—

Bäckerei und Konditorei Gerhard Flöckner OHG, v zastúpení: H. Hübel, Rechtsanwalt,

—

rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer a M. Winkler, splnomocnené zástupkyne,

—

grécka vláda, v zastúpení: E.-M. Mamouna, K. Georgiadis a M. Apessos, splnomocnení zástupcovia,

—

talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci W. Ferrante, avvocato dello Stato,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. van Beek, V. Kreuschitz, a I. Kaufmann-Bühler, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. a) smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 348, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 110).

2

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania bo predložený v rámci sporu medzi pani Mayr, žalobkyňou vo veci samej, a jej bývalým zamestnávateľom Bäckerei und Konditorei Gerhard Flöckner OHG (ďalej len „Flöckner“), žalovanou vo veci samej, v súvislosti s prepustením žalobkyne zo zamestnania.

3

Článok 2 ods. 1 smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 39, s. 40; Mim. vyd. 05/001, s. 187), stanovuje, že „… zásadou rovnakého zaobchádzania sa rozumie, že neexistuje žiadna priama ani nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav“.

4

Odsek 3 článku 2 stanovuje, že smernica 76/207 „sa nedotýka ustanovení na ochranu žien, najmä pokiaľ ide o tehotenstvo a materstvo“.

5

Podľa článku 5 ods. 1 smernice 76/207:

„Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o pracovné podmienky, vrátane podmienok upravujúcich prepustenie, znamená, že mužom aj ženám sa zaručia rovnaké podmienky bez diskriminácie z dôvodu pohlavia.“

6

Článkom 34 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, s. 23) bola zrušená smernica 76/207, ktorá bola predtým zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002 (Ú. v. ES L 269, s. 15; Mim. vyd. 05/004, s. 255).

7

Smernice 2002/73 a 2006/54 však nie sú z časového hľadiska uplatniteľné na skutkový stav sporu vo veci samej.

8

Z deviateho odôvodnenia smernice 92/85 vyplýva, že ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok by nemala znevýhodňovať ženy na trhu práce a nemala by zasahovať do rámca smerníc o rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami.

9

Podľa pätnásteho odôvodnenia tejto smernice riziko prepustenia z dôvodov súvisiacich s ich stavom môže nepriaznivo ovplyvňovať telesný a duševný stav tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok, a preto treba stanoviť zákaz ich prepustenia z uvedených dôvodov.

10

Pojem tehotná pracovníčka je definovaný v článku 2 písm. a) smernice 92/85 ako „tehotná pracovníčka, ktorá svojho zamestnávateľa informovala o svojom stave v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou“.

11

Článok 10 smernice 92/85 znie:

„Aby sa pracovníčkam [tehotným pracovníčkam, pracovníčkam krátko po pôrode a dojčiacim pracovníčkam] v zmysle článku 2 zaručilo uplatňovanie ich práv na ochranu zdravia a bezpečnosť, ako ich ustanovuje uvedený článok, zabezpečí sa, že:

12

Podľa článku 12 smernice 92/85:

„Členské štáty zavedú do vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia umožňujúce všetkým pracovníčkam, ktoré sa pokladajú za poškodené v dôsledku nedodržania povinností vyplývajúcich z tejto smernice, domáhať sa svojich práv súdnou cestou (a/alebo v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou) po prípadnom posúdení inými príslušnými orgánmi.“

13

§ 10 zákona o ochrane materstva (Mutterschutzgesetz, ďalej len „MSchG“) znie:

„1.   Pracovníčky nie je možné platne prepustiť počas tehotenstva a do štyroch mesiacov po pôrode okrem prípadu, ak zamestnávateľa o tehotenstve alebo pôrode neinformovali.

2.   Prepustenie je rovnako neplatné vtedy, ak zamestnávateľ bol o tehotenstve alebo pôrode informovaný v priebehu piatich pracovných dní od oznámenia o prepustení alebo jeho doručenia, ak ide o písomné oznámenie o prepustení. Lehota na písomné oznámenie o tehotenstve alebo pôrode je zachovaná, ak bola písomnosť podaná na pošte do piatich dní. Ak sa pracovníčka v lehote piatich dní odvolá na tehotenstvo alebo pôrod, v rovnakej lehote musí preukázať tehotenstvo alebo predpokladané tehotenstvo prostredníctvom lekárskeho potvrdenia alebo predložiť rodný list dieťaťa. …“

14

Podľa § 17 ods. 1 zákona o asistovanej reprodukcii (Fortpflanzungsmedizingesetz, ďalej len „FMedG“) je dovolené uskladňovať vývojaschopné predimplantované embryá, ktorým sú podľa § 1 ods. 3 FMedG oplodnené vajíčka a z nich pochádzajúce bunky, po dobu maximálne desiatich rokov.

15

Podľa § 8 FMedG môže k asistovanej reprodukcii dôjsť iba so súhlasom partnerov, pričom žena môže odvolať svoj súhlas až do prenesenia vývojaschopných predimplantovaných embryí do jej tela.

16

Pani Mayr bola od 3. januára 2005 zamestnaná ako čašníčka vo Flöckner.

17

V rámci snahy o umelé oplodnenie a po hormonálnej liečbe trvajúcej približne jeden a pol mesiaca sa pani Mayr 8. marca 2005 podrobila punkcii folikulov. V čase od 8. marca 2005 do 13. marca 2005 bola svojím ošetrujúcim lekárom vypísaná ako práceneschopná.

18

Flöckner 10. marca 2005 pani Mayr telefonicky oznámila, že ju prepúšťa zo zamestnania k 26. marcu 2005.

19

Pani Mayr listom z toho istého dňa oznámila Flöckner, že na 13. marca 2005 je v rámci umelého oplodnenia plánovaný zákrok spočívajúci v prenesení oplodnených vajíčok do jej maternice.

20

Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania je nesporné, že v čase oznámenia o prepustení, teda 10. marca 2005, boli vajíčka odobraté žalobkyni už oplodnené spermiami jej partnera, teda v tomto čase už existovali vajíčka oplodnené in vitro.

21

Dňa 13. marca 2005, teda tri dni po tom, čo sa pani Mayr dozvedela o prepustení, jej boli do maternice prenesené dve oplodnené vajíčka.

22

Pani Mayr zažalovala Flöckner na náhradu mzdy a alikvotnej časti ročnej odmeny, pričom tvrdila, že prepustenie z 10. marca 2005 je neplatné, keďže sa na ňu od 8. marca 2005, teda odo dňa, keď došlo k oplodneniu vajíčok in vitro, vzťahovala ochrana pred prepustením podľa § 10 ods. 1 MSchG.

23

Flöckner s týmto návrhom nesúhlasila s odôvodnením, že v deň oznámenia o prepustení ešte žalobkyňa nebola tehotná.

24

Landesgericht Salzburg, ktorý rozhodoval vo veci ako prvostupňový súd, vyhovel žalobe pani Mayr domnievajúc sa, že podľa judikatúry Oberster Gerichtshof sa ochrana ženy pred prepustením zakotvená v § 10 MSchG začína oplodnením vajíčka. To je podľa uvedenej judikatúry okamihom začiatku tehotenstva. Landesgericht Salzburg sa domnieval, že rovnako to musí platiť aj v prípade oplodnenia in vitro, pričom ak prenos oplodneného vajíčka nebude úspešný, potom sa ochrana pred prepustením v každom prípade prestane uplatňovať.

25

Oberlandesgericht Linz, odvolací súd vo veciach pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, však zrušil rozsudok Landesgericht Salzburg a zamietol žalobu pani Mayr s odôvodnením, že bez ohľadu na otázku, od ktorého okamihu tehotenstva dochádza k skutočným hormonálnym zmenám, tehotenstvo je mimo tela ženy nemožné a že teda pri oplodnení in vitro tehotenstvo začína až prenesením oplodneného vajíčka do maternice. Až týmto prenesením začína tehotná žena požívať ochranu pred rozviazaním pracovného pomeru.

26

Tento rozsudok o odvolaní bol napadnutý opravným prostriedkom (Revision) podaným na Oberster Gerichtshof. Podľa judikatúry tohto súdu ochrana podľa § 10 MSchG je priznaná iba vtedy, ak v okamihu prepustenia tehotenstvo už skutočne existovalo. Cieľom ochrany materstva, ktorú nemožno odoprieť, je chrániť zdravie matky a dieťaťa v ich záujme a v prípade ochrany pred prepustením a výpoveďou existenčne zabezpečiť matku. Potreba ochrany po dobu trvania zmien stavu ženy existuje bez ohľadu na skutočnosť, či k implantácii oplodneného vajíčka do sliznice maternice (inak nazývanej „nidácia“) už došlo alebo nie, a skutočnosť, či tehotenstvo sa dá ľahko preukázať, je v tomto smere irelevantná. Nidácia oplodneného vajíčka v sliznici maternice je podľa prevládajúceho vedeckého názoru iba jedným štádiom tehotenstva, ktoré začína počatím, a v oblasti ochrany pred prepustením si ho nemožno svojvoľne vybrať ako okamih určujúci začiatok tehotenstva.

27

Táto judikatúra Oberster Gerichtshof týkajúca sa § 10 MSchG sa vzťahuje výlučne na počatie in utero, teda na prirodzený spôsob počatia. Tento súd uvádza, že išlo o prvý prípad, keď sa zaoberá otázkou, od akého okamihu podlieha tehotná žena ochrane pred prepustením podľa § 10 MSchG v prípade oplodnenia in vitro.

28

Keďže sa Oberster Gerichtshof domnieval, že v spore, o ktorom rozhoduje, nastolená otázka vyžaduje výklad práva Spoločenstva, rozhodol konanie prerušiť a Súdnemu dvoru položiť nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Je pracovníčka, ktorá sa podrobí oplodneniu in vitro, považovaná za ‚tehotnú pracovníčku‘ v zmysle článku 2 písm. a) prvej časti vety smernice [92/85]…, ak v okamihu oznámenia o prepustení boli jej vajíčka už oplodnené spermiami jej partnera, a teda už existovali embryá in vitro, ktoré však ešte neboli prenesené do jej tela?“

29

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či smernica 92/85 a najmä zákaz prepustenia tehotných pracovníčok stanovený v článku 10 ods. 1 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na pracovníčku, ktorá sa podrobí umelému oplodneniu, ak v čase oznámenia o prepustení boli jej vajíčka už oplodnené spermiami jej partnera, a teda už existovali oplodnené embryá, ktoré však ešte neboli prenesené do jej maternice.

30

Na úvod je potrebné poznamenať, že oplodnením in vitro je označované oplodnenie vajíčka mimo tela ženy. Podľa Komisie Európskych spoločenstiev má tento proces niekoľko štádií, a to najmä: hormonálna stimulácia vaječníkov s cieľom získať súčasne viacero dozretých vajíčok, punkcia folikulov, odobratie vajíčok, oplodnenie jedného alebo viacerých vajíčok vopred preparovanými spermiami, prenesenie oplodneného vajíčka alebo oplodnených vajíčok do maternice, ktoré sa uskutoční tretí alebo piaty deň po odobratí vajíčok s výnimkou prípadu, že sa oplodnené vajíčka uskladnia v zmrazenom stave, a nidácia.

31

Pokiaľ ide o smernicu 92/85, je potrebné pripomenúť, že jej cieľom je podpora zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok.

32

V tejto oblasti Súdny dvor rovnako zdôraznil, že cieľom sledovaným uvedenou úpravou práva Spoločenstva, ktorá upravuje rovnosť medzi mužmi a ženami v oblasti práv tehotných žien alebo žien krátko po pôrode, je ochrana pracovníčok pred pôrodom a po ňom (pozri rozsudky z 8. septembra 2005, McKenna, C-191/03, Zb. s. I-7631, bod 42, a z 11. októbra 2007, Paquay, C-460/06, Zb. s. I-8511, bod 28).

33

Predtým, ako smernica 92/85 nadobudla účinnosť, Súdny dvor rozhodol, že na základe zásady zákazu diskriminácie a najmä článku 2 ods. 1 a článku 5 ods. 1 smernice 76/207 sa ochrana pred prepustením musí žene priznať nielen v priebehu materskej dovolenky, ale počas celého obdobia tehotenstva. Podľa názoru Súdneho dvora prepustenie počas týchto období sa môže týkať iba žien, a predstavuje teda priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. novembra 1990, Handels- og Kontorfunktionærernes Forbund, C-179/88, Zb. s. I-3979, bod 13; z 30. júna 1998, Brown, C-394/96, Zb. s. I-4185, body 16, 24 a 25; McKenna, už citovaný, bod 47, a Paquay, už citovaný, bod 29).

34

Práve vzhľadom na riziko prípadného prepustenia, ktoré môže mať negatívne dopady na fyzický a duševný stav tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, vrátane mimoriadne závažného rizika, že tehotná pracovníčka sa pod hrozbou prepustenia rozhodne umelo prerušiť svoje tehotenstvo, zákonodarca Spoločenstva v článku 10 smernice 92/85 zaviedol osobitnú ochranu pre ženu tak, že stanovil zákaz prepustenia počas obdobia od začiatku tehotenstva do konca materskej dovolenky (pozri rozsudky zo 14. júla 1994, Webb, C-32/93, Zb. s. I-3567, bod 21; Brown, už citovaný, bod 18; zo 4. októbra 2001, Tele Danmark, C-109/00, Zb. s. I-6993, bod 26; McKenna, už citovaný, bod 48, a Paquay, už citovaný, bod 30).

35

Je rovnako potrebné zdôrazniť, že článok 10 smernice 92/85 nestanovil na uvedené obdobie nijakú výnimku alebo odchýlku od zákazu prepustenia tehotných pracovníčok okrem výnimočných prípadov nesúvisiacich s ich stavom a pod podmienkou, že zamestnávateľ písomne uvedie dôvody takéhoto prepustenia (rozsudky Webb, už citovaný, bod 22; Brown, už citovaný, bod 18; Tele Danmark, už citovaný, bod 27, a Paquay, už citovaný, bod 31).

36

Otázku, či ochrana pred prepustením priznaná v tomto ustanovení sa vzťahuje aj na pracovníčku za okolností, akými sú okolnosti v spore vo veci samej, je potrebné posúdiť so zreteľom na ciele, ktoré smernica 92/85 a najmä jej článok 10 sleduje.

37

Tak zo znenia článku 10 smernice 92/85, ako aj zo základného cieľa tohto článku, ktorý je zdôraznený v bode 31 tohto rozsudku, vyplýva, že podmienkou priznania ochrany pred prepustením na základe tohto článku je to, aby dotknuté tehotenstvo už existovalo.

38

V tejto súvislosti treba poznamenať, že hoci je pravdou, ako to rakúska vláda uviedla, že otázka umelých oplodnení a zaobchádzania s vývojaschopnými predimplantovanými embryami je vo viacerých členských štátoch mimoriadne citlivou spoločenskou otázkou, ktorá je ovplyvnená rozličnými tradíciami a hodnotovými systémami týchto štátov, Súdny dvor nebol v tomto prejudiciálnom konaní vyzvaný, aby skúmal otázky lekárskej alebo etickej povahy, ale je povinný svoje skúmanie obmedziť na právny výklad príslušných ustanovení smernice 92/85 s ohľadom na znenie, systematiku a ciele tejto smernice.

39

Z pätnásteho odôvodnenia smernice 92/85 pritom vyplýva, že zákaz prepustenia stanovený v článku 10 tejto smernice má za cieľ zabrániť tomu, aby riziko prepustenia z dôvodov súvisiacich so stavom tehotných pracovníčok nepriaznivo neovplyvnilo ich telesný a duševný stav.

40

Z týchto okolností je nesporné, ako to navyše uviedla rakúska vláda, že s cieľom zabezpečiť bezpečnosť a ochranu tehotných pracovníčok je za začiatok tehotenstva potrebné považovať čo možno najskorší okamih.

41

Ak by sme však aj predpokladali, že uvedeným okamihom v prípade oplodnenia in vitro je prenesenie oplodnených vajíčok do maternice ženy, z dôvodu potreby zachovania právnej istoty nemožno zastávať názor, že ochrana vytvorená článkom 10 smernice 92/85 sa vzťahuje na pracovníčku, ktorej vajíčka oplodnené in vitro ešte neboli v čase oznámenia o prepustení prenesené do jej maternice.

42

Z pripomienok predložených Súdnemu dvoru a z bodov 43 až 45 návrhov generálneho advokáta totiž vyplýva, že v niektorých členských štátoch je možné takéto vajíčka pred prenesením do maternice ženy uskladniť na kratší alebo dlhší čas, pričom dotknutá vnútroštátna právna úprava v spore vo veci samej v tomto smere stanovuje možnosť uskladniť oplodnené vajíčka na dobu maximálne desiatich rokov. Uplatnenie ochrany pred prepustením v zmysle článku 10 smernice 92/85 na pracovníčku pred prenesením oplodnených vajíčok by teda mohlo mať za následok, že túto ochranu by žena získala aj v prípade, ak by toto prenesenie bolo z akéhokoľvek dôvodu odložené na niekoľko rokov alebo dokonca ak by sa definitívne neuskutočnilo s tým, že oplodnenie in vitro bolo vykonané iba pre prípad eventuálnej potreby.

43

Hoci smernica 92/85 nie je uplatniteľná na situáciu, akou je situácia v spore vo veci samej, nič to nemení na skutočnosti, že Súdny dvor môže v súlade so svojou judikatúrou považovať za potrebné zohľadniť aj iné predpisy práva Spoločenstva, na ktoré sa vnútroštátny súd vo svojej otázke neodvolával (rozsudky z 12. decembra 1990, SARPP, C-241/89, Zb. s. I-4695, bod 8, a z 26. apríla 2007, Alevizos, C-392/05, Zb. s. I-3505, bod 64).

44

V konaní pred Súdnym dvorom grécka a talianska vláda, ako aj Komisia navrhli, že ak ochranu pred prepustením pracovníčky v situácii v spore vo veci samej nie je možné vyvodiť zo smernice 92/85, táto pracovníčka by sa prípadne mohla dovolávať ochrany pred diskrimináciou na základe pohlavia priznanej smernicou 76/207.

45

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 2 ods. 1 smernice 76/207 stanovuje, že „… sa zásadou rovnakého zaobchádzania rozumie, že neexistuje žiadna priama ani nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav“. Podľa článku 5 ods. 1 tejto smernice „uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o pracovné podmienky, vrátane podmienok upravujúcich prepustenie, znamená, že mužom aj ženám sa zaručia rovnaké podmienky bez diskriminácie z dôvodu pohlavia“.

46

Z bodu 33 tohto rozsudku vyplýva, že Súdny dvor už rozhodol, že na základe zásady zákazu diskriminácie a najmä článku 2 ods. 1 a článku 5 ods. 1 smernice 76/207 sa ochrana pred prepustením musí žene priznať nielen v priebehu materskej dovolenky, ale aj počas celého trvania tehotenstva. Podľa Súdneho dvora prepustenie pracovníčky z dôvodu tehotenstva alebo z dôvodu prevažne vyplývajúceho z tohto stavu sa môže týkať iba žien, a predstavuje teda priamu diskrimináciu na základe pohlavia (pozri v tomto zmysle rozsudky Handels og Kontorfunktionærernes Forbund, už citovaný, bod 13; Brown, už citovaný, body 16, 24 a 25; McKenna, už citovaný, bod 47, a Paquay, už citovaný, bod 29).

47

Keďže v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie sú bližšie uvedené dôvody, pre ktoré Flöckner prepustil pani Mayr, vnútroštátnemu súdu prislúcha zistiť okolnosti relevantné v spore, ktorý prejednáva, a vzhľadom na to, že k prepusteniu žalobkyne došlo v čase, keď bola vypísaná ako práceneschopná a mala sa podrobiť oplodneniu in vitro, overiť, či hlavným dôvodom takéhoto prepustenia žalobkyne bola skutočnosť, že sa podrobila tomuto zákroku.

48

Za predpokladu, že to bolo dôvodom prepustenia žalobkyne v spore vo veci samej, treba zistiť, či sa tento dôvod uplatňuje bez rozdielu na pracovníkov oboch pohlaví, alebo či sa naopak týka iba jedného z nich.

49

Súdny dvor už rozhodol, že vzhľadom na to, že pracovníci ženského a mužského pohlavia sú rovnako vystavení riziku choroby, ak pracovníčka ženského pohlavia je z dôvodu neprítomnosti na pracovisku v dôsledku choroby prepustená za rovnakých podmienok ako pracovník mužského pohlavia, nejde o priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia (pozri rozsudok Handels- og Kontorfunktionærernes Forbund, už citovaný, bod 17).

50

Je pravdou, že pracovníkom oboch pohlaví môže dočasne pri výkone ich zamestnania brániť lekársky zákrok, ktorému sa musia podrobiť. Dotknuté opatrenia v spore vo veci samej, t. j. punkcia folikulov a prenesenie z nich vytvorených embryí do maternice ženy okamžite po ich oplodnení, sa však priamo týkajú iba žien. Z toho vyplýva, že prepustenie pracovníčky prevažne z dôvodu, že sa podrobila tomuto dôležitému štádiu oplodnenia in vitro, predstavuje diskrimináciu z dôvodu pohlavia.

51

Priznať zamestnávateľovi právo prepustiť pracovníčku za okolností, akými sú okolnosti sporu vo veci samej, by navyše odporovalo cieľu ochrany, ktorý sleduje článok 2 ods. 3 smernice 76/207, pokiaľ samozrejme bolo hlavným dôvod prepustenia oplodnenie in vitro a najmä špecifické opatrenia spomenuté v predchádzajúcom bode, ktoré takýto zákrok zahŕňa.

52

V dôsledku toho článku 2 ods. 1 a článku 5 ods. 1 smernice 76/207 odporuje prepustenie pracovníčky, ktorá za okolností, akými sú okolnosti v spore vo veci samej, sa nachádza v pokročilom štádiu oplodnenia in vitro, teda v štádiu medzi punkciou folikulov a bezprostredným prenesením oplodnených embryí do maternice tejto pracovníčky, pokiaľ je preukázané, že hlavným dôvodom tohto prepustenia je skutočnosť, že dotknutá osoba sa podrobila tomuto zákroku.

53

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že smernica 92/85 a najmä zákaz prepustenia tehotných pracovníčok stanovený v článku 10 ods. 1 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na pracovníčku, ktorá sa podrobí oplodneniu in vitro, ak v čase oznámenia o prepustení už boli jej vajíčka oplodnené spermiami jej partnera, a teda už existovali oplodnené embryá, ktoré však ešte neboli prenesené do jej maternice.

54

Prepustenie pracovníčky, ktorá za okolností, akými sú okolnosti v spore vo veci samej, sa nachádza v pokročilom štádiu oplodnenia in vitro, teda v štádiu medzi punkciou folikulov a bezprostredným prenesením oplodnených embryí do maternice tejto pracovníčky, pokiaľ je preukázané, že hlavným dôvodom tohto prepustenia je skutočnosť, že dotknutá osoba sa podrobila takémuto zákroku, však odporuje článku 2 ods. 1 a článku 5 ods. 1 smernice 76/207.

55

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) a najmä zákaz prepustenia tehotných pracovníčok stanovený v článku 10 ods. 1 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na pracovníčku, ktorá sa podrobí oplodneniu in vitro, ak v čase oznámenia o prepustení už boli jej vajíčka oplodnené spermiami jej partnera, a teda už existovali oplodnené embryá, ktoré však ešte neboli prenesené do jej maternice.

Článku 2 ods. 1 a článku 5 ods. 1 smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, však odporuje prepustenie pracovníčky, ktorá sa za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, nachádza v pokročilom štádiu oplodnenia in vitro, teda v štádiu medzi punkciou folikulov a bezprostredným prenesením oplodnených embryí do maternice tejto pracovníčky, pokiaľ je preukázané, že hlavným dôvodom tohto prepustenia je skutočnosť, že dotknutá osoba sa podrobila takémuto zákroku.