Vec C-214/07

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Francúzskej republike

„Štátna pomoc — Schéma pomoci — Nezlučiteľnosť so spoločným trhom — Výkon rozhodnutia — Vymáhanie poskytnutej pomoci — Absolútna nemožnosť vykonania“

Návrhy prednesené 12. júna 2008 — generálna advokátka E. Sharpston   I ‐ 8360

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 13. novembra 2008   I ‐ 8380

Abstrakt rozsudku

1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Nedodržanie povinnosti vymáhania poskytnutej pomoci – Prostriedky na obranu – Absolútna nemožnosť vykonania – Kritériá posúdenia

   (Článok 10 ES a článok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 14 ods. 3)

2. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Povinnosť – Príjemca nachádzajúci sa v konkurznom konaní – Určenie dlžníka v prípade postúpenia aktív – Príjemca konkurenčnej výhody

   (Článok 88 ods. 2 ES)

3. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Nedodržanie rozhodnutia Komisie týkajúceho sa štátnej pomoci – Nevykonanie rozhodnutia – Povinnosť Súdneho dvora preskúmať dôvod založený na neinformovaní Komisie o vykonávacích opatreniach – Neexistencia

   (Článok 88 ods. 2 ES)

1.  Členský štát sa na obranu proti žalobe o nesplnenie povinnosti podanej Komisiou podľa článku 88 ods. 2 ES môže odvolávať na jedinú skutočnosť, a to na absolútnu nemožnosť riadneho výkonu rozhodnutia nariaďujúceho vymáhanie. V prípade ťažkostí musia Komisia a členský štát podľa pravidla lojálnej spolupráce stanoveného v článku 10 ES spolupracovať v dobrej viere s cieľom prekonať tieto ťažkosti pri úplnom rešpektovaní ustanovení Zmluvy.

   Podmienka absolútnej nemožnosti vykonania nie je splnená, ak sa členský štát obmedzí na to, že Komisii oznámi právne, politické alebo praktické ťažkosti spojené s vykonaním rozhodnutia, pričom však nepristúpi k prijatiu skutočných opatrení vo vzťahu k predmetným podnikom na účely vymáhania pomoci a nenavrhne Komisii alternatívne možnosti vykonania rozhodnutia umožňujúce prekonanie týchto ťažkostí. V tejto súvislosti ťažkosti týkajúce sa identifikácie príjemcov, výpočtu sumy pomoci, ktorá sa má vymáhať, ako aj pri výbere a realizácii postupov určených na vrátenie patria medzi vnútorné ťažkosti spôsobené konaním alebo nekonaním vnútroštátnych orgánov.

   (pozri body 44 — 46, 50)

2.  Opätovné nastolenie skoršej situácie a vylúčenie skreslenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z protiprávne poskytnutej pomoci, čo sa týka podnikov príjemcov, ktorí skončili svoju činnosť a nachádzajú sa v konkurznom konaní, v zásade môže byť dosiahnuté prihlásením pohľadávky týkajúcej sa vrátenia predmetnej pomoci do zoznamu pohľadávok. Ak už uplynula lehota na prihlásenie pohľadávok, vnútroštátne orgány musia, ak konanie stále prebieha a nebolo skončené, podniknúť všetky kroky s cieľom zrušiť premlčanie, ktoré umožnia v konkrétnych prípadoch prihlásenie pohľadávky po lehote. Pokiaľ príjemcovia skončili svoju činnosť a postúpili svoje aktíva, vnútroštátne orgány musia preveriť, či finančné podmienky postúpenia boli v súlade s trhovými podmienkami. V takom prípade bol prvok pomoci ohodnotený trhovou cenou a zahrnutý do kúpnej ceny, takže v prípade kupujúceho sa nemožno domnievať, že mal prospech z výhody oproti iným prevádzkovateľom na trhu. V opačnom prípade nemožno vylúčiť, že postupník bude povinný vrátiť predmetnú pomoc, ak sa preukáže, že naďalej naozaj využíval konkurenčnú výhodu spojenú so získaním uvedenej pomoci. Na účely preverenia finančných podmienok postúpenia vnútroštátne orgány môžu zohľadniť najmä použitú formu postúpenia, napríklad formu verejnej súťaže, ktorá sa považuje za takú, že zabezpečí predaj za trhových podmienok alebo prípadný znalecký posudok vyhotovený v rámci postúpenia. Ak prevzali aktíva viacerí nadobúdatelia, nič nebráni tomu, aby sa preverilo, či finančné podmienky každej z týchto transakcií boli v súlade s trhovými podmienkami. V prípade individuálneho postúpenia aktív nemôže vrátenie pomoci zo strany postupníka podliehať tomu, či táto pomoc bola výslovne uvedená v akte o prevode. Povinnosť vrátenia môže vzniknúť, keď postupník musel vedieť o existencii pomoci a kontrolnom konaní zo strany Komisie.

   Vzhľadom na tieto okolnosti žalovaný členský štát v konaní o konštatovaní nesplnenia povinnosti sa nemôže uspokojiť len s tým, že uvedie všeobecné a abstraktné tvrdenia bez toho, aby odkázal na konkrétne identifikované prípady, analyzované vo vzťahu ku všetkým naozaj podniknutým opatreniam na účely vykonania rozhodnutia.

   (pozri body 56 — 63)

3.  V rámci žaloby o nesplnení povinnosti podanej Komisiou na základe článku 88 ods. 2 ES Súdny dvor nemusí skúmať žalobný dôvod, v ktorom sa navrhuje odsúdiť členský štát za to, že neinformoval Komisiu o opatreniach na vykonanie rozhodnutia vyhlasujúceho schému pomoci za nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďujúceho vymáhanie poskytnutej pomoci, ak tento členský štát nepristúpil k vykonaniu týchto povinností v stanovenej lehote.

   (pozri bod 67)