Vec T-208/06
Quinn Barlo Ltd a i.
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž — Kartely — Trh s metakrylátmi — Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP — Pojem jediné porušenie — Dĺžka trvania porušenia — Pokuty — Závažnosť porušenia — Poľahčujúce okolnosti“
Rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) z 30. novembra 2011 II - 7964
Abstrakt rozsudku
Hospodárska súťaž – Kartely – Zosúladený postup – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Protisúťažný cieľ – Dostatočné zistenie
(Článok 81 ods. 1 ES)
Hospodárska súťaž – Kartely – Zosúladený postup – Pojem – Nevyhnutnosť príčinnej súvislosti medzi zosúladeným postupom a konaním podnikov na trhu – Domnienka existencie tejto príčinnej súvislosti
(Článok 81 ods. 1 ES)
Hospodárska súťaž – Kartely – Komplexné porušenie, ktoré vykazuje prvky dohody a prvky zosúladeného postupu – Jednotná kvalifikácia ako ‚dohoda a/alebo zosúladený postup‘ – Prípustnosť
(Článok 81 ods. 1 ES)
Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Spôsob dokazovania – Použitie súboru nepriamych dôkazov – Požadovaný stupeň dôkaznej sily nepriamych dôkazov zohľadňovaných jednotlivo
(Článok 81 ods. 1 ES)
Hospodárska súťaž – Kartely – Účasť podniku na protisúťažných iniciatívach – Dostatočná povaha tacitného schválenia bez verejného dištancovania sa na vznik zodpovednosti podniku
(Článok 81 ods. 1 ES)
Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Použitie vyhlásení iných podnikov, ktoré sa zúčastnili na porušení, ako dôkazných prostriedkov – Prípustnosť – Podmienky
(Články 81 ES a 82 ES)
Právo Spoločenstva – Zásady – Základné práva – Prezumpcia neviny – Konanie vo veci hospodárskej súťaže – Uplatniteľnosť
(Článok 81 ods. 1 ES)
Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Porušenia – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porušenie – Pripísanie zodpovednosti podniku za celé porušenie – Podmienky
(Článok 81 ods. 1 ES)
Právo Spoločenstva – Výklad – Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Zohľadnenie
Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania
(Článok 81 ods. 1 ES)
Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Závažnosť účasti každého podniku
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Konkrétny dopad na trh – Povinnosť preukázať taký dopad na kvalifikovanie porušenia ako veľmi závažné – Neexistencia
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti – Pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovateľa
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Správanie odlišné od správania dohodnutého v rámci kartelu
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
Na účely posúdenia toho, či je zosúladený postup zakázaný článkom 81 ods. 1 ES, je zbytočné zohľadňovať jeho konkrétne následky, pokiaľ sa preukáže, že cieľom tohto postupu je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu. Z tohto dôvodu nie je nevyhnutné skúmať následky zosúladeného postupu, pokiaľ je preukázaný jeho protisúťažný cieľ.
(pozri bod 39)
Hoci v rámci článku 81 ods. 1 ES pojem zosúladený postup zahŕňa okrem zosúlaďovania postupu medzi dotknutými podnikmi konanie na trhu vyplývajúce z tohto zosúlaďovania a vzťah príčiny a následku medzi týmito dvoma skutočnosťami, treba predpokladať, že s výhradou dôkazu opaku, ktorý zaťažuje dotknuté hospodárske subjekty, podniky zúčastňujúce sa na zosúlaďovaní postupu a naďalej pôsobiace na trhu pri určovaní svojho konania na tomto trhu zohľadňujú informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi.
(pozri bod 40)
Pojmy dohoda a zosúladený postup v zmysle článku 81 ods. 1 ES zahŕňajú podoby zosúladeného konania, ktoré majú rovnakú podstatu a odlišujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú.
V rámci komplexného porušenia, na ktorom sa podieľajú viacerí výrobcovia počas niekoľkých rokov a ktorého cieľom je spoločná regulácia trhu, nie je možné od Komisie požadovať, aby presne kvalifikovala porušenie každého jedného podniku a v každom danom okamihu ako dohodu alebo ako zosúladený postup, pretože v každom prípade je v článku 81 ES uvedená jedna aj druhá forma porušenia.
V tomto kontexte treba chápať dvojitú kvalifikáciu jediného porušenia ako „dohodu a zosúladený postup“ ako komplexný celok, ktorý zahŕňa skutkové okolnosti, z ktorých niektoré boli kvalifikované ako dohody a iné ako zosúladené postupy v zmysle článku 81 ods. 1 ES, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu pre tento typ komplexného porušenia.
(pozri body 34, 41, 42)
Pokiaľ ide o dokazovanie porušenia článku 81 ods. 1 ES, Komisia je povinná pripojiť vhodné dôkazy na to, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu skutočností zakladajúcich porušenie článku 81 ods. 1 ES. V tomto ohľade je potrebné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podloženie pevného presvedčenia, že došlo k spáchaniu porušenia.
Každý z dôkazov predložených Komisiou však nemusí nevyhnutne zodpovedať týmto kritériám so zreteľom na každý znak skutkovej podstaty porušenia. Postačuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa inštitúcia opiera, zodpovedá tejto požiadavke pri celkovom posúdení.
Dôkazy uvedené Komisiou v rozhodnutí na preukázanie porušenia článku 81 ods. 1 ES podnikom sa nemajú posudzovať samostatne, ale ako celok.
(pozri body 43 – 45)
Na dostatočný dôkaz účasti podniku na karteli stačí, ak Komisia preukáže, že dotknutý podnik sa zúčastnil na stretnutiach, na ktorých došlo k uzavretiu dohôd protisúťažnej povahy, bez toho, aby sa tomu bránil. Ak bola preukázaná účasť na takýchto stretnutiach, prináleží tomuto podniku, aby predložil dôkazy o tom, že jeho účasť na predmetných stretnutiach nemala protisúťažnú povahu, a to preukázaním, že svojim konkurentom oznámil, že sa na týchto stretnutiach zúčastnil z iných dôvodov ako oni.
Dôvodom tejto právnej zásady je skutočnosť, že podnik svojou účasťou na takomto stretnutí bez toho, aby sa verejne dištancoval od jeho obsahu, umožnil ostatným účastníkom domnievať sa, že súhlasí s jeho výsledkom a že sa mu podriadi.
Navyše okolnosť, že podnik následne nerealizuje výsledky stretnutia s protisúťažným cieľom, nie je spôsobilá zbaviť ho zodpovednosti za skutočnosť, že sa zúčastnil na karteli, ak sa verejne nedištancoval od jeho obsahu.
Okrem toho pojem verejné dištancovanie sa ako okolnosť vylučujúcu zodpovednosť treba vykladať zužujúco. Osobitne mlčanie subjektu vo vzťahu ku konkrétnej otázke týkajúcej sa cenovej politiky na stretnutí, na ktorom dochádza k nedovolenému zosúladeniu, nemožno zamieňať s vyjadrením nemenného a jasného nesúhlasu.
(pozri body 47 – 50)
V oblasti hospodárskej súťaže ani žiadne ustanovenie, ani všeobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voči podniku použila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Už na základe toho nemožno považovať vyhlásenia uskutočnené v rámci oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov za vyhlásenia bez dôkaznej hodnoty.
Vo vzťahu k dobrovoľným výpovediam hlavných účastníkov protiprávneho kartelu je vo všeobecnosti pochopiteľná určitá nedôvera vzhľadom na možnosť, že títo účastníci mávajú tendenciu minimalizovať závažnosť svojej účasti na porušení a maximalizovať závažnosť účasti ostatných. S ohľadom na vnútornú logiku konania, ktoré upravuje oznámenie o spolupráci, však domáhanie sa jeho zohľadnenia s cieľom dosiahnuť zníženie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predloženie skreslených dôkazov, pokiaľ ide o ostatných účastníkov inkriminovaného kartelu. Každý pokus uviesť Komisiu do omylu totiž môže viesť k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce podniku a tým ohroziť jeho možnosť mať úplný prospech z oznámenia o spolupráci.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že skutočnosť, že osoba sa prizná, že sa dopustila porušenia, a tak uzná existenciu skutočností, ktoré idú nad rámec tých, ktoré bolo možné priamo vyvodiť z príslušných dokumentov, a priori znamená, pokiaľ neexistujú osobitné okolnosti, ktoré svedčia o opaku, že táto osoba sa rozhodla hovoriť pravdu. Vyhlásenia, ktoré idú proti záujmom toho, kto ich robí, treba v zásade považovať za zvlášť spoľahlivé dôkazné prostriedky.
Vyhlásenie podniku obvineného z účasti na karteli, ktorého správnosť spochybňuje niekoľko ďalších obvinených podnikov, napriek tomu nemožno považovať za postačujúci dôkaz o existencii porušenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi.
Na účely preskúmania dôkaznej sily vyhlásení podnikov, ktoré podali žiadosť na základe oznámenia o spolupráci, Všeobecný súd zohľadňuje najmä význam zhodujúcich sa nepriamych dôkazov podporujúcich relevanciu týchto vyhlásení a ďalej neexistenciu dôkazov, že tieto podniky mali sklon minimalizovať závažnosť svojej účasti na porušení a maximalizovať závažnosť účasti ostatných podnikov. Relevantnosť vyhlásenia okrem toho prípadne ovplyvňuje požadovaný stupeň potvrdenia.
Okolnosť, že vyhlásenie bolo predložené vo veľmi pokročilom štádiu konania, a to v odpovedi na oznámenie o výhradách, sama osebe neumožňuje poprieť celú dôkaznú hodnotu tohto vyhlásenia, ktoré sa musí preskúmať s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti predmetnej veci. Takéto vyhlásenie má však menšiu dôkaznú hodnotu, než keby bolo uskutočnené bezprostredne a nezávisle od vyhlásenia predloženého iným podnikom. Predovšetkým, ak bol podnik, ktorý podal žiadosť o oslobodenie, oboznámený s informáciami, ktoré Komisia v rámci vyšetrovania zhromaždila, potom sa vnútorná logika konania upraveného oznámením o spolupráci, podľa ktorej by akýkoľvek pokus uviesť Komisiu do omylu mohol viesť k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce podniku, uplatní v rovnakej miere len v prípade spontánneho vyhlásenia bez znalosti výhrad, ktoré Komisia prijala. Ani úvahy, že vyhlásenia na základe oznámenia o spolupráci sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, a v zásade sa musia považovať za zvlášť spoľahlivé dôkazné prostriedky, nemožno v prípade odpovede na oznámenie o výhradách podniku, ktorý podal žiadosť o oslobodenie, uplatniť v plnom rozsahu.
(pozri body 52 – 56, 97, 108, 109)
Pokiaľ ide o rozsah súdneho preskúmania, ak je na Všeobecný súd podaná žaloba o neplatnosť rozhodnutia vydaného podľa článku 81 ods. 1 ES, Všeobecný súd musí vo všeobecnosti vykonať úplné preskúmanie otázky, či sú, alebo nie sú splnené podmienky uplatnenia článku 81 ods. 1 ES.
Akákoľvek pochybnosť súdu musí byť na prospech podniku, ktorému bolo určené rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie, podľa zásady prezumpcie neviny, ktorá sa ako všeobecná zásada práva Únie uplatňuje aj na konania týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále.
(pozri body 57, 58)
Vzhľadom na povahu porušení pravidiel hospodárskej súťaže, ako aj na povahu a stupeň prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, je zodpovednosť za spáchanie týchto porušení osobnej povahy.
Dohody a zosúladené postupy, ktorých sa týka článok 81 ods. 1 ES, nevyhnutne vyplývajú z prispenia viacerých podnikov, ktoré sú síce všetky spolupáchateľmi porušenia, ale ktorých účasť môže mať rôzne formy, predovšetkým v závislosti od vlastností dotknutého trhu a postavenia každého z týchto podnikov na tomto trhu, sledovaných cieľov a zvolených alebo zamýšľaných spôsobov vykonania.
Samotná okolnosť, že každý podnik sa zúčastnil na porušení spôsobom, ktorý mu je vlastný, však nestačí na vylúčenie jeho zodpovednosti za celé porušenie, vrátane zodpovednosti za správanie, ktorého sa fakticky dopustili iné zúčastnené podniky, ale ktoré malo rovnaký cieľ alebo následok.
Porušenie článku 81 ods. 1 ES môže navyše vyplývať nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z pokračujúceho správania. Proti tomuto výkladu nemožno namietať z dôvodu, že jedna alebo viaceré zložky tejto skupiny aktov alebo tohto pokračujúceho správania by taktiež mohli samy osebe, zohľadňované jednotlivo, predstavovať porušenie uvedeného ustanovenia. Pokiaľ rôzne činnosti zapadajú do „celkového plánu“ vzhľadom na ich rovnaký cieľ skresľujúci hospodársku súťaž vnútri spoločného trhu, Komisia je oprávnená za tieto činnosti vyvodzovať zodpovednosť v závislosti od účasti na porušení ako celku, aj keď sa preukáže, že dotknutý podnik sa priamo podieľal len na jednej alebo viacerých podstatných zložkách porušenia. Rovnako len samotná skutočnosť, že podnik nebol aktívny v dotknutom odvetví, nutne neznamená, že tento podnik nie je možné považovať za zodpovedný za spáchanie celého jediného porušenia.
S cieľom preukázať účasť podniku na takomto jedinom porušení musí Komisia preukázať, že dotknutý podnik mal zámer vlastným správaním prispieť k splneniu spoločných cieľov sledovaných všetkými zúčastnenými a že vedel o skutočnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri výkone rovnakých zámerov, alebo ho mohol rozumne predvídať, a bol pripravený znášať súvisiace riziko.
Takýto podnik teda môže byť zodpovedný za celkový kartel iba vtedy, ak vedel alebo musel vedieť, že zosúladený postup, na ktorom sa zúčastnil, predovšetkým prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných počas niekoľkých rokov, bol súčasťou celkového plánu určeného na narušenie normálneho fungovania hospodárskej súťaže, a ak sa tento plán vzťahoval na všetky podstatné zložky kartelu. Len samotná zhoda cieľa dohody, na ktorej sa podnik zúčastnil, a cieľa celkovej kartelovej dohody nestačí na to, aby sa tomuto podniku pripísala účasť na celkovej kartelovej dohode. Jeho účasť na dotknutej dohode môže byť totiž výrazom jeho pristúpenia k tejto celkovej kartelovej dohode, len pokiaľ podnik, keď sa na tejto dohode zúčastňuje, vedel alebo musel vedieť, že sa tým začlenil do celkovej kartelovej dohody.
V tejto súvislosti samotná skutočnosť, že podnik poznal a sledoval protisúťažné ciele týkajúce sa jedného z výrobkov patriacich k dotknutému odvetviu, neumožňuje dospieť k záveru, že vedel o jednotnom cieli, ktorý sledoval jediný kartel v celom tomto odvetví. Pojem jednotný cieľ totiž nemožno vymedziť všeobecným odkazom na narušenie hospodárskej súťaže v danom odvetví, pretože ovplyvnenie hospodárskej súťaže, či už ako cieľ alebo následok, je spoločnou základnou zložkou každého správania spadajúceho do pôsobnosti článku 81 ods. 1 ES. Takáto definícia pojmu jednotný cieľ môže pojem jediné a pokračujúce porušenie pripraviť o časť zmyslu, keďže by mala za následok, že viaceré správania týkajúce sa určitého hospodárskeho odvetvia, ktoré článok 81 ods. 1 ES zakazuje, by sa mali systematicky kvalifikovať ako podstatné zložky jediného porušenia.
(pozri body 125 – 128, 143, 144, 149)
Výrok aktu nemožno oddeliť od jeho odôvodnenia a musí sa vykladať, ak je to potrebné, tak, aby sa zohľadnili dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu.
(pozri bod 131)
Dĺžka trvania porušenia je základnou zložkou pojmu porušenie v zmysle článku 81 ods. 1 ES, ktorej dôkazné bremeno zaťažuje v prvom rade Komisiu. Ak neexistujú dôkazy spôsobilé priamo preukázať dĺžku trvania porušenia, Komisia sa opiera prinajmenšom o dôkazy, ktoré sa vzťahujú na skutočnosti dostatočne blízke z hľadiska času, aby bolo možné rozumne pripustiť, že toto porušenie trvalo neprerušene medzi dvoma konkrétnymi dátumami.
Okrem toho skutočnosť, že samotný kartel trval nepretržite, nevylučuje, že jeden alebo viacerí jeho účastníci na určitý čas prerušili svoju účasť na ňom.
Ak aj obdobie medzi dvoma prejavmi určitého protisúťažného správania predstavuje relevantné kritérium na stanovenie pokračujúcej povahy porušenia, nič to nemení na tom, že otázku, či uvedené obdobie je, alebo nie je dostatočne dlhé na to, aby mohlo predstavovať prerušenie porušenia, nemožno preskúmať abstraktne. Práve naopak, treba ju preskúmať v kontexte fungovania daného kartelu, prípadne vrátane osobitných podmienok účasti dotknutého podniku na tomto karteli.
(pozri body 155, 156, 159)
V rámci stanovovania výšky pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže podľa usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO treba rozlišovať medzi posudzovaním závažnosti porušenia, ktoré slúži na stanovenie východiskovej sumy pokuty, a posudzovaním závažnosti vo vzťahu k účasti každého z dotknutých podnikov na porušovaní, ktorá má byť posudzovaná v rámci prípadného uplatňovania priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností.
Body 2 a 3 uvedených usmernení stanovujú upravenie základnej sumy pokuty v závislosti od určitých priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ktoré sa týkajú jednotlivých dotknutých podnikov. Najmä bod 3 usmernení s názvom „Poľahčujúce okolnosti“ uvádza demonštratívny zoznam okolností, ktoré môžu viesť k zníženiu základnej sumy pokuty. V ňom sa uvádza výlučne pasívna úloha podniku, faktické neuplatňovanie dohôd, ukončenie porušovania, len čo zasiahne Komisia, existencia primeraných pochybností podniku o tom, či postihované správanie predstavuje porušenie, skutočnosť, že k porušeniu došlo z nedbanlivosti, ako aj efektívna spolupráca podniku v konaní mimo rámca oznámenia o spolupráci.
Naproti tomu v kontexte stanovovania východiskovej sumy pokuty Komisia nie je povinná účinky správania podniku osobitne posúdiť. Na stanovenie všeobecnej úrovne pokút sa nezohľadňujú následky vyplývajúce zo skutočného správania, o ktorom podnik tvrdí, že si ho osvojil, ale následky vyplývajúce z celkového porušovania, na ktorom sa podieľal.
Keď však podnik nie je zodpovedný za celý kartel, ale možno mu pripísať len časť uvedeného kartelu, musí sa táto skutočnosť zohľadniť v rámci stanovenia východiskovej sumy pokuty. V tomto prípade je totiž porušenie pravidiel práva hospodárskej súťaže nevyhnutne menej závažné než to, ktoré je pripísané porušiteľom, ktorí sa zúčastnili na všetkých častiach porušenia a ktorí k účinnosti a závažnosti tohto kartelu prispeli väčšmi než porušiteľ, ktorý bol zapojený len do jednej časti tohto kartelu. Podniku však nemôže byť uložená pokuta, ktorej výška sa vypočíta na základe jeho účasti na tajnej dohode, za ktorú nie je uznaný za zodpovedný.
(pozri body 183 – 185, 197 – 200)
V rámci posúdenia závažnosti porušenia pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže na účely stanovenia východiskovej sumy pokuty ukladanej podniku z usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vyplýva, že horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhu môžu byť kvalifikované ako veľmi závažné porušenia výlučne na základe ich samotnej povahy, a to bez toho, aby bola Komisia povinná preukázať konkrétny dopad porušenia na trh. Takéto kartely si totiž už z dôvodu svojej povahy zaslúžia uloženie najprísnejších pokút. Ich prípadný konkrétny dopad na trh, najmä otázka, nakoľko obmedzenie hospodárskej súťaže viedlo k vyššej cene na trhu, než aká by prevládala, pokiaľ by kartel neexistoval, nie je rozhodujúcim kritériom na určenie úrovne pokút.
(pozri bod 189)
Pasívna úloha spočíva v „malej aktivite“ daného podniku, teda chýbajúcej aktívnej účasti na vypracovaní protisúťažnej dohody alebo dohôd. Spomedzi skutočností, ktoré môžu preukázať pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, možno zobrať do úvahy najmä citeľne sporadickejší charakter zúčastňovania sa na rokovaniach v porovnaní s bežnými účastníkmi kartelu, ako aj jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porušenia, nezávisle od dĺžky jeho účasti na porušení, alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle zo strany tretích podnikov, ktoré sa na porušení podieľali.
(pozri bod 224)
Na účely priznania poľahčujúcej okolnosti týkajúcej sa faktického neuplatňovania protiprávnych dohôd a postupov v zmysle bodu 3 druhej zarážky usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO treba overiť, či okolnosti uplatňované dotknutým podnikom môžu preukázať, že počas obdobia, keď sa tento podnik pripojil k dohodám predstavujúcim porušenie, sa skutočne vyhýbal ich uplatňovaniu súťažným správaním na trhu, alebo prinajmenšom, že jasne a významne porušoval povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, že narušil jeho samotné fungovanie.
(pozri bod 231)