Žaloba podaná 22. februára 2006 – Kendrion/Komisia

(Vec T-54/06)

(2006/C 96/36)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Kendrion N.V. (Zeist, Holandsko) (v zastúpení: P. Glazener a C.C. Meijer, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa napadla rozhodnutie Komisie z 30. novembra 2005 v konaní podľa článku 81 Zmluvy ES (prípad COMP/F/38.354 – Priemyselné vrecia), ktorým bola vyslovená zodpovednosť žalobkyne za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže a ktorým jej bola uložená pokuta.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa poukazuje na porušenie článkov 81 ES, 253 ES a článku 15 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 z dôvodu, že výroková časť rozhodnutia je v rozpore s jeho odôvodnením. Kým v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jej nie vytýkaná individuálna účasť na porušení, výroková časť žalobkyni vytýka porušenie článku 81 ES.

Žalobkyňa okrem toho uvádza, že boli porušené články 81 ES, 253 ES a článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, keďže Komisia nesprávne usúdila, že žalobkyňa a spoločnosť Fardem Packaging B.V. tvoria hospodársky celok, v dôsledku čoho jej neprávom uložila pokutu za porušenie, ktorého sa dopustila spoločnosť Ferdem Packaging B.V..

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že Komisia okrem článkov 81 ES, 253 ES a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 porušila tiež všeobecné právne zásady, konkrétne zásadu riadnej starostlivosti, zákaz svojvoľného rozhodovania, zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že Komisia jej vytýka porušenie, ktorého sa dopustila spoločnosť Fardem Packaging, v rozpore s ďalšími rozhodnutiami Komisie, v ktorých nebola konštatovaná zodpovednosť materskej spoločnosti. Okrem toho bola žalobkyni ako materskej spoločnosti uložená vyššia pokuta ako dcérskej spoločnosti, ktorá sa porušenia dopustila. So žalobkyňou sa zaobchádzalo rozdielne ako s inými materskými spoločnosťami, ktoré boli spoločne a nerozdielne zodpovedné za porušenia, ktorých sa dopustili ich dcérske spoločnosti. Pokuta uložená žalobkyni je navyše v rozpore so zásadou proporcionality a zásadou náležitej starostlivosti.

Nakoniec sa žalobkyňa odvoláva na porušenie usmernení k metóde stanovovania pokút najmä tým, že článok 5 písm. b) nebol použitý. Komisia náležite nezohľadnila osobitnú povahu podniku.