Vec C-121/07

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Francúzskej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Smernica 2001/18/ES — Zámerné uvoľňovanie GMO do životného prostredia a ich uvádzanie na trh — Rozsudok Súdneho dvora o určení nesplnenia povinnosti — Nevykonanie — Článok 228 ES — Prijatie opatrení na vykonanie rozsudku v priebehu konania — Peňažné sankcie“

Návrhy prednesené 5. júna 2008 — generálny advokát J. Mazák   I ‐ 9163

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 9. decembra 2008   I ‐ 9192

Abstrakt rozsudku

1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Rozsudok Súdneho dvora o určení nesplnenia povinnosti – Lehota na vykonanie

   (Článok 228 ES)

2. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Rozsudok Súdneho dvora o určení nesplnenia povinnosti – Nesplnenie povinnosti vykonať rozsudok – Peňažné sankcie – Účel

   (Článok 228 ods. 2 ES)

3. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Rozsudok Súdneho dvora o určení nesplnenia povinnosti – Nesplnenie povinnosti vykonať rozsudok – Peňažné sankcie – Uloženie paušálnej pokuty

   (Článok 228 ods. 2 ES)

1.  Hoci článok 228 ES nestanovuje lehotu, v rámci ktorej sa má rozsudku o určení nesplnenia povinnosti členským štátom vyhovieť, záujem na okamžitom a jednotnom uplatňovaní práva Spoločenstva vyžaduje, aby sa s vykonávaním rozsudku začalo okamžite a ukončilo sa v čo najkratšej možnej lehote.

   (pozri bod 21)

2.  Cieľom konania upraveného v článku 228 ods. 2 ES je podnietiť porušujúci členský štát, aby vykonal rozsudok, ktorého sa nesplnenie povinnosti týka, a tak zabezpečil účinné uplatňovanie práva Spoločenstva. Obe opatrenia upravené v tomto ustanovení, t. j. paušálna pokuta a penále, sledujú tento istý cieľ.

   V tomto ohľade je úlohou Súdneho dvora, aby v závislosti od okolností veci, v ktorej koná, ako aj od stupňa presvedčovania a odrádzania, ktorý považuje za potrebný, určil v každej veci primerané peňažné sankcie, aby sa čo najrýchlejšie vyhovelo predchádzajúcemu rozsudku, ktorým sa rozhodlo o nesplnení povinnosti, a zabránilo tomu, aby sa opakovali podobné porušenia práva Spoločenstva.

   Zatiaľ čo penále sa zdá byť osobitne vhodné na podnietenie členského štátu, aby v čo najkratšom čase ukončil nesplnenie povinnosti, ktoré by mohlo bez prijatia tohto opatrenia pretrvávať, uloženie paušálnej pokuty sa zakladá skôr na hodnotení dôsledkov, ktoré má nevykonanie povinností dotknutým členským štátom na súkromné a verejné záujmy, najmä ak nesplnenie povinnosti pretrvávalo počas dlhej doby po rozsudku, v ktorom bolo pôvodne určené.

   Hoci penále, ktoré má vo vzťahu k existujúcemu nesplneniu povinnosti hlavne donucovací charakter, sa uloží v podstate len pri pretrvávajúcom nevykonaní rozsudku, v ktorom sa také nesplnenie povinnosti konštatovalo, v prípade paušálnej pokuty to tak nie je.

   (pozri body 27, 56 — 59)

3.  K prípadnému uloženiu paušálnej pokuty nedochádza automaticky, ale musí v každom prípade zostať závislé od skupiny príslušných faktorov, ktoré sa týkajú jednak charakteristiky konštatovaného nesplnenia povinnosti, ako aj postoja samotného dotknutého členského štátu, ktorého sa konanie podľa článku 228 ES týka.

   V tomto ohľade, hoci také usmernenia, aké sú obsahom oznámení Komisie v súvislosti s uložením paušálnych pokút, môžu účinne prispievať k zabezpečeniu transparentnosti, predvídateľnosti a právnej istoty pri činnostiach tejto inštitúcie, nič to nemení na skutočnosti, že tieto pravidlá v nijakom prípade nemôžu Súdny dvor zaväzovať pri výkone právomoci zverenej mu v článku 228 ods. 2 ES.

   Okrem toho skutočnosť, že Súdny dvor doteraz neuložil zaplatenie paušálnej pokuty v takých situáciách, v ktorých bolo úplné vykonanie počiatočného rozsudku zabezpečené pred ukončením konania na základe článku 228 ES, nebráni tomu, aby sa o takom uložení rozhodlo v rámci konania o inej veci, pokiaľ je to potrebné vzhľadom na stupeň požadovaného presvedčovania a odradenia.

   Ak Súdny dvor rozhodne o uložení paušálnej pokuty, pri výkone jeho voľnej úvahy mu prináleží, aby ju stanovil tak, aby bola jednak prispôsobená okolnostiam a jednak primeraná určenému nesplneniu povinnosti, ako aj platobnej schopnosti dotknutého členského štátu.

   Na účely takého rozhodnutia patrí medzi príslušné faktory predovšetkým skutočnosť, že nesplnenie povinnosti pretrvávalo počas dlhej doby po rozsudku, v ktorom bolo toto nesplnenie konštatované, a dotknuté súkromné a verejné záujmy.

   Pokiaľ je nevykonanie rozsudku Súdneho dvora takej povahy, že môže spôsobiť ujmu na životnom prostredí alebo ohroziť zdravie človeka, ktorých ochrana patrí medzi samotné ciele politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia, ako vyplýva z článku 174 ES, také nesplnenie povinnosti má osobitný stupeň závažnosti. To isté v zásade platí, keď sa pri existencii porušenia práva Spoločenstva bráni voľnému pohybu tovarov napriek rozsudku Súdneho dvora, v ktorom sa konštatovalo nesplnenie tejto povinnosti.

   Opakované protiprávne konanie členského štátu v špecifickej oblasti prijímania opatrení Spoločenstva môže naznačovať, že účinná prevencia podobných porušení práva Spoločenstva v budúcnosti si žiada prijatie takého odradzujúceho opatrenia, akým je uloženie paušálnej pokuty.

   (pozri body 60 — 64, 69, 77, 78, 80)