citovaný, body 46 a 47 a citovanú judikatúru).

47

Ako potvrdzuje odôvodnenie č. 38 smernice 96/9, na účely výkladu pojmu extrakcia je tiež irelevantné, že transfer obsahu chránenej databázy na iný nosič vedie k odlišnému usporiadaniu dotknutých materiálov, ako je usporiadanie charakterizujúce pôvodnú databázu (pozri v tomto zmysle rozsudok Directmedia Publishing, už citovaný, bod 39).

48

Okolnosť, že celý obsah takej databázy, ktorá podlieha ochrane podľa práva sui generis, alebo jeho časť sa nachádza v inej databáze v pozmenenej forme, v dôsledku toho a s ohľadom na technické možnosti zmeny usporiadania elektronických databáz nebráni ako taká konštatovaniu, že došlo k extrakcii. To platí aj pre okolnosť spomínanú vnútroštátnym súdom v jeho štvrtej otázke, ktorá sa týka rozdielov v štrukturálnej organizácii oboch dotknutých databáz.

49

V tomto ohľade tiež treba upresniť, že pokiaľ sa preukáže — čo má posúdiť vnútroštátny súd — že obsah alebo podstatná časť obsahu databázy chránenej právom sui generis bola bez súhlasu jej zostavovateľa prenesená na nosič, ktorý patrí inej osobe, na účely jej ďalšieho sprístupnenia verejnosti napríklad vo forme inej prípadne pozmenenej databázy, môže taká skutočnosť ukazovať okrem existencie extrakcie aj na existenciu reutilizácie v zmysle článku 7 smernice 96/9, keďže pojem reutilizácia sa vzťahuje na akékoľvek nedovolené sprístupnenie obsahu chránenej databázy alebo podstatnej časti takého obsahu verejnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok The British Horseracing Board a i., už citovaný, body 61 a 67).

50

Ako uviedla Komisia, treba okrem toho zdôrazniť, že okolnosť, ktorej existenciu má tiež overiť vnútroštátny súd, že k protiprávnej extrakcii z chránenej databázy došlo na účely vytvorenia a uvedenia na trh novej databázy, ktorá je konkurenčná vo vzťahu k pôvodnej databáze, sa môže prípadne ukázať relevantnou pri posudzovaní rozsahu ujmy spôsobenej týmto konaním zostavovateľovi pôvodnej databázy.

51

Pokiaľ ide o okolnosť uvedenú aj vnútroštátnym súdom v jeho štvrtej otázke, podľa ktorej fyzické a technické vlastnosti obsahu databázy sa nachádzajú aj v obsahu inej databázy, možno ju vykladať ako indíciu toho, že došlo k transferu medzi týmito dvomi databázami, a teda k extrakcii. Ako zdôraznila spoločnosť Lakorda, uvedený súd však má posúdiť, či túto zhodu nemožno vysvetliť inými skutočnosťami, ako sú totožný charakter zdrojov použitých pri zostavovaní oboch databáz a výskyt takých vlastností v týchto spoločných zdrojoch.

52

Podobne ako bulharská vláda je potrebné tiež upresniť, že skutočnosť, že materiály získané zostavovateľom databázy zo zdrojov, ktoré nie sú prístupné verejnosti, sú uvedené aj v databáze iného zostavovateľa, nestačí ako taká na preukázanie toho, že došlo k transferu z nosiča prvej databázy na nosič druhej databázy, keďže uvedené materiály mohol získať priamo zostavovateľ poslednej uvedenej databázy z rovnakých zdrojov. Taká skutočnosť však môže byť indíciou toho, že došlo k extrakcii.

53

Nakoniec, ako tvrdila bulharská vláda a Komisia, okolnosť uvedená spoločnosťou Lakorda vo veci samej, ktorá viedla k položeniu piatej otázky vnútroštátnym súdom, týkajúca sa originálneho charakteru počítačového programu, ktorý použila na správu databázy osoba, ktorá údajne porušila právo sui generis zostavovateľa inej databázy, sa môže prípadne ukázať relevantnou v kontexte smernice Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. ES L 122, s. 42; Mim. vyd. 17/001, s. 114) [pozri v tejto súvislosti odôvodnenie č. 23 a článok 2 písm. a) smernice 96/9].

54

Taká okolnosť však nemôže sama osebe vylúčiť, že prítomnosť všetkých materiálov alebo ich časti na nosiči databázy osoby, ktorá sa údajne dopustila takého porušenia, je výsledkom nedovoleného transferu týchto materiálov z nosiča chránenej databázy.

55

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú, štvrtú a piatu otázku odpovedať takto:

56

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, ako treba vykladať pojem extrakcia kvantitatívne vyhodnotenej „podstatnej časti“ obsahu databázy v zmysle článku 7 smernice 96/9, pokiaľ sú dotknuté databázy v rámci jedného súboru materiálov tvorené samostatnými „podskupinami“ (modulmi), ktoré sú samostatnými obchodnými produktmi.

57

Tretia otázka sa v podstate týka toho, či okolnosť, že niektoré z materiálov údajne extrahovaných z databázy boli získané zostavovateľom databázy zo zdroja, ktorý nie je prístupný verejnosti, môže mať vplyv na výklad pojmu kvalitatívne „podstatná časť“ obsahu databázy v zmysle článku 7 smernice 96/9.

58

Svojou šiestou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, ako treba vykladať v kontexte článku 7 smernice 96/9 pojem „podstatná časť obsahu databázy“ s ohľadom na úpravu už obsiahnutú v judikatúre Súdneho dvora, pokiaľ táto databáza obsahuje oficiálne akty, ktoré sú prístupné verejnosti, ako sú normatívne a individuálne akty výkonných orgánov štátu a ich oficiálne preklady, ako aj judikatúru.

59

Pokiaľ ide o druhú otázku položenú vnútroštátnym súdom, treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora sa pojem kvantitatívne vyhodnotená podstatná časť obsahu chránenej databázy vzťahuje na rozsah extrahovaných a/alebo reutilizovaných častí tejto databázy a musí byť posudzovaný vo vzťahu k jej celkovému rozsahu. Ak totiž používateľ extrahuje a/alebo reutilizuje kvantitatívne významnú časť obsahu databázy, ktorej zostavenie si vyžiadalo vynaloženie podstatných prostriedkov, investícia pripadajúca na extrahovanú a/alebo reutilizovanú časť je rovnako podstatná (pozri rozsudok The British Horseracing Board a i., už citovaný, bod 70).

60

Ako však uviedla Komisia, treba v tomto ohľade dodať, že rozsah obsahu databázy na nosiči, na ktorý boli materiály pochádzajúce z chránenej databázy prenesené, nie je vôbec relevantný na posúdenie podstatného charakteru časti obsahu poslednej uvedenej databázy dotknutej údajnou extrakciou a/alebo reutilizáciou.

61

Ako okrem toho zdôraznili tak spoločnosť Apis, ako aj bulharská vláda a Komisia, posúdenie podstatného charakteru extrakcie a/alebo reutilizácie z kvantitatívneho hľadiska sa môže v každom prípade vykonať len s ohľadom na všetky materiály, ktoré môžu byť chránené právom sui generis z toho dôvodu, že jednak tvoria databázu v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 96/9 a jednak vklad spojený so zostavením tejto databázy má podstatný charakter v zmysle článku 7 ods. 1 uvedenej smernice.

62

Z toho vyplýva, že v takom prípade, aký spomína vnútroštátny súd vo svojej druhej otázke, v ktorom je celý súbor materiálov rozdelený do niekoľkých samostatných „podskupín“, treba na účely posúdenia, či sa údajná extrakcia a/alebo reutilizácia jednej z týchto podskupín týkala kvantitatívne vyhodnotenej podstatnej časti obsahu databázy, najskôr určiť, či samotná táto podskupina predstavuje databázu v zmysle smernice 96/9 (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 9. novembra 2004, Fixtures Marketing, C-444/02, Zb. s. I-10549, body 19 až 32), ktorá okrem toho spĺňa kritériá poskytnutia ochrany právom sui generis uvedené v článku 7 ods. 1 tejto smernice.

63

V prípade kladnej odpovede musí byť teda rozsah materiálov dotknutej podskupiny, ktoré boli údajne extrahované a/alebo reutilizované, porovnaný iba s rozsahom celého obsahu tejto podskupiny.

64

V prípade, že odpoveď je záporná a pokiaľ súbor materiálov, ktorého súčasťou je dotknutá podskupina, sám osebe predstavuje databázu, ktorá môže byť chránená právom sui generis na základe článku 1 ods. 2 v spojení s článkom 7 ods. 1 smernice 96/9, musí byť rozsah materiálov údajne extrahovaných a/alebo reutilizovaných z tejto podskupiny, ako aj prípadne z iných podskupín, porovnaný s rozsahom celého obsahu spomínaného súboru.

65

V tomto smere tiež treba upresniť, že okolnosť, že jednotlivé podskupiny toho istého súboru materiálov sa uvádzajú na trh samostatne ako samostatné produkty, nestačí ako taká na to, aby im bola priznaná kvalifikácia databázy, ktorá môže byť ako taká chránená právom sui generis. Taká kvalifikácia totiž nespočíva na okolnostiach obchodného charakteru, ale na splnení právnych podmienok uvedených v článku 1 ods. 2 a článku 7 ods. 1 uvedenej smernice.

66

Pokiaľ ide o tretiu otázku položenú vnútroštátnym súdom, treba zdôrazniť, že podľa judikatúry Súdneho dvora sa pojem kvalitatívne vyhodnotená podstatná časť obsahu databázy vzťahuje na význam investície do získania, overenia alebo prezentácie obsahu databázy, ktorá je predmetom extrakcie a/alebo reutilizácie, nezávisle od toho, či ide o kvantitatívne podstatnú časť celkového obsahu chránenej databázy. Kvantitatívne zanedbateľná časť obsahu databázy môže v skutočnosti s ohľadom na jej získanie, overenie alebo prezentáciu predstavovať významnú ľudskú, odbornú alebo finančnú investíciu (pozri rozsudok The British Horseracing Board a i., už citovaný, bod 71).

67

Vo svetle odôvodnenia č. 46 smernice 96/9, podľa ktorého existencia práva sui generis nevedie k vzniku nového práva na diela, údaje alebo samotné materiály obsiahnuté v databáze, bolo okrem toho rozhodnuté, že vnútorná hodnota materiálov dotknutých extrakciou a/alebo reutilizáciou nie je vhodným kritériom na posúdenie v tomto ohľade (pozri rozsudok The British Horseracing Board a i., už citovaný, body 72 a 78).

68

Okolnosť, že materiály, ktoré boli údajne extrahované a/alebo reutilizované z databázy chránenej právom sui generis, získal jej zostavovateľ zo zdrojov, ktoré nie sú prístupné verejnosti, môže mať s ohľadom na to, čo bolo pripomenuté v bode 66 tohto rozsudku, v závislosti od veľkosti ľudských, technických alebo finančných prostriedkov vynaložených zostavovateľom na zhromaždenie dotknutých materiálov z takých zdrojov, dosah na posúdenie toho, či došlo k podstatnému vkladu spojenému so „získaním“ týchto materiálov v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 96/9 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2004, Fixtures Marketing, C-46/02, Zb. s. I-10365, body 34 a 38), a mať preto vplyv na kvalifikáciu týchto materiálov ako kvalitatívne vyhodnotenej podstatnej časti obsahu dotknutej databázy.

69

Nakoniec, pokiaľ ide o okolnosť, ktorú uvádza vnútroštátny súd vo svojej šiestej otázke a ktorá sa týka prítomnosti oficiálnych materiálov prístupných verejnosti v dotknutej databáze, treba zdôrazniť, že tak zo všeobecného významu výrazov použitých v článku 1 ods. 2 smernice 96/9 na definíciu pojmu databáza v zmysle tejto smernice, ako aj z cieľa, ktorý spočíva v ochrane právom sui generis, vyplýva, že normotvorca Spoločenstva mal v úmysle definovať tento pojem široko bez ohľadu na úvahy týkajúce sa predovšetkým fyzického obsahu dotknutého súboru materiálov (pozri v tomto zmysle rozsudok Fixtures Marketing, C-444/02, už citovaný, body 19 až 21).

70

Ako okrem toho vyplýva z článku 7 ods. 4 smernice 96/9, právo sui generis sa uplatňuje bez ohľadu na to, či databáza a/alebo jej obsah môžu podliehať ochrane predovšetkým podľa autorského práva.

71

Ako uviedla bulharská vláda, z toho vyplýva, že okolnosť, ktorú uviedla spoločnosť Lakorda, že materiály obsiahnuté v právnom informačnom systéme Apis nemôžu z dôvodu ich oficiálneho charakteru podliehať ochrane podľa autorského práva, nemôže ako taká odôvodniť, že by súbor obsahujúci také materiály nemohol byť kvalifikovaný ako „databáza“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 96/9 alebo že by sa na taký súbor nevzťahovala ochrana právom sui generis zavedená článkom 7 tejto smernice.

72

Ako uviedli spoločnosť Apis, bulharská vláda a Komisia, skutočnosť, že všetky materiály zhromaždené v súbore údajov alebo ich časť majú oficiálny charakter a sú prístupné verejnosti, preto nezbavuje vnútroštátny súd povinnosti overiť vo svetle všetkých relevantných skutkových okolností, či tento súbor predstavuje databázu, ktorá môže podliehať ochrane právom sui generis z toho dôvodu, že na získanie, overenie a/alebo prezentáciu celého jej obsahu bol potrebný kvantitatívne alebo kvalitatívne podstatný vklad (pozri v tomto zmysle rozsudok Fixtures Marketing, C-46/02, už citovaný, body 32 až 38).

73

Ani okolnosť, že obsah chránenej databázy zahŕňa predovšetkým oficiálne materiály, ktoré sú prístupné verejnosti, nezbavuje vnútroštátny súd povinnosti, aby na účely posúdenia, či došlo k extrakcii a/alebo reutilizácii podstatnej časti uvedeného obsahu, overil, či materiály, ktoré boli údajne extrahované a/alebo reutilizované z uvedenej databázy, tvoria kvantitatívne prípadne kvalitatívne podstatnú časť celého obsahu tejto databázy v rozsahu, v ktorom z hľadiska ich získania, overenia a/alebo prezentácie predstavujú významný ľudský, technický alebo finančný vklad.

74

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú, tretiu a šiestu otázku odpovedať takto:

75

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: