Žaloba podaná 14. decembra 2006 – Legris Industries/Komisia

(Vec T-376/06)

(2007/C 42/48)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Legris Industries (Rennes, Francúzsko) (v zastúpení: A. Wachsmann a C. Pommiès, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca podanou žalobou navrhuje čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2006) 4180, konečné znenie, z 20. septembra 2006 v konaní podľa článku 81 ES (COMP/F-1/38.121 – Tvarovky), ktoré sa týka súboru dohôd a zosúladených postupov na trhu tvaroviek z medi a zliatin medi, ktorých predmetom je stanovenie cien, zostavenie cenníkov a dohoda o výške zliav, zavedenie mechanizmov na koordináciu zvyšovania cien, rozdelenie vnútroštátnych trhov a zákazníkov, ako aj výmena ďalších obchodných informácií, v rozsahu, v akom sa ním ukladá pokuta holdingu Legris Industries z dôvodu, že tomuto holdingu možno pripísať predmetné praktiky jeho bývalej dcérskej spoločnosti Comap.

Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza nasledujúce žalobné dôvody.

Žalobca najskôr tvrdí, že Komisia porušila článok 81 ES tým, že mu pripísala sporné porušenia, ktorých sa dopustila jeho dcérska spoločnosť Comap, a že ho v dôsledku toho urobila solidárne zodpovedným za tieto porušenia. Žalobca tvrdí, že Komisia porušila zásadu právnej a obchodnej nezávislosti dcérskej spoločnosti a zásadu osobnej zodpovednosti za porušenie práva hospodárskej súťaže tým, že považovala skutočnosť, že žalobca vlastní 100 % kapitálu svojej dcérskej spoločnosti, za dostatočný dôkaz rozhodujúceho vplyvu žalobcu na túto dcérsku spoločnosť. Žalobca tiež Komisii vyčíta, že sa dopustila právnych omylov, skutkových omylov a omylov v posúdení tým, že nepredložila dôkazy, ktoré by umožňovali konštatovanie, že holding Legris Industries vykonával voči spoločnosti Comap skutočnú riadiacu právomoc.

Žalobca ďalej vyčíta Komisii, že sa dopustila právnych omylov tým, že nevyvrátila dôkazy predložené žalobcom, ktoré preukazovali nezávislosť spoločnosti Comap, predovšetkým pri určovaní a riadení jej obchodnej politiky. Žalobca tvrdí, že dokázal, že nedával spoločnosti Comap pokyny, pokiaľ ide o jej správanie na trhu, že mal len úlohu finančného dohľadu a nevykonával na svojimi dcérskymi spoločnosťami právomoc v rozpočtovej oblasti, a že spoločnosť Comap mala prístup k vlastným finančným zdrojom. Žalobca preto tvrdí, že dôkaz o kapitálovom prepojení a jeho priamych dôsledkoch, na ktorom podľa žalobcu Komisia založila svoje rozhodnutie pripísať žalobcovi porušenia, ktorých sa dopustila jeho dcérska spoločnosť, nemôže sám osebe preukázať, že žalobca voči tejto dcérskej spoločnosti vykonával skutočnú riadiacu právomoc.