Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 27. novembra 2008 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein oikeus – Fínsko) – Mirja Juuri/Fazer Amica Oy

(Vec C-396/07) (1)

(Sociálna politika - Smernica 2001/23/ES - Zachovanie práv zamestnancov - Prevod podnikov - Článok 4 ods. 2 - Podstatná zmena pracovných podmienok pri prevode - Kolektívna zmluva - Ukončenie pracovnej zmluvy zo strany zamestnanca - Ukončenie pripisované zamestnávateľovi - Dôsledky - Finančná náhrada zo strany zamestnávateľa)

(2009/C 19/11)

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Korkein oikeus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Mirja Juuri

Žalovaný: Fazer Amica Oy

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Korkein oikeus – Výklad článku 4 ods. 2 smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98) – Zodpovednosť zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý sám skončil pracovnú zmluvu z dôvodu podstatne zhoršených pracovných podmienok v dôsledku prevodu podniku vedúcemu k použitiu inej kolektívnej zmluvy

Výrok rozsudku

Článok 4 ods. 2 smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade ukončenia pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru, ku ktorému došlo po splnení podmienok na uplatnenie tohto ustanovenia, a nezávisle od akéhokoľvek porušenia povinností zo strany nadobúdateľa, ktoré mu vyplývajú z uvedenej smernice, neukladá členským štátom povinnosť zamestnancovi zabezpečiť nárok na finančnú náhradu zo strany nadobúdateľa za rovnakých podmienok, aké by mal pri nároku, ktorý by si mohol dotknutý zamestnanec uplatniť, keby zamestnávateľ protiprávne ukončil jeho pracovnú zmluvu alebo pracovný pomer. Napriek tomu je vnútroštátny súd v rámci svojich právomocí povinný zabezpečiť, aby v takýchto prípadoch nadobúdateľ znášal aspoň dôsledky, ktoré uplatniteľná vnútroštátna právna úprava stanovuje pre ukončenie pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, akými sú zaplatenie mzdy a iných dávok, ktoré v súlade s týmto právom zodpovedajú výpovednej lehote, ktorú musí uvedený zamestnávateľ dodržať.

Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil situáciu v spore vo veci samej vzhľadom na výklad ustanovenia článku 3 ods. 3 smernice 2001/23, podľa ktorého zachovanie pracovných podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve, ktorej platnosť uplynula v deň prevodu podniku, nie je po tomto dátume zaručené.

(1)  Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2007.