Vec C-520/07 P

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

MTU Friedrichshafen GmbH

„Odvolanie — Pomoc na reštrukturalizáciu — Rozhodnutie nariaďujúce vymáhanie pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom — Článok 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 — Solidárna zodpovednosť“

Návrhy prednesené 19. februára 2009 — generálna advokátka V. Trstenjak   I ‐ 8557

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 17. septembra 2009   I ‐ 8573

Abstrakt rozsudku

Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom a nariaďujúce jej vrátenie – Možnosť Komisie prijať rozhodnutie na základe dostupných informácií

(Článok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 13 ods. 1 a článok 14 ods. 1)

Článok 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 týkajúci sa uplatnenia článku 88 ES splnomocňuje Komisiu v prípade, keď konštatuje, že pomoc bola poskytnutá alebo zmenená bez oznámenia, prijať rozhodnutie o jej zlučiteľnosti alebo nezlučiteľnosti so spoločným trhom na základe disponibilných informácií, pokiaľ je v postavení proti členskému štátu, ktorý tým, že si nesplnil svoju povinnosť spolupráce, jej neposkytol informácie, ktoré mu nariadila oznámiť. Okrem toho v prípade potreby toto rozhodnutie môže za podmienok stanovených v článku 14 uvedeného nariadenia vyžadovať vrátenie sumy už poskytnutej pomoci.

Túto možnosť priznanú Komisii však nemožno vykladať ako úplne oslobodzujúcu uvedenú inštitúciu od povinnosti založiť svoje rozhodnutia na prvkoch majúcich určitú spoľahlivosť a koherentnosť, ktoré potvrdia závery, ku ktorým Komisia dospela. Komisia je prinajmenšom povinná ubezpečiť sa, že informácie, ktoré má k dispozícii, hoci sú neúplné a čiastočné, predstavujú dostatočný základ pre záver, že podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca štátnu pomoc.

Takýto prístup platí tým skôr, keď Komisia nariadi vrátenie pomoci od jej príjemcu, pričom cieľom takéhoto vrátenia je práve odstrániť skreslenie hospodárskej súťaže spôsobené danou konkurenčnou výhodou, a opätovne tak nastoliť situáciu, ktorá existovala pred poskytnutím pomoci.

Komisia teda nemôže predpokladať, že podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca štátnu pomoc tým, že vychádza len z negatívnej domnienky, založenej na neexistencii informácií umožňujúcich dospieť k opačnému záveru, pokiaľ neexistujú iné prvky, ktoré by mohli kladným spôsobom preukázať existenciu takej výhody.

(pozri body 54 — 58)