ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 8. septembra 2009 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Článok 49 ES — Obmedzenia slobodného poskytovania služieb — Prevádzkovanie hazardných hier cez internet“

Vo veci C-42/07,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Tribunal de Pequena Instância Criminal do Porto (Portugalsko) z 26. januára 2007 a doručený Súdnemu dvoru , ktorý súvisí s konaním:

Liga Portuguesa de Futebol Profissional,

Bwin International Ltd, predtým Baw International Ltd,

proti

Departamento de Jogos da Santa Casa da Misericórdia de Lisboa,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas a K. Lenaerts, sudcovia A. Tizzano, J. N. Cunha Rodrigues, R. Silva de Lapuerta, K. Schiemann (spravodajca), J. Klučka, A. Arabadjiev, C. Toader a J.-J. Kasel,

generálny advokát: Y. Bot,

tajomník: K. Sztranc-Sławiczek a B. Fülöp, referenti,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 29. apríla 2008,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International Ltd, v zastúpení: E. Serra Jorge, advogado, C.-D. Ehlermann a A. Gutermuth, Rechtsanwälte,

Departamento de Jogos da Santa Casa da Misericórdia de Lisboa, v zastúpení: V. Rodrigues Feliciano, procurador-adjunto,

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, L. Duarte a A. Matos Barros, splnomocnení zástupcovia,

belgická vláda, v zastúpení: A. Hubert a L. Van den Broeck, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci P. Vlaemminck, advocaat,

dánska vláda, v zastúpení: J. Liisberg, splnomocnený zástupca,

nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma, splnomocnený zástupca,

grécka vláda, v zastúpení: N. Dafniou, O. Patsopoulou a M. Tassopoulou, splnomocnené zástupkyne,

španielska vláda, v zastúpení: F. Díez Moreno, splnomocnený zástupca,

talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci D. Del Gaizo, avvocato dello Stato,

holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels a M. de Grave, splnomocnení zástupcovia,

rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyňa,

slovinská vláda, v zastúpení: T. Mihelič, splnomocnená zástupkyňa,

fínska vláda, v zastúpení: J. Heliskoski, splnomocnený zástupca,

nórska vláda, v zastúpení: P. Wennerås a J. A. Dalbakk, splnomocnení zástupcovia,

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: E. Traversa a M. Afonso, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 14. októbra 2008,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 43 ES, 49 ES a 56 ES.

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Liga Portuguesa de Futebol Profissional (ďalej len „Liga“) a spoločnosťou Bwin International Ltd (ďalej len „Bwin“), predtým Baw International Ltd, a Departamento de Jogos da Santa Casa da Misericórdia de Lisboa (ďalej len „Santa Casa“) vo veci pokút, ktoré týmto spoločnostiam uložilo riaditeľstvo Santa Casa z dôvodu porušenia portugalskej právnej úpravy v oblasti prevádzkovania určitých hazardných hier cez internet.

Právny rámec

Právna úprava hazardných hier v Portugalsku

3

Hazardné hry podliehajú v Portugalsku všeobecnej zásade zákazu. Štát si však vyhradil možnosť povoliť na základe režimu, ktorý považuje za vhodný, prevádzkovanie jednej alebo viacerých hier, priamo alebo prostredníctvom organizácie, ktorá podlieha jeho kontrole, alebo umožniť toto prevádzkovanie súkromným subjektom, či už zriadeným na účely dosahovania zisku, alebo nie, prostredníctvom verejného obstarávania uskutočneného podľa zákona o správnom konaní.

4

Hazardné hry vo forme lotériových hier, hier loto a športových stávok sú v Portugalsku známe pod názvom „benefičné hry“ („jogos sociais“) a ich prevádzkovanie je systematicky priznávané Santa Casa.

5

Každá hazardná hra, ktorú organizuje Santa Casa, sa ustanovuje samostatne zákonným dekrétom a všetky podrobnosti jej organizácie a jej prevádzkovania vrátane výšky stávok, hracieho plánu, frekvencie žrebovania, určenia konkrétneho percenta pre každú cenu, spôsobu podávania stávok, spôsobu výberu autorizovaných distribútorov, ako aj spôsobov a podmienok platieb výhier sú upravené nariadením vlády.

6

Prvým druhom sporných hier bola národná lotéria (Lotaria Nacional), ktorá bola ustanovená kráľovským ediktom z 18. novembra 1783, a jej prevádzkovanie bolo zverené Santa Casa; koncesia bola následne periodicky obnovovaná. V súčasnosti táto lotéria spočíva v mesačnom žrebovaní čísiel.

7

Po niektorých legislatívnych zmenách získala Santa Casa právo organizovať ďalšie druhy hazardných hier založených na žrebovaní čísiel alebo na športových súťažiach. Následne boli zavedené dve hry spočívajúce v športových stávkach na futbalové stretnutia nazvané „Totobola“ a „Totogolo“, ktoré hráčom umožňovali podávať stávky na výsledok (výhra, remíza alebo prehra) a na počet gólov jednotlivých klubov. Taktiež existujú dve hry loto, konkrétne Totoloto spočívajúce vo výbere 6 čísiel zo 49 a EuroMillions, ktorá je typom európskeho lota. Hráči, ktorí sa účastnia hier Totobola alebo Totoloto, majú ďalej možnosť zúčastniť sa na hre zvanej „Joker“, ktorá spočíva vo vyžrebovaní jedného čísla. Napokon existuje Lotaria Instantânea, ktorá je okamžitou stieracou hrou všeobecne nazývanou „raspadinha“.

Ponuka benefičných hier cez internet

8

V priebehu roka 2003 bol právny rámec lotériových hier, hier loto a stávkových hier prispôsobený tak, aby zodpovedal technickému rozvoju, ktorý umožňoval ponuku hier elektronickými prostriedkami, najmä prostredníctvom internetu. Tieto opatrenia sú uvedené v zákonnom dekréte č. 282/2003 z 8. novembra 2003 (Diário da República I, séria A, č. 259 z ). Ich cieľom je na jednej strane umožniť Santa Casa distribúciu jej produktov pomocou elektronických prostriedkov a na druhej strane rozšíriť výhradné právo Santa Casa na hry ponúkané elektronickými prostriedkami, najmä cez internet, pričom sa iným prevádzkovateľom zakazuje používanie týchto prostriedkov.

9

Článok 2 zákonného dekrétu č. 282/2003 stanovuje, že prevádzkovanie predmetných hier prostredníctvom elektronických prostriedkov, ako aj akýchkoľvek iných hier, ktorých prevádzkovanie bolo zverené Santa Casa, je vykonávané Santa Casa vo výhradnom režime prostredníctvom jej Departamento de Jogos (oddelenie hier) a upresňuje, že tento režim sa vzťahuje na celé vnútroštátne územie vrátane internetu.

10

Podľa článku 11 ods. 1 zákonného dekrétu č. 282/2003 sú správnymi deliktmi tieto konania:

„a)

vytváranie, organizovanie a prevádzkovanie hier prostredníctvom elektronických prostriedkov [ktorých prevádzkovanie bolo zverené Santa Casa] v rozpore s výhradným režimom stanoveným v článku 2 [uvedeného zákonného dekrétu], ako aj vydávanie, distribúcia alebo predaj žrebov on-line a vyhlasovanie žrebovaní nezávisle od toho, či sa konajú na vnútroštátnom území alebo v cudzine;

b)

vytváranie, organizovanie a prevádzkovanie podobných lotériových hier ako Lotaria Nacional alebo Lotaria Instantânea prostredníctvom elektronických prostriedkov v rozpore s výhradným režimom stanoveným v článku 2, ako aj vydávanie, distribúcia alebo predaj žrebov on-line a vyhlasovanie žrebovaní nezávisle od toho, či sa konajú na vnútroštátnom území alebo v cudzine;

…“

11

Článok 12 ods. 1 zákonného dekrétu č. 282/2003 stanovuje minimálnu a maximálnu výšku pokút, ktorými sú postihované správne delikty ustanovené v článku 11 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákonného dekrétu. Pokiaľ ide o právnické osoby, uvádza sa, že pokuta nesmie byť nižšia ako 2000 eur a vyššia ako trojnásobok celkovej sumy, ktorá bola nadobudnutá organizovaním hry pod podmienkou, že tento násobok je vyšší ako 2000 eur, pričom nesmie presiahnuť sumu 44890 eur.

Organizácia a činnosti Santa Casa

12

Činnosť Santa Casa bola v čase rozhodnom pre skutkový stav upravená v zákonnom dekréte č. 322/91 z 26. augusta 1991 o prijatí stanov Santa Casa da Misericórdia de Lisboa (Diário da República I, séria A, č. 195 z ), zmeneného a doplneného zákonným dekrétom č. 469/99 zo (Diário da República I, séria A, č. 259 zo , ďalej len „zákonný dekrét č. 322/91“).

13

Odôvodnenie zákonného dekrétu č. 322/91 zdôrazňuje význam Santa Casa z viacerých hľadísk — z historického, spoločenského, majetkového a hospodárskeho hľadiska –, na základe čoho vláde vyplýva povinnosť venovať „osobitnú a neustálu pozornosť s cieľom zabrániť nedbanlivostiam a chybám vo fungovaní…, pričom sa jej však priznáva čo najširšia autonómia v oblasti spravovania a prevádzkovania benefičných hier“.

14

Podľa článku 1 ods. 1 svojich stanov je Santa Casa „verejnoprospešná právnická osoba“. Správne orgány Santa Casa tvorí podľa článku 12 ods. 1 svojich stanov riaditeľ a správna rada. V súlade s článkom 13 týchto stanov je riaditeľ menovaný dekrétom predsedu vlády a ostatní členovia správnej rady sú menovaní dekrétom členov vlády, do pôsobnosti ktorých patrí Santa Casa.

15

Santa Casa má na základe článku 20 ods. 1 svojich stanov zverené osobitné úlohy v oblasti ochrany rodiny, materstva a detstva, pomoci nezaopatreným a ohrozeným maloletým, pomoci starým ľuďom, pomoci v sociálnych situáciách vážneho nedostatku, ako aj v oblasti poskytovania primárnej a špecializovanej lekárskej starostlivosti.

16

Príjmy z prevádzkovania hazardných hier sa rozdeľujú medzi Santa Casa, ďalšie verejnoprospešné inštitúcie alebo inštitúcie pôsobiace v oblastiach sociálnej činnosti. Uvedené verejnoprospešné inštitúcie zahŕňajú združenia dobrovoľných hasičov, zvláštne ústavy sociálnej solidarity, ústavy prevencie a reedukačné ústavy pre zdravotne postihnutých, ako aj fondy kultúrneho rozvoja.

17

Prevádzkovanie hazardných hier patrí do pôsobnosti oddelenia hier Santa Casa. Toto oddelenie sa riadi podľa nariadenia prijatého, rovnako ako stanovy Santa Casa, zákonným dekrétom č. 322/91 a disponuje vlastnými správnymi a kontrolnými orgánmi.

18

Správny orgán oddelenia hier je podľa článku 5 nariadenia upravujúceho toto oddelenie zložený z riaditeľa Santa Casa, ktorý je zároveň jeho predsedom, ako aj z dvoch delegovaných správcov menovaných spoločným dekrétom ministra práce a solidarity a ministra zdravotníctva. Podľa článkov 8, 12 a 16 nariadenia upravujúceho oddelenie hier väčšina členov porôt pre jednotlivé hry, žrebovania a reklamácie sú predstavitelia verejnej správy, a to konkrétne generálnej inšpekcie financií a civilnej vlády v Lisabone. Predsedom poroty pre sťažnosti, ktorý má právo na rozhodujúci hlas, je súdny úradník menovaný dekrétom ministra spravodlivosti. Dvaja z troch členov tejto poroty sú menovaní dekrétom generálneho inšpektora financií a civilným guvernérom (prefektom), pričom tretí člen poroty je menovaný riaditeľom Santa Casa.

19

Oddeleniu hier bola priznaná právomoc správneho orgánu na účely začatia, vedenia a vyšetrovania v konaniach o postihoch proti protiprávnemu prevádzkovaniu hazardných hier, ktorých prevádzkovanie bolo zverené výhradne Santa Casa. Zákonný dekrét č. 282/2003 priznáva riaditeľstvu uvedeného oddelenia správne právomoci na účely udeľovania pokút, ktoré sú stanovené v článku 12 ods. 1 tohto zákonného dekrétu.

Spory vo veciach samých a prejudiciálna otázka

20

Bwin je spoločnosť so sídlom v Gibraltári prevádzkujúca stávkové hry on-line. Hazardné hry ponúka na svojej internetovej stránke.

21

Bwin nemá žiadnu pobočku v Portugalsku. Jej servery pre ponuku on-line sa nachádzajú v Gibraltári a v Rakúsku. Všetky stávky spotrebitelia uskutočňujú priamo na internetovej stránke spoločnosti Bwin alebo prostredníctvom iného priameho komunikačného prostriedku. Peňažné stávky sa na tejto stránke uhrádzajú najmä prostredníctvom kreditných kariet, ale aj inými spôsobmi elektronických platieb. Prípadné výhry sú uložené na stávkovom účte, ktorý Bwin hráčovi založil. Hráč môže tieto peniaze použiť na hru alebo požiadať o ich prevod na svoj bankový účet.

22

Bwin ponúka širokú škálu hazardných hier on-line vrátane športových stávok, hier v kasíne, ako je ruleta a poker, ako aj hier založených na žrebovaní čísel, ktoré sú podobné hre Totoloto prevádzkovanej Santa Casa.

23

Predmetom športových stávok sú výsledky futbalových stretnutí, ako aj výsledky iných športových súťaží. Jednotlivé možnosti hry zahŕňajú stávky na výsledky (výhra, remíza alebo prehra) futbalových stretnutí portugalského šampionátu, rovnako ako hry Totobola a Totogolo, ktorých prevádzkovanie bolo zverené Santa Casa. Bwin okrem toho ponúka športové stávky on-line v reálnom čase, ktorých indexácia je variabilná a mení sa podľa výsledku športového podujatia, na ktoré sa tieto stávky podávajú. Informácie, ako skóre zápasu, udelené žlté a červené karty, sú zobrazované v reálnom čase na internetovej stránke spoločnosti Bwin, pričom hráčom sa umožňuje interaktívne podávať stávky v priebehu športového zápasu.

24

Podľa vnútroštátneho rozhodnutia je Liga právnická osoba súkromného práva asociatívnej povahy, založená na neziskové účely, ktorá združuje všetky kluby, ktoré sa zúčastňujú profesionálnych futbalových súťaží v Portugalsku. Organizuje najmä futbalové stretnutia prvej národnej ligy a je zodpovedná za komerčné využitie týchto súťaží.

25

Liga a Bwin vo svojich pripomienkach, ktoré zaslali Súdnemu dvoru, upresnili, že na základe sponzorskej zmluvy, ktorú uzavreli 18. augusta 2005 na štyri športové sezóny, začínajúc sezónou 2005/2006, sa Bwin stala hlavným inštitucionálnym sponzorom prvej futbalovej ligy v Portugalsku. Podľa tejto zmluvy prvá liga, predtým nazývaná „Super Liga“, zmenila svoje meno, najprv na Liga betandwin.com, a neskôr na Bwin Liga. Okrem toho logá spoločnosti Bwin boli umiestnené na výbave hráčov a na štadiónoch klubov prvej ligy. Internetová stránka Ligy bola tiež doplnená o odkazy na internetovú stránku spoločnosti Bwin a o link na túto stránku, čo spotrebiteľom v Portugalsku a iných štátoch umožňuje zúčastňovať sa na hazardných hrách, ktoré sú im týmto spôsobom ponúkané.

26

Riaditeľstvo oddelenia hier Santa Casa následne v rámci výkonu svojich právomocí, ktoré mu boli priznané zákonným dekrétom č. 282/2003, prijalo rozhodnutia, v ktorých uložilo Lige pokutu 75000 eur a spoločnosti Bwin 74500 eur za správne delikty stanovené v článku 11 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákonného dekrétu. Tieto sumy predstavujú súčet dvoch pokút uložených Lige a spoločnosti Bwin za vytváranie, organizovanie a prevádzkovanie benefičných hier prostredníctvom internetu, ktorých prevádzkovanie bolo zverené Santa Casa, alebo podobných hier na jednej strane a za šírenie reklamy týmto hrám na strane druhej.

27

Liga a Bwin podali na vnútroštátnom súde, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, v ktorej navrhli zrušiť tieto rozhodnutia, pričom sa odvolávajú najmä na právnu úpravu a judikatúru Spoločenstva v tejto oblasti.

28

Za týchto okolností Tribunal de Pequena Instância Criminal do Porto rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„… režim výhradných práv, ktoré požíva Santa Casa, predstavuje prekážku slobodnému poskytovaniu služieb v rozpore so zásadami slobodného poskytovania služieb, slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu, zakotvenými v článkoch 49 ES, 43 ES a 56 ES, v rozsahu, v akom sa vzťahuje na [Bwin], t. j. na poskytovateľa služieb so sídlom v inom členskom štáte, v ktorom legálne poskytuje obdobné služby, nemajúceho žiadnu prevádzku v Portugalsku [?]

… je v rozpore s právom Spoločenstva a predovšetkým s uvedenými zásadami vnútroštátny režim, akým je režim vo veci samej, ktorý jednak zakotvuje výhradné práva prevádzkovať lotérie a stávkové hry v prospech jediného subjektu a jednak stanovuje pôsobnosť tohto režimu na celé územie štátu vrátane… internetu [?]“

O návrhu na opätovné otvorenie ústnej časti konania

29

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 30. októbra 2008 Bwin navrhla, aby Súdny dvor nariadil opätovné otvorenie ústnej časti konania podľa článku 61 rokovacieho poriadku.

30

V súlade s uvedeným ustanovením bol v súvislosti s týmto návrhom vypočutý generálny advokát.

31

Súdny dvor môže v súlade s článkom 61 svojho rokovacieho poriadku bez návrhu, na návrh generálneho advokáta, ako aj na návrh účastníkov konania nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania, ak usúdi, že nemá dostatok informácií alebo že vec má byť rozhodnutá na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania nevyjadrili (pozri najmä rozsudok z 26. júna 2008, Burda, C-284/06, Zb. s. I-4571, bod 37 a citovanú judikatúru).

32

Naopak, Štatút Súdneho dvora a jeho rokovací poriadok neupravujú možnosť účastníkov konania podať pripomienky v reakcii na návrhy prednesené generálnym advokátom.

33

Bwin vo svojom návrhu v podstate uvádza iba pripomienku k návrhom generálneho advokáta, pričom zdôrazňuje najmä skutočnosť, že generálny advokát sa v niektorých faktických bodoch opieral o pripomienky predložené Santa Casa a portugalskou vládou bez toho, aby spomenul argumenty uvedené touto spoločnosťou a Ligou na spochybnenie týchto bodov alebo na zdôraznenie toho, že tieto body boli napadnuté.

34

Súdny dvor dospel k záveru, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na odpoveď na otázky položené vnútroštátnym súdom a že vec nebude preskúmaná vzhľadom na tvrdenie, ku ktorému sa účastníci konania nevyjadrili.

35

Z tohto dôvodu nie je potrebné nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania.

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

36

Talianska vláda vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru namieta prípustnosť prejudiciálnej otázky z toho dôvodu, že vnútroštátny súd v položenej otázke navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol o zlučiteľnosti ustanovenia vnútroštátneho práva s právom Spoločenstva.

37

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že systém spolupráce zavedený v článku 234 ES je založený na jasnom rozdelení právomocí medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom. Výklad vnútroštátnych ustanovení prislúcha vnútroštátnym súdom a nie Súdnemu dvoru a Súdnemu dvoru neprislúcha vyslovovať sa v rámci konania začatého podľa tohto článku k zlučiteľnosti predpisov vnútroštátneho práva s ustanoveniami práva Spoločenstva. Naopak, Súdny dvor má právomoc poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky výkladové prostriedky vyplývajúce z práva Spoločenstva, ktoré mu umožnia posúdiť zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov s právnou úpravou Spoločenstva (rozsudok zo 6. marca 2007, Placanica a i., C-338/04, C-359/04 a C-360/04, Zb. s. I-1891, bod 36).

38

Je vhodné konštatovať, že vnútroštátny súd vo svojej otázke Súdnemu dvoru nenavrhuje, aby sa vyslovil o zlučiteľnosti špecifickej právnej úpravy týkajúcej sa hazardných hier v Portugalsku s právom Spoločenstva, ale iba o určitých prvkoch tejto úpravy, ktoré sú opísané všeobecnými pojmami, konkrétne o zákaze uloženom akémukoľvek inému poskytovateľovi služieb ako Santa Casa vrátane poskytovateľov so sídlom v iných členských štátoch, prevádzkovať cez internet na portugalskom území hazardné hry zverené uvedenému poskytovateľovi a im podobné hry. Takýto návrh je prípustný.

39

Talianska, holandská a nórska vláda, ako aj Komisia Európskych spoločenstiev spochybňujú prípustnosť tejto prejudiciálnej otázky, keďže rozhodnutie vnútroštátneho súdu neobsahuje dostatočné informácie o obsahu a cieľoch portugalskej právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na spor vo veci samej.

40

Pokiaľ ide o informácie, ktoré musia byť poskytnuté Súdnemu dvoru v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania, je potrebné pripomenúť, že informácie neslúžia iba na to, aby umožnili Súdnemu dvoru dať odpovede, ale musia rovnako dať vládam členských štátov, ako aj iným zainteresovaným účastníkom, možnosť predložiť pripomienky podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pre tento cieľ je na jednej strane potrebné, aby vnútroštátny súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého sa začleňujú ním položené otázky, alebo prinajmenšom objasnil skutkové predpoklady, na ktorých sa tieto otázky zakladajú. Na druhej strane musí návrh na začatie prejudiciálneho konania uvádzať presné dôvody, pre ktoré vnútroštátny súd považuje výklad práva Spoločenstva za sporný a položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru za potrebné. V tomto kontexte je nevyhnutné, aby vnútroštátny súd v minimálnej miere objasnil dôvody výberu ustanovení práva Spoločenstva, ktorých výklad navrhol uskutočniť, a súvislosť, ktorá existuje medzi týmito ustanoveniami a ustanoveniami vnútroštátneho práva vzťahujúcimi sa na konanie vo veci samej (pozri rozsudok Placanica a i., už citovaný, bod 34 a citovanú judikatúru).

41

V tejto súvislosti je pravda, že presnosť, alebo dokonca užitočnosť tak pripomienok predložených vládami členských štátov a ďalšími zainteresovanými stranami, ako aj odpovede Súdneho dvora môžu závisieť od dostatočne podrobného opisu obsahu a cieľov vnútroštátnej právnej úpravy uplatniteľnej na spor vo veci samej. Vzhľadom na rozdelenie právomocí medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom sa však nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd predtým, ako podá návrh na Súdny dvor, vykonal všetky faktické a právne posúdenia, ktoré mu prináležia v rámci jeho súdnej právomoci. V skutočnosti postačuje, aby tak predmet sporu vo veci samej, ako aj jeho hlavné súvislosti s významom pre právny poriadok Spoločenstva vyplývali z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, aby mohli členské štáty predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora a aby sa mohli užitočne zúčastniť na konaní pred Súdnym dvorom.

42

V spore vo veci samej súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, tieto požiadavky splnil. Vnútroštátny súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého sa včleňuje otázka položená Súdnemu dvoru. Ak ciele portugalskej právnej úpravy v oblasti hazardných hier neboli vo vnútroštátnom rozhodnutí určené, Súdny dvor musí na položenú otázku odpovedať, berúc do úvahy ciele, ktoré účastníci konania v spore vo veci samej a portugalská vláda uviedli pred Súdnym dvorom. Ten sa za týchto okolností nazdáva, že disponuje dostatočnými informáciami potrebnými na odpoveď na túto otázku.

43

V dôsledku toho je potrebné považovať návrh na začatie prejudiciálneho konania za prípustný.

O prejudiciálnej otázke

44

Vnútroštátny súd vo svojej otázke žiada Súdny dvor o výklad článkov 43 ES, 49 ES a 56 ES.

O uplatniteľnosti článkov 43 ES a 56 ES

45

V rozsahu, v akom sa otázka položená vnútroštátnym súdom týka nielen článku 49 ES, ale aj článkov 43 ES a 56 ES, je vhodné na úvod zdôrazniť, že z informácií uvedených v spisovom materiáli nevyplýva, že by sa články 43 ES a 56 ES mali uplatniť na spor vo veci samej.

46

Pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 43 ES, je nesporné, že Bwin vykonávala svoje aktivity v Portugalsku výhradne cez internet bez toho, aby spolupracovala so sprostredkovateľmi so sídlom na portugalskom území, a teda bez toho, aby bolo vytvorené hlavné sídlo alebo pobočka v Portugalsku. Rovnako zo spisového materiálu nevyplýva, žeby Bwin mala úmysel sa v Portugalsku usadiť. Následne nič nenaznačuje tomu, aby sa ustanovenia Zmluvy týkajúce sa slobody usadiť sa mohli uplatniť na spor vo veci samej.

47

Pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 56 ES, je vhodné konštatovať, že prípadné obmedzujúce účinky vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, o voľnom pohybe kapitálu a slobode platieb sú iba nevyhnutným dôsledkom prípadných obmedzení slobodného poskytovania služieb. Ak sa vnútroštátne opatrenie týka súčasne viacerých základných slobôd, Súdny dvor ho v zásade skúma len vo vzťahu k jednej z týchto slobôd, ak sa ukáže, že za okolností konkrétneho prípadu sú ostatné slobody úplne sekundárne vo vzťahu k prvej slobode a možno ich k nej priradiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2006, Fidium Finanz, C-452/04, Zb. s. I-9521, bod 34 a citovanú judikatúru).

48

Za týchto okolností je potrebné na otázku položenú vnútroštátnym súdom odpovedať iba v súvislosti s článkom 49 ES.

O dosahu prejudiciálnej otázky

49

Spor vo veci samej sa týka prevádzkovania určitých hazardných hier v Portugalsku pomocou elektronických prostriedkov, teda internetu. Bwin, súkromný prevádzkovateľ so sídlom v inom členskom štáte, ponúka v Portugalsku hazardné hry výhradne cez internet, pričom správne delikty stanovené v článku 11 ods. 1 písm. a) a b) zákonného dekrétu č. 282/2003, ktoré sa v spore vo veci samej vytýkajú Lige a spoločnosti Bwin, sa týkajú výhradne konaní týkajúcich sa hier organizovaných pomocou elektronických prostriedkov.

50

V dôsledku uvedeného treba otázku položenú vnútroštátnym súdom chápať v podstate tak, že sa v podstate pýta, či článok 49 ES odporuje právnej úprave členského štátu, akou je právna úprava v spore vo veci samej, ktorá zakazuje prevádzkovateľom ako spoločnosti Bwin, usadeným v iných členských štátoch, kde legálne poskytujú analogické služby, prevádzkovať hazardné hry cez internet na území uvedeného členského štátu.

O existencii obmedzení slobodného poskytovania služieb

51

Článok 49 ES si vyžaduje odstránenie akýchkoľvek obmedzení slobodnému poskytovaniu služieb, dokonca aj keď sa uplatňujú bez rozdielu na vnútroštátnych poskytovateľov a poskytovateľov z iných členských štátov, pokiaľ môžu zabraňovať, sťažovať alebo robiť činnosť poskytovateľa usadenému v inom členskom štáte, kde legálne poskytuje obdobné služby, menej atraktívnou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júla 1991, Säger, C-76/90, Zb. s. I-4221, bod 12, a z , Corsten, C-58/98, Zb. s. I-7919, bod 33). Okrem toho slobodné poskytovanie služieb prospieva tak poskytovateľovi, ako aj príjemcovi služieb (pozri v tomto zmysle rozsudok z , Luisi a Carbone, 286/82 a 26/83, Zb. s. 377, bod 16).

52

Je nesporné, že právna úprava členského štátu, ktorá zakazuje poskytovateľom, ako je Bwin, so sídlom v iných členských štátoch poskytovať služby na území uvedeného členského štátu cez internet, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 49 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2003, Gambelli a i., C-243/01, Zb. s. I-13031, bod 54).

53

Takáto právna úprava okrem toho predstavuje obmedzenie slobody obyvateľov dotknutého členského štátu využívať cez internet služby ponúkané v iných členských štátoch.

54

Je preto vhodné konštatovať, ako to výslovne pripúšťa aj portugalská vláda, že právna úprava v spore vo veci samej predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 49 ES.

O odôvodnení obmedzenia voľného poskytovania služieb

55

Je potrebné preskúmať, či obmedzenia, ktorých sa týka konanie vo veci samej, môžu byť prípustné ako odchýlky výslovne uvedené v článkoch 45 ES a 46 ES, ktoré sa na túto oblasť vzťahujú na základe článku 55 ES, alebo odôvodnené v súlade s judikatúrou Súdneho dvora naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu.

56

Článok 46 ods. 1 ES pripúšťa obmedzenia odôvodnené verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou a verejným zdravím. V judikatúre boli stanovené niektoré naliehavé dôvody všeobecného záujmu, akými sú ciele ochrany spotrebiteľov, predchádzanie podvodom a podnecovaniu občanov k nadmerným výdavkom spojeným s hrami, ako aj predchádzanie narušeniam sociálneho poriadku vo všeobecnosti (pozri rozsudok Placanica a i., už citovaný, bod 46 a citovanú judikatúru).

57

V tomto kontexte je vhodné konštatovať, ako to pripomenula väčšina členských štátov, ktoré Súdnemu dvoru predložili pripomienky, že právna úprava hazardných hier je súčasťou tých oblastí, v ktorých existujú významné rozdiely morálneho, náboženského a kultúrneho charakteru medzi členskými štátmi. Ak v tejto oblasti neexistuje harmonizácia na úrovni Spoločenstva, prináleží každému členskému štátu v týchto oblastiach určiť na základe vlastnej stupnice hodnôt požiadavky, ktoré si vyžaduje ochrana predmetných záujmov (pozri najmä rozsudky zo 14. decembra 1979, Henn a Darby, 34/79, Zb. s. 3795, bod 15; z , Schindler, C-275/92, Zb. s. I-1039, bod 32; z , Jany a i., C-268/99, Zb. s. I-8615, body 56 a 60, ako aj Placanica a i., už citovaný, bod 47).

58

Samotná okolnosť, že členský štát si zvolil iný systém ochrany ako ten, ktorý prijal iný členský štát, nemôže mať vplyv na posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality vnútroštátnych ustanovení prijatých v predmetnej oblasti. Tie sa musia posúdiť iba vzhľadom na ciele sledované príslušnými orgánmi dotknutého členského štátu a na úroveň ochrany, ktorú zamýšľajú zabezpečiť (rozsudky z 21. septembra 1999, Läärä a i., C-124/97, Zb. s. I-6067, bod 36, a z , Zenatti, C-67/98, Zb. s. I-7289, bod 34).

59

V tejto súvislosti môžu členské štáty určiť ciele svojej politiky v oblasti hazardných hier a prípadne presne definovať úroveň požadovanej ochrany. Obmedzenia, ktoré ukladajú, však musia spĺňať podmienky, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ ide o ich primeranosť (rozsudok Placanica a. i., už citovaný, bod 48).

60

V dôsledku uvedeného je v tomto prípade potrebné preskúmať, či obmedzenie ponuky hazardných hier cez internet uložené vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, je vhodné na zabezpečenie dosiahnutia cieľa alebo viacerých cieľov uvádzaných predmetným členským štátom a či nejde nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie. V každom prípade musia byť tieto obmedzenia uplatňované nediskriminujúcim spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok Placanica a i., už citovaný, bod 49).

61

V tomto kontexte treba pripomenúť, že vnútroštátna právna úprava je spôsobilá zaručiť dosiahnutie uvedeného cieľa len vtedy, ak skutočne zodpovedá úsiliu dosiahnuť ho koherentne a systematicky (rozsudok z 10. marca 2009, Hartlauer, C-169/07, Zb. s. I-1721, bod 55).

62

Podľa portugalskej vlády a Santa Casa je hlavným cieľom vnútroštátnej právnej úpravy boj proti trestnej činnosti, konkrétne ochrana spotrebiteľov, ktorí sa zúčastňujú na hazardných hrách, proti podvodom, ktorých by sa prevádzkovatelia mohli dopustiť.

63

V tejto súvislosti je vhodné zdôrazniť, že boj proti trestnej činnosti môže predstavovať nevyhnutný dôvod verejného záujmu, ktorý môže odôvodňovať obmedzenia voči autorizovaným prevádzkovateľom, ktorí môžu ponúkať služby v oblasti hazardných hier. Vzhľadom na veľkosť súm, ktoré umožňujú zhromaždiť, a výhry, ktoré ponúkajú hráčom, predstavujú tieto hry veľké nebezpečenstvo trestnej činnosti a podvodu.

64

Súdny dvor uznal, že obmedzené povolenie hier vo výhradnom režime prináša tú výhodu, že je možné usmerniť ich prevádzkovanie do kontrolovaného rámca a predísť riziku, že predmetné prevádzkovanie sleduje podvodné a kriminálne ciele (pozri rozsudok Läärä a i., už citovaný, bod 37, a Zenatti, už citovaný, bod 35).

65

Portugalská vláda uviedla, že priznanie výhradných práv na organizovanie hazardných hier Santa Casa umožňuje zabezpečiť fungovanie kontrolovaného a bezpečného systému. Na jednej strane dlhoročné pôsobenie Santa Casa, ktoré pokrýva viac ako päť storočí, preukazuje dôveryhodnosť tohto organizmu. Na druhej strane táto vláda zdôrazňuje, že Santa Casa vykonáva svoju činnosť pod jej prísnou kontrolou. Právna úprava hazardných hier, stanovy Santa Casa a účasť vlády na menovaní členov správnych orgánov tejto inštitúcie umožňuje štátu vykonávať nad Santa Casa účinný dozor. Tento právny a štatutárny režim poskytuje štátu dostatočné záruky dodržiavania pravidiel, ktorých cieľom je zabezpečiť čestnosť hazardných hier organizovaných Santa Casa.

66

V tejto súvislosti z vnútroštátneho právneho rámca opísaného v bodoch 12 až 19 tohto rozsudku vyplýva, že organizácia a činnosť Santa Casa zodpovedajú dôvodom a požiadavkám, ktorých úsilím je dosiahnutie cieľov vo verejnom záujme. Oddeleniu hier Santa Casa bola priznaná právomoc správneho orgánu na účely začatia, vedenia a vyšetrovania v konaniach o postihoch proti protiprávnemu prevádzkovaniu hazardných hier, ktorých prevádzkovanie bolo zverené výhradne Santa Casa.

67

V tejto súvislosti je vhodné pripustiť, že priznanie výhradných práv na prevádzkovanie hazardných hier cez internet jedinému prevádzkovateľovi, akým je Santa Casa, ktorý podlieha úzkej kontrole verejných orgánov, za okolností, akými sú okolnosti v spore vo veci samej, umožňuje usmerniť prevádzkovanie týchto hier do kontrolovaného rámca a môže byť považované za spôsobilé na ochranu spotrebiteľov proti podvodom, ktorých by sa prevádzkovatelia mohli dopustiť.

68

Pokiaľ ide o preskúmanie nevyhnutnosti režimu, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, portugalská vláda uvádza, že orgány členského štátu nemajú rovnaké možnosti kontroly, pokiaľ ide o prevádzkovateľov, ktorí majú svoje sídlo mimo vnútroštátneho územia a svoje služby poskytujú prostredníctvom internetu, ako majú vo vzťahu k prevádzkovateľovi, akým je Santa Casa.

69

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že sektor hazardných hier ponúkaných cez internet nie je predmetom harmonizácie na úrovni Spoločenstva. Členský štát sa teda môže nazdávať, že samotnú skutočnosť, že prevádzkovateľ, akým je Bwin, legálne ponúka služby v predmetnom sektore cez internet v inom členskom štáte, kde má svoje sídlo a kde už v zásade podlieha zákonným podmienkam a kontrolám zo strany príslušných orgánov tohto iného členského štátu, nemožno považovať za dostatočnú záruku ochrany spotrebiteľov tohto členského štátu voči nebezpečenstvu podvodu a trestnej činnosti vzhľadom na ťažkosti, na ktoré môžu v tomto kontexte naraziť orgány členského štátu, v ktorom sa nachádza sídlo predmetného prevádzkovateľa, pri hodnotení profesionálnej čestnosti a odbornosti jednotlivých prevádzkovateľov.

70

Okrem toho z dôvodu neexistencie priameho kontaktu medzi spotrebiteľom a prevádzkovateľom predstavujú hazardné hry, ktoré sú prístupné cez internet, nebezpečenstvá rôznej povahy a zvýšeného významu, pokiaľ ide o prípadné podvody, ktorých by sa prevádzkovatelia mohli dopustiť voči spotrebiteľom, na rozdiel od tradičných trhov týchto hier.

71

Nedá sa teda vylúčiť možnosť, že prevádzkovateľ, ktorý je sponzorom určitých športových súťaží, na ktoré prijíma stávky, ako aj niektorých klubov zúčastňujúcich sa na týchto súťažiach, sa nachádza v situácii, ktorá mu umožňuje priamo alebo nepriamo vplývať na ich výsledky a zvýšiť tak svoj zisk.

72

Z týchto úvah vyplýva, že obmedzenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, môže byť vzhľadom na osobitné črty ponuky hazardných hier cez internet považované za odôvodnené cieľom boja proti podvodom a trestnej činnosti.

73

V dôsledku uvedeného treba na položenú otázku odpovedať, že článok 49 ES neodporuje právnej úprave členského štátu, akou je právna úprava v spore vo veci samej, ktorá zakazuje prevádzkovateľom, ako je Bwin, usadeným v iných členských štátoch, kde legálne poskytujú analogické služby, prevádzkovať hazardné hry cez internet na území uvedeného členského štátu.

O trovách

74

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

 

Článok 49 ES neodporuje právnej úprave členského štátu, akou je právna úprava v spore vo veci samej, ktorá zakazuje prevádzkovateľom, ako je Bwin International Ltd., usadeným v iných členských štátoch, kde legálne poskytujú analogické služby, prevádzkovať hazardné hry cez internet na území uvedeného členského štátu.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: portugalčina.