Žaloba podaná 23. februára 2006 – Aughinish Alumina/Komisia

(Vec T-69/06)

(2006/C 96/47)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Aughinish Alumina Ltd (Askeaton, Írsko) (v zastúpení: J. Handoll a C. Waterson, solicitors)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V napadnutom rozhodnutí Komisia konštatovala, že oslobodenie od spotrebnej dane z ťažkých vykurovacích olejov, používaných ako palivo na výrobu hliníka, poskytované Írskom a inými štátmi do 31. decembra 2003, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Komisia síce konštatovala, že by sa nemalo žiadať vrátenie pomoci poskytnutej v období od 17. júla 1990 do 2. februára 2002, v rozsahu, v akom bola nezlučiteľná so spoločným trhom, a že pomoc poskytnutá v období od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003 bola zlučiteľná so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 ES, pokiaľ jej príjemcovia zaplatili aspoň 13,01 eur za 1 000 kg ťažkého vykurovacieho oleja, súčasne však rozhodla, že tá istá pomoc nebola zlúčiteľná so spoločným trhom, pokiaľ jej príjemcovia nezaplatili túto sumu a vyzvala okrem iných aj Írsko na prijatie všetkých opatrení potrebných na to, aby príjemcovia vrátili túto pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom.

Žalobkyňa, írsky podnik, ktorý bol príjemcom údajnej štátnej pomoci, navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie. Na podporu svojej žaloby najprv uvádza, že Komisia nesprávne považovala spornú pomoc za existujúcu pomoc v zmysle článku 88 ods. 1 ES. V tejto súvislosti uvádza tri rôzne dôvody: pomoc bola predmetom záväzného prísľubu, ktorý bol daný pred pristúpením Írska; pomoc bola oznámená v januári 1983 a Komisia až v roku 2000 zvažovala, či začne konanie; ak by sa aj táto pomoc mala považovať za nedovolenú pomoc, Komisia nesprávne konštatovala, že ju možno iba čiastočne považovať za existujúcu pomoc v zmysle článku 15 nariadenia č. 659/99 (1).

Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou právnej istoty, keďže spochybňuje rozhodnutia, ktoré vydala Rada podľa článku 93 ES a Komisia neuskutočnila konanie, ktoré jej umožňuje článok 8 smernice 92/81 (2) na účely objasnenia otázky existencie štátnej pomoci alebo iných skutočností, a neusilovala sa ani dosiahnuť zrušenie dotknutých rozhodnutí Rady.

Podľa názoru žalobkyne navyše Komisia nezohľadnila základné požiadavky článkov 3 ES a 157 ES, zamerané na posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu Spoločenstva a na zabezpečenie jej nevyhnutných podmienok.

Žalobkyňa sa okrem toho odvoláva na zásadu legitímnej dôvery a zásadu právnej istoty. V tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že Komisia za 17 rokov po oznámení pomoci neprijala žiadne negatívne opatrenia a nenapadla rozhodnutia Rady, ktorými sa oslobodenie predĺžilo do konca decembra 2006.

Konanie podľa článku 88 ods. 2 ES trvalo 43 mesiacov, teda neprimerane dlho, čo je v rozpore so zásadou správneho úradného postupu a zásadou právnej istoty.

Žalobkyňa sa nakoniec domnieva, že Komisia nevykonala riadny prieskum relevantných trhov a ich konkurenčnej štruktúry, hoci to bolo nevyhnutné vzhľadom na to, že samotná Komisia skôr pripustila, že nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže, a s ohľadom na skutočnosť, že Rada odsúhlasila oslobodenia do 31. decembra 2006.

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 27. 3. 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

(2)  Smernica Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov (Ú. v. ES L 316, 31. 10. 1992, s. 12).