1. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Naliehavosť – Fumus boni iuris – Kumulatívne podmienky – Zváženie všetkých dotknutých záujmov
(Článok 243 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 2)
2. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Odklad výkonu rozhodnutia v oblasti verejných zmlúv
(Článok 242 ES)
3. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Odklad výkonu rozhodnutia v oblasti verejných zmlúv
(Článok 242 ES)
4. Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Odklad výkonu rozhodnutia v oblasti verejných zmlúv
(Článok 242 ES)
1. Článok 104 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa stanovuje, že návrhy na nariadenie predbežných opatrení musia uvádzať predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad ( fumus boni iuris ) odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia, ktoré požadovali. Tieto podmienky sú kumulatívne, z čoho vyplýva, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak nie je jedna z nich splnená. Sudca príslušný rozhodovať o predbežných opatreniach disponuje širokou mierou voľnej úvahy a je oprávnený rozhodnúť vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci o spôsobe, akým tieto rozličné podmienky majú byť overené, ako aj o poradí tohto skúmania, pretože žiadny predpis práva Spoločenstva mu neukladá vopred stanovenú schému analýzy na posúdenie potreby rozhodnúť predbežne.
(pozri body 26, 27)
2. Aj keď súdu príslušnému rozhodovať o predbežných opatreniach neprináleží prejudikovať opatrenia, ktoré by mala prijať Komisia pri výkone prípadného zrušujúceho rozsudku, všeobecná zásada práva na úplnú a účinnú súdnu ochranu zahŕňa zabezpečenie predbežnej ochrany osôb podliehajúcich súdnej právomoci, ak je na plnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia s cieľom vyhnúť sa medzere v právnej ochrane poskytovanej súdmi Spoločenstva nevyhnutná.
V rámci konania o nariadení predbežného opatrenia týkajúceho sa uzavretia verejnej zmluvy sa teda musí preskúmať, či po prípadnom zrušujúcom rozsudku možnosť pre Komisiu zorganizovať nové verejné obstarávanie umožní nahradiť škodu, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa, a v prípade zápornej odpovede posúdiť, či môže byť táto žalobkyňa odškodnená.
(pozri body 104, 105, 107)
3. Ak žalobkyňa stratila možnosť získať zmluvu, ktorá je predmetom verejného obstarávania zo strany Spoločenstva, a ak je veľmi ťažké, prípadne nemožné vyčísliť a následne s požadovanou presnosťou stanoviť škodu vyplývajúcu z jej straty, môže byť strata považovaná za veľmi ťažko napraviteľnú ujmu formou rovnocennej náhrady. Je tomu tak aj v prípade, keď je podľa okolností prípadu veľmi ťažké vyčísliť konkurenčnú výhodu a následne s dostatočnou presnosťou stanoviť škodu vyplývajúcu zo straty šance túto výhodu získať.
(pozri body 118, 127)
4. Strata šance získať a vykonať verejnú zmluvu však vyplýva z vylúčenia z predmetného verejného obstarávania a nemožno ju samotnú považovať za zakladajúcu vážnu ujmu bez konkrétneho posúdenia závažnosti osobitného zásahu uvádzaného v každom konkrétnom prípade. V dôsledku toho v prípade verejného obstarávania za podmienky, že žalobkyňa v tejto veci po právnej stránke dostatočne preukáže, že mohla z uzatvorenia verejnej zmluvy v rámci verejného obstarávania a z jej vykonávania získať dostatočne významné výhody, bude skutočnosť, že stratila šancu, že sa s ňou uvedená verejná zmluva uzatvorí a že ju bude môcť vykonávať, predstavovať vážnu ujmu.
Ak je navrhovateľom podnik, závažnosť majetkovej ujmy sa musí hodnotiť najmä vzhľadom na veľkosť tohto podniku, avšak nemožno vylúčiť, že závažnosť škody sa má takisto posúdiť na základe iných kritérií, ako napríklad vážnosť zásahu do podielu na trhu alebo zmena konkurenčného postavenia podniku.
(pozri body 131, 132, 134, 135)