—

pán Wood, v zastúpení: J.-E. Robiou du Pont, advokát,

—

Fonds de garantie des victimes des actes de terrorisme et d’autres infractions, v zastúpení: M. Bonnely, advokát,

—

francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues, B. Messmer a O. Christmann, splnomocnení zástupcovia,

—

talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci D. Del Gaizo, avvocato dello Stato,

—

portugalská vláda, v zastúpení: L. Fernandes a I. Azevedo, splnomocnení zástupcovia,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Maidani, splnomocnená zástupkyňa,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 12 prvého odseku ES. Tento návrh pod podaný v rámci sporu medzi pánom Woodom, štátnym príslušníkom Spojeného kráľovstva, a Fonds de garantie des victimes des actes de terrorisme et d’autres infractions (Garančný fond obetí teroristických činov a iných trestných činov, ďalej len „Garančný fond“), v ktorom Garančný fond odmietol pánovi Woodovi z dôvodu jeho štátnej príslušnosti priznať odškodnenie ako náhradu škody spôsobenej trestným činom, ktorý bol spáchaný mimo územia Francúzska.

2

Článok 706-3 code de procédure pénale (trestný poriadok) stanovuje:

„Každý, kto utrpel ujmu v dôsledku úmyselného alebo neúmyselného konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, má nárok na náhradu celej škody vyplývajúcej z nemajetkovej ujmy, ak sú splnené tieto podmienky:

Náhradu možno odmietnuť alebo jej výšku znížiť z dôvodu zavinenia obeťou.“

3

Helena Wood, študentka v Londýne, zomrela pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo 9. júna 2004 v Austrálii, kde vykonávala stáž.

4

Jej rodičia, James Wood a Evelyne Arraitz, podali 3. júla 2006 na commission d’indemnisation des victimes d’infractions du tribunal de grande instance de Nantes žiadosť o stanovenie výšky náhrady majetkovej ujmy na 398 eur a okrem toho aj žiadosť o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10000 eur pre každého z nich a vo výške 7500 eur pre každé z ich dvoch mladších detí, Juliu a Huga Woodovcov.

5

Dňa 24. novembra 2006 predseda commission d’indemnisation des victimes d’infractions du tribunal de grande instance de Nantes schválil dohodu uzatvorenú s Garančným fondom o výške požadovaného odškodnenia, ktoré bolo priznané pozostalým rodinným príslušníkom zosnulej Heleny Woodovej, avšak s výnimkou jej otca, ktorému odškodnenie z dôvodu britskej štátnej príslušnosti nebolo priznané.

6

Pán Wood podal 11. januára 2007 žalobu na vnútroštátny súd, v ktorej sa prednostne opieral o článok 12 prvý odsek ES, ktorý zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.

7

Podľa pána Wooda, ktorý vyhlásil, že býva, pracuje a platí dane vo Francúzsku, kde už vyše dvadsať rokov žije so svojou družkou, francúzskou štátnou príslušníčkou, toto rozdielne zaobchádzanie spočívajúce v odmietnutí priznať mu odškodnenie, ktoré bolo jeho ostatným rodinným príslušníkom priznané, je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie zakotvenou v článku 12 prvom odseku ES.

8

Garančný fond nesúhlasil s týmto tvrdením z dôvodu, že pán Wood nespĺňa podmienky stanovené v článku 706-3 code de procédure pénale a na podporu svojich záverov sa odvolal na tradičnú judikatúru Cour de cassation.

9

Za týchto okolností commission d’indemnisation des victimes d’infractions du tribunal de grande instance de Nantes rozhodla konanie prerušiť a Súdnemu dvoru položiť túto prejudiciálnu otázku:

„Sú ustanovenia článku 706-3 francúzskeho code de procédure pénale s ohľadom na všeobecnú zásadu zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti zakotvenú v článku [12 ES] zlučiteľné s právom Spoločenstva, ak štátnemu príslušníkovi Európskeho spoločenstva s bydliskom vo Francúzsku a otcovi dieťaťa, ktoré malo francúzsku štátnu príslušnosť a zahynulo mimo územia Francúzska, neprislúcha nárok na odškodnenie, ktoré poskytuje Garančný fond, výlučne z dôvodu jeho štátnej príslušnosti?“

10

Touto prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či právu Spoločenstva odporuje právny predpis členského štátu, ktorý vylučuje štátnych príslušníkov iných členských štátov, ktorí bývajú a pracujú na jeho území, z nároku na odškodnenie ako náhrady škody vyplývajúcej z nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom, ktorý nebol spáchaný na území tohto štátu, výlučne z dôvodu ich štátnej príslušnosti.

11

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania v spore vo veci samej vyplýva, že pán Wood je britský štátny príslušník, ktorý uplatnil svoje právo na voľný pohyb pracovníkov v zmysle článku 39 ES, resp. slobodu usadiť sa v zmysle článku 43 ES, tým, že sa presťahoval do Francúzska, kde pracoval a býval vyše 20 rokov.

12

Situácia pána Wooda teda spadá do pôsobnosti Zmluvy ES a on sa môže odvolávať na svoje právo nebyť diskriminovaný na základe štátnej príslušnosti.

13

V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry zásada zákazu diskriminácie vyžaduje, aby porovnateľné situácie neboli posudzované rozdielne a aby rozdielne situácie neboli posudzované rovnako. Takéto zaobchádzanie možno odôvodniť, iba ak sa opiera o objektívne dôvody nezávislé od štátnej príslušnosti dotknutých osôb a ak je primerané vo vzťahu k legitímne sledovanému cieľu (pozri rozsudok z 2. októbra 2003, Garcia Avello, C-148/02, Zb. s. I-11613, bod 31 a citovanú judikatúru).

14

V spore vo veci samej pán Wood, britský štátny príslušník, žije vo Francúzsku vyše dvadsať rokov a prišiel o svoju dcéru pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo mimo územia Spoločenstva. Pokiaľ ide o stratu dcéry a z toho vyplývajúcu ujmu, pán Wood sa nachádzal v situácii porovnateľnej so situáciou jeho družky pani Arraitzovej. Podľa vnútroštátneho predpisu v spore vo veci samej jediným prvkom, ktorým sa ich situácia líši, pokiaľ ide o nárok na odškodnenie, je štátne občianstvo. Iba pani Arraitzovej bol totiž priznaný nárok na odškodnenie za spôsobenú ujmu z dôvodu, že má francúzsku štátnu príslušnosť.

15

Toto rozdielne zaobchádzanie, výslovne a výlučne založené na štátnej príslušnosti pána Wooda, je teda priamou diskrimináciou. Navyše samotná francúzska vláda pripustila, že v situácii v spore vo veci samej neexistujú dôvody, ktoré by odôvodňovali takéto rozdielne zaobchádzanie.

16

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že právu Spoločenstva odporuje právna úprava členského štátu, ktorá vylučuje štátnych príslušníkov iných členských štátov, ktorí bývajú a pracujú na jeho území, z nároku na odškodnenie ako náhrady škody vyplývajúcej z nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom, ktorý nebol spáchaný na území tohto štátu, výslovne z dôvodu ich štátnej príslušnosti.

17

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Právu Spoločenstva odporuje právna úprava členského štátu, ktorá vylučuje štátnych príslušníkov iných členských štátov, ktorí bývajú a pracujú na jeho území, z nároku na odškodnenie ako náhrady škody vyplývajúcej z nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom, ktorý nebol spáchaný na území tohto štátu, výlučne z dôvodu ich štátnej príslušnosti.