Vec C-459/07

Veli Elshani

proti

Hauptzollamt Linz

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Unabhängiger Finanzsenat, Außenstelle Graz)

„Colný kódex Spoločenstva — Článok 202 a článok 233 prvý odsek písm. d) — Vznik colného dlhu — Nezákonný vstup tovaru — Zaistenie so zhabaním — Zánik colného dlhu — Okamih, v ktorom musí dôjsť k zaisteniu“

Návrhy prednesené 4. novembra 2008 — generálny advokát P. Mengozzi   I ‐ 2762

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 2. apríla 2009   I ‐ 2786

Abstrakt rozsudku

1. Colná únia – Vznik colného dlhu z dôvodu nezákonného dovozu tovaru – Pojem a okamih nezákonného vstupu – Prekročenie prvého colného úradu bez toho, aby boli vykonané colné formality

   (Nariadenie Rady č. 2913/92, článok 38 ods. 1, článok 40 a článok 202 ods. 1)

2. Colná únia – Vznik colného dlhu z dôvodu nezákonného dovozu tovaru – Zánik colného dlhu – Okamih zaistenia tovaru, ktorý nezákonne vstúpil na colné územie Spoločenstva

   [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2700/2000; nariadenie Rady č. 2913/92, článok 202 a článok 233 prvý odsek písm. d)]

3. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Zjavne nerelevantné otázky a hypotetické otázky položené v kontexte vylučujúcom užitočnú odpoveď – Otázky nesúvisiace s predmetom konania vo veci samej

   (Článok 234 ES)

1.  Nezákonným vstupom na colné územie Spoločenstva je dovoz tovaru, pri ktorom nie sú dodržané postupy stanovené nariadením č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, zmeneným a doplneným nariadením č. 2700/2000. V prvom rade podľa článku 38 ods. 1 tohto kódexu tovar prepravený na colné územie Spoločenstva musí byť bez zbytočného odkladu prepravený na colný úrad určený colnými orgánmi alebo do slobodného pásma. V druhom rade v súlade s ustanovením článku 40 uvedeného kódexu, keď je tovar prepravený na colný úrad, musí tam byť predložený.

   V dôsledku toho k „nezákonnému vstupu“ na toto územie v zmysle článku 202 colného kódexu Spoločenstva dochádza v prípade tovaru, ktorý sa po prechode vonkajšej pozemnej hranice Spoločenstva nachádza na tomto území mimo prvého colného úradu nachádzajúceho sa na colnom území Spoločenstva bez toho, aby tam bol dopravený, a bez toho, aby bol predložený na colnom úrade, výsledkom čoho je, že colné úrady nedostali oznámenie o vstupe týchto tovarov zo strany osôb zodpovedných za splnenie tejto povinnosti. Okrem toho dovoz tovaru, ktorý sa uskutoční za takýchto podmienok, má za následok vznik colného dlhu najmä na ťarchu osoby, ktorá uskutočnila takýto dovoz, v okamihu nezákonného vstupu, a to v okamihu, keď je nepochybné, že formality upravené najmä v článkoch 38 až 41 tohto kódexu neboli splnené. Nezákonný vstup a vznik dlhu tak prebiehajú súčasne.

   (pozri body 21, 26 — 28, bod 1 výroku)

2.  Článok 202 a článok 233 prvý odsek písm. d) nariadenia č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením č. 2700/2000, musia byť vykladané v tom zmysle, že na to, aby zaistenie tovaru, ktorý nezákonne vstúpil na colné územie Európskeho spoločenstva, spôsobilo zánik colného dlhu, musí k nemu dôjsť predtým, než tento tovar prekročí prvý colný úrad nachádzajúci sa v rámci tohto územia.

   Účelom zániku colného dlhu upraveného v článku 233 prvom odseku písm. d) colného kódexu je totiž vyhnúť sa zdaneniu v prípade, ak tovar, hoci nezákonne vstúpil na územie Spoločenstva, nemohol byť uvedený na trh, a tak z hľadiska hospodárskej súťaže nepredstavoval hrozbu pre tovar Spoločenstva. V kontexte tohto kódexu zaistenie spolu so zhabaním tovaru pri jeho nezákonnom vstupe upravené v článku 233 prvom odseku písm. d) uvedeného kódexu predstavuje príčinu zániku colného dlhu, ktorá musí byť vykladaná zužujúco, čo zodpovedá nevyhnutnosti chrániť vlastné zdroje Spoločenstva. Ochrana vlastných zdrojov Spoločenstva predstavuje cieľ, ktorého sa nemožno dotknúť zavedením nových dôvodov zániku colného dlhu. Táto potreba je ešte naliehavejšia, pokiaľ ide o určenie okamihu, keď musí dôjsť k zaisteniu tovaru, ktoré môže spôsobiť zánik colného dlhu vzťahujúceho sa na tento tovar. Z toho vyplýva, že zaistenie tovaru, ktorý vstúpil na colné územie Spoločenstva za porušenia formalít uvedených v článkoch 38 až 41 colného kódexu, ku ktorému dôjde mimo prvého colného úradu nachádzajúceho sa v rámci tohto územia a v podstate náhodou, nemôže mať za následok zánik colného dlhu v zmysle článku 233 prvého odseku písm. d) colného kódexu.

   (pozri body 29 — 31, 34, bod 1 výroku)

3.  Prináleží len vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať zodpovednosť za prijaté súdne rozhodnutie, aby s ohľadom na konkrétne okolnosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru.

   Súdny dvor však nemôže rozhodovať o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom, pokiaľ je zjavné, že výklad alebo posúdenie platnosti predpisu Spoločenstva, o ktoré žiada vnútroštátny súd, nemajú žiadny vzťah k existencii alebo predmetu sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo pokiaľ Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové alebo právne skutočnosti potrebné na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené. To je aj situácia, keď cieľom prejudiciálnej otázky je predložiť Súdnemu dvoru na posúdenie platnosť právneho predpisu Spoločenstva, ktorá nie je spochybnená v rámci konania vo veci samej a je zjavne bez vzťahu k predmetu sporu vo veci samej.

   (pozri body 40 — 45)