Medzinárodné dohody – Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom – Asociačná rada zriadená Dohodou o pridružení medzi EHS a Tureckom – Rozhodnutie o voľnom pohybe pracovníkov – Zlúčenie rodiny
(Rozhodnutie asociačnej rady EHS – Turecko č. 1/80, článok 7 prvý odsek prvá zarážka)
Článok 7 prvý odsek prvá zarážka rozhodnutia asociačnej rady EHS – Turecko č. 1/80 sa má vykladať tak, že:
– tomuto ustanoveniu odporuje právna úprava členského štátu, podľa ktorej rodinný príslušník, ktorému bolo riadne povolené pripojiť sa k migrujúcemu tureckému pracovníkovi, ktorý už patrí do legálneho trhu práce v tomto štáte, stráca možnosť využívať práva založené na zlúčení rodiny podľa uvedeného ustanovenia len preto, lebo po nadobudnutí plnoletosti uzavrie manželstvo, hoci naďalej býva s týmto pracovníkom počas prvých troch rokov svojho pobytu v hostiteľskom členskom štáte,
– turecký štátny príslušník, ktorý patrí do pôsobnosti uvedeného ustanovenia, sa môže oprávnene domáhať práva na pobyt v hostiteľskom členskom štáte na základe tohto ustanovenia napriek okolnosti, že uzavrel manželstvo pred uplynutím trojročného obdobia uvedeného v predmetnom prvom odseku prvej zarážke, pokiaľ počas celého tohto obdobia skutočne žil pod spoločnou strechou s migrujúcim tureckým pracovníkom, prostredníctvom ktorého mu bolo povolené vstúpiť na územie tohto členského štátu z dôvodu zlúčenia rodiny.
Z prednosti práva Únie, ako aj z priameho účinku ustanovenia, akým je článok 7 prvý odsek rozhodnutia č. 1/80, totiž vyplýva, že členské štáty nie sú oprávnené jednostranne zmeniť dosah systému postupného integrovania tureckých štátnych príslušníkov v hostiteľskom členskom štáte a nemajú možnosť prijať opatrenia na zmarenie právneho postavenia výslovne priznaného právom pridruženia Turecka k EHS takýmto štátnym príslušníkom. Rodinný príslušník tureckého pracovníka, ktorý spĺňa podmienky stanovené v uvedenom článku 7 prvom odseku, môže stratiť práva, ktoré mu toto ustanovenie priznáva, iba v dvoch prípadoch, a síce vtedy, ak prítomnosť tureckého migranta na území hostiteľského členského štátu predstavuje vzhľadom na jeho osobné správanie skutočné a závažné nebezpečenstvo pre verejný poriadok, bezpečnosť alebo verejné zdravie v zmysle článku 14 ods. 1 tohto rozhodnutia, alebo vtedy, ak dotknutá osoba opustí územie tohto členského štátu na dlhšie obdobie a bez náležitých dôvodov.
(pozri body 56, 62, 66 a výrok)