—

Varec SA, v zastúpení: J. Bourtembourg a C. Molitor, advokáti,

—

belgická vláda, v zastúpení: A. Hubert, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci N. Cahen, advokát,

—

rakúska vláda, v zastúpení: M. Fruhmann, splnomocnený zástupca,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: B. Stromsky a D. Kukovec, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 1 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246), ktorá bola zmenená a doplnená smernicou Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322; ďalej len „smernica 89/665“).

2

Prejudiciálna otázka bola položená v konaní medzi spoločnosťou Varec SA (ďalej len „Varec“) a Belgickým kráľovstvom, ktoré v konaní zastupovalo ministerstvo obrany, vo veci zadania verejnej zákazky na dodanie pásových článkov pre tanky typu „Léopard“.

3

Článok 1 ods. 1 smernice 89/665 stanovuje:

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia týkajúce sa postupov verejného obstarávania v rámci pôsobnosti smerníc 71/305/EHS, 77/62/EHS a 92/50/EHS, ktoré umožnia účinne a čo možno najskôr preskúmať rozhodnutia prijaté obstarávateľmi, v súlade s podmienkami uvedenými v nasledujúcich článkoch, najmä v článku 2 ods. 7 z dôvodov, že také rozhodnutia porušili právo spoločenstva v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktoré ho vykonávajú.“

4

Článok 33 smernice Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru (Ú. v. ES L 199, s. 1; Mim. vyd. 06/002, s. 110) zrušil smernicu Rady 77/62/EHS z 21. decembra 1976 o koordinácii postupov verejného obstarávania tovarov (Ú. v. ES L 13, 1977, s. 1) a stanovuje, že všetky odkazy na zrušenú smernicu sa vykladajú ako odkazy na smernicu 93/36. Rovnako článok 36 smernice Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác (Ú. v. ES L 199, s. 54; Mim. vyd. 06/002, s. 163) zrušil smernicu Rady 71/305/EHS z 26. júla 1971 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác (Ú. v. ES L 185, s. 5) a stanovuje, že odkazy na túto zrušenú smernicu sa vykladajú ako odkazy na smernicu 93/37.

5

Článok 2 ods. 8 smernice 89/665 stanovuje:

„Kde orgány príslušné pre preskúmavanie nemajú súdnu povahu, musia byť ich rozhodnutia písomne odôvodnené. Ďalej treba v takom prípade zabezpečiť, aby každé údajné protiprávne opatrenie prijaté preskúmavacím orgánom, alebo akýkoľvek údajný nedostatok pri uplatňovaní právomoci z neho vyplývajúcej, mohli byť predmetom súdneho preskúmania alebo preskúmania iným orgánom, ktorý sa považuje za súd v zmysle článku [234 ES] a ktorý je nezávislý od obstarávateľa, ako aj od preskúmavacieho orgánu.

Členovia takého nezávislého orgánu sú menovaní a zastávajú funkciu za tých istých podmienok ako sudcovia, pokiaľ ide o orgán príslušný pre ich menovanie, funkčné obdobie a ich odvolanie. Aspoň predseda tohto nezávislého orgánu má rovnakú právnu a profesionálnu kvalifikáciu ako sudcovia. Nezávislý orgán prijíma rozhodnutia podľa postupu, pri ktorom sú vypočuté obe strany, a tieto rozhodnutia sú právne záväzné spôsobom stanoveným každým členským štátom.“

6

Podľa článku 7 ods. 1 smernice 93/36, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/52/ES z 13. októbra 1997 (Ú. v. ES L 328, s. 1; Mim. vyd. 06/003, s. 3; ďalej len „smernica 93/36“):

„Obstarávateľ do pätnástich dní odo dňa prijatia žiadosti informuje všetkých zamietnutých záujemcov alebo uchádzačov o dôvodoch odmietnutia ich žiadosti alebo ponuky a v prípade uchádzačov, ktorí podali prípustné ponuky, oznámi prvky a rozhodujúce výhody vybranej ponuky a meno úspešného uchádzača.

Obstarávatelia však môžu rozhodnúť, že niektoré informácie o uzavretí zmluvy uvedené v prvom pododseku neposkytnú v prípade, ak by uverejnenie takýchto informácií mohlo brániť vymožiteľnosti práva, alebo byť inak v rozpore s verejným záujmom, alebo poškodiť oprávnené obchodné záujmy niektorých štátnych alebo súkromných podnikov alebo spravodlivú hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi služieb.“

7

Článok 9 ods. 3 smernice 93/36 stanovuje:

„Obstarávatelia, ktorí uzatvorili zmluvu, uverejnia výsledok prostredníctvom oznámenia. Určité informácie o uzatvorení zmluvy však nesmú byť v niektorých prípadoch uverejnené, ak by takéto uverejnenie sťažilo vymožiteľnosť práva, alebo by inak odporovalo verejnému záujmu, alebo by spôsobilo ujmu oprávneným obchodným záujmom jednotlivých verejných alebo súkromných podnikov, alebo by mohlo spôsobiť ujmu korektnej hospodárskej súťaži medzi dodávateľmi.“

8

Článok 15 ods. 2 tej istej smernice stanovuje:

„Obstarávatelia plne rešpektujú dôvernú povahu všetkých informácií poskytnutých dodávateľmi.“

9

Ustanovenia článku 7 ods. 1, článku 9 ods. 3 a článku 15 ods. 2 smernice 93/36 boli v podstate prevzaté do článku 6, článku 35 ods. 4 piateho pododseku a článku 41 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

10

Článok 87 dekrétu regenta z 23. augusta 1948, ktorý upravuje konanie pred správnou sekciou Conseil d’État (Moniteur belge z 23.-24. augusta 1948, s. 6821), stanovuje:

„Účastníci konania, ich právni zástupcovia a zástupcovia vlády môžu nahliadať do spisu v kancelárii súdu.“

11

Podľa tretieho a štvrtého pododseku článku 21 konsolidovaného zákona o Conseil d’État z 12. januára 1973 (Moniteur belge z 21. marca 1973, s. 3461):

„Ak odporca nepredloží administratívny spis v stanovenej lehote bez toho, aby bol dotknutý článok 21a, skutočnosti tvrdené navrhovateľom sa považujú za preukázané, pokiaľ nie sú zjavne nepresné.

Pokiaľ odporca nemá spis k dispozícii, oznámi to senátu, ktorý o veci rozhoduje. Tento senát môže nariadiť predloženie spisu pod hrozbou pokuty podľa článku 36.“

12

Dňa 14. decembra 2001 Belgicko iniciovalo zadávacie konanie na dodanie pásových článkov pre tanky typu „Léopard“. Boli predložené dve ponuky, konkrétne od spoločnosti Varec a od spoločnosti Diehl Remscheid GmbH & Co. (ďalej len „Diehl“).

13

Po posúdení ponúk Belgicko dospelo k záveru, že ponuka predložená spoločnosťou Varec nespĺňa technické kritériá výberu a nie je v súlade s pravidlami. Naopak, domnievalo sa, že ponuka spoločnosti Diehl spĺňa všetky kritériá výberu, je v súlade s pravidlami a jej ceny sú štandardné. Preto sa rozhodnutím ministra obrany z 28. mája 2002 (ďalej len „rozhodnutie o zadaní zákazky“) zákazka zadala spoločnosti Diehl.

14

Dňa 29. júla 2002 Varec podala na Conseil d’État žalobu o neplatnosť rozhodnutia o zadaní zákazky. Diehl bola pripustená do konania ako vedľajší účastník.

15

Spis, ktorý bol predložený Conseil d’État, neobsahoval ponuku spoločnosti Diehl.

16

Varec žiadala o doplnenie ponuky do spisu. To isté žiadal aj Auditeur du Conseil d’État, ktorý bol zodpovedný za vypracovanie správy (ďalej len „spravodajca“).

17

Dňa 17. decembra 2002 Belgicko doplnilo ponuku spoločnosti Diehl do spisu a upresnilo, že neobsahuje celkové plány navrhovaných článkov a ani ich základné časti. Poukázalo na to, že tieto veci sa v súlade s dokumentáciou vrátili naspäť spoločnosti Diehl na jej žiadosť. Belgicko ďalej uviedlo, že z tohto dôvodu nemohlo zahrnúť uvedené dokumenty do spisu a že ak bude nevyhnutné ich do spisu doplniť, bude treba požiadať Diehl, aby ich poskytla. Takisto podotklo, že Varec a Diehl sú v spore, pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva k dotknutým plánom.

18

Listom z toho istého dňa Diehl oznámila spravodajcovi, že jej ponuka, ktorú Belgicko vložilo do spisu, obsahuje dôverné údaje a informácie a že voči tomu podáva námietku z toho dôvodu, že tretie strany vrátane spoločnosti Varec sa budú môcť oboznámiť s týmito údajmi a dôvernými informáciami, ktoré sa týkajú obchodného tajomstva obsiahnutého v ponuke. Podľa Diehl niektoré časti príloh 4, 12 a 13 jej ponuky obsahovali podrobné údaje týkajúce sa presných revízií použiteľných konštrukčných plánov, ako aj výrobného postupu.

19

Spravodajca vo svojej správe z 23. februára 2006 vyslovil záver, že rozhodnutie o zadaní zákazky sa má zrušiť, pretože „ak druhý účastník neposkytuje súčinnosť na účely riadneho výkonu spravodlivosti a zaistenia spravodlivého súdneho konania, jedinou možnou sankciou je zrušenie správneho aktu, ktorého zákonnosť nie je preukázaná, pokiaľ sú podklady vylúčené z kontradiktórneho konania“.

20

Belgicko spochybňovalo tento záver a žiadalo, aby Conseil d’État rozhodla o otázke ochrany dôvernosti dôkazov v ponuke spoločnosti Diehl obsahujúcich obchodné tajomstvo, ktoré boli vložené do spisu v konaní pred týmto súdom.

21

Za týchto okolností Conseil d’État rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 1 ods. 1 smernice 89/665… spolu s článkom 15 ods. 2 smernice 93/36 […] a článkom 6 smernice 2004/18… vykladať v tom zmysle, že orgán príslušný na preskúmanie podľa tohto článku musí zaručiť dôvernosť a právo na rešpektovanie obchodných tajomstiev obsiahnutých v spisoch, ktoré mu predložia účastníci konania vrátane verejného obstarávateľa, a súčasne sa môže oboznámiť s takými informáciami a môže na ne prihliadnuť?“

22

Varec tvrdí, že na vyriešenie sporu pred Conseil d’État nie je potrebná odpoveď Súdneho dvora na prejudiciálnu otázku.

23

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci konania podľa článku 234 ES, ktoré spočíva na jednoznačnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, je na posúdenie konkrétneho skutkového stavu príslušný vnútroštátny súd. Rovnako prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý sa vecou zaoberá a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti prípadu posúdil potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj význam otázok položených Súdnemu dvoru. Preto, pokiaľ sa otázky, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru, týkajú výkladu práva Spoločenstva, tento súd je v zásade povinný prijať rozhodnutie (pozri najmä rozsudok z 25. februára 2003, IKA, C-326/00, Zb. s. I-1703, bod 27; rozsudok z 12. apríla 2005, Keller, C-145/03, Zb. s. I-2529, bod 33, a rozsudok z 22. júna 2006, Conseil général de la Vienne, C-419/04, Zb. s. I-5645, bod 19).

24

Súdny dvor však rovnako rozhodol, že za výnimočných okolností mu prináleží skúmať podmienky, za akých sa vnútroštátny súd na neho obrátil, s cieľom preveriť svoju vlastnú právomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 1981, Foglia, 244/80, Zb. s. 3045, bod 21). Odmietnuť rozhodnutie o položenej prejudiciálnej otázke je možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Spoločenstva nemá žiaden vzťah k realite alebo predmetu sporu vo veci samej, ak ide o problém hypotetickej povahy, alebo tiež vtedy, ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové alebo právne podklady nevyhnutné na to, aby užitočne zodpovedal otázky, ktoré sú mu položené (pozri najmä rozsudok z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 39; rozsudok z 22. januára 2002, Canal Satélite Digital, C-390/99, Zb. s. I-607, bod 19, a rozsudok Conseil général de la Vienne, už citovaný, bod 20).

25

Treba uviesť, že v prejednávanej veci to tak nie je. V tomto ohľade možno podotknúť, že ak bude Conseil d’État postupovať v súlade so správou spravodajcu, bude musieť zrušiť napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky bez toho, aby preskúmala meritum veci. Na druhej strane, pokiaľ ustanovenia práva Spoločenstva, ktorých výklad vnútroštátny súd požaduje, odôvodňujú dôverné nakladanie s informáciami v spise v konaní vo veci samej, v tom prípade vnútroštátny súd bude môcť posúdiť meritum veci. Na základe toho možno dospieť k záveru, že výklad uvedených ustanovení je potrebný na vyriešenie sporu vo veci samej.

26

V prejudiciálnej otázke položenej Súdnemu dvoru sa vnútroštátny súd odvoláva na smernicu 93/36, ako aj na smernicu 2004/18. Keďže smernica 2004/18 zrušila smernicu 93/36, treba zistiť, ktorú z nich treba mať na zreteli pri posudzovaní uvedenej otázky.

27

Treba zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry sa procesné predpisy všeobecne vzťahujú na všetky spory prejednávané v okamihu nadobudnutia účinnosti týchto predpisov na rozdiel od hmotnoprávnych predpisov, ktoré sa spravidla vykladajú tak, že sa nevzťahujú na skutočnosti existujúce pred nadobudnutím ich účinnosti (pozri rozsudok z 23. februára 2006, Molenbergnatie, C-201/04, Zb. s. I-2049, bod 31 a citovanú judikatúru).

28

Konanie vo veci samej sa týka práva na ochranu dôverných informácií. Ako uviedla generálna advokátka v bode 31 svojich návrhov, toto právo má v podstate hmotnoprávnu povahu, hoci jeho uplatňovanie môže mať procesnoprávne dôsledky.

29

Toto právo sa konkretizovalo, keď Diehl predložila svoju ponuku v zadávacom konaní v konaní vo veci samej. Keďže presný dátum sa v rozhodnutí vnútroštátneho súdu neuvádza, treba predpokladať, že táto udalosť spadá do obdobia medzi 14. decembrom 2001, čo je dátum výzvy na predloženie ponuky, a 14. januárom 2002, teda dátumom otvorenia ponúk.

30

V tom čase ešte smernica 2004/18 nebola prijatá. Z toho vyplýva, že na účely konania vo veci samej treba brať do úvahy ustanovenia smernice 93/36.

31

Smernica 89/665 neobsahuje nijaké ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo otázku ochrany dôverných informácií. Preto sa v tomto smere treba opierať o všeobecné ustanovenia tejto smernice, a to najmä jej článok 1 ods. 1.

32

Uvedené ustanovenie stanovuje, že pokiaľ ide o postupy verejného obstarávania najmä v rámci pôsobnosti smernice 93/36, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia účinne a čo možno najskôr preskúmať rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi, z dôvodov, že také rozhodnutia porušili právo Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktoré ho vykonávajú.

33

Vzhľadom na to, že účelom smernice 89/665 je zabezpečiť dodržiavanie práva Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania, jej článok 1 ods. 1 treba vykladať vo svetle ustanovení smernice 93/36, ako aj ďalších ustanovení práva Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania.

34

Hlavným cieľom právnej úpravy Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania je aj otvorenie nenarušenej hospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2005, Stadt Halle a RPL Lochau, C-26/03, Zb. s. I-1, bod 44).

35

Na dosiahnutie tohto cieľa je dôležité, aby verejní obstarávatelia nezverejňovali informácie týkajúce sa zadávacieho konania, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž, či už v prebiehajúcom konaní, alebo v neskorších konaniach.

36

Okrem toho zadávacie konania sú jednak svojou povahou a jednak podľa systému právnej úpravy Spoločenstva založené na dôvernom vzťahu medzi obstarávateľmi a zúčastnenými hospodárskymi subjektmi. Tieto hospodárske subjekty musia mať možnosť oznamovať obstarávateľom počas zadávacieho konania všetky relevantné informácie bez toho, aby sa obávali, že obstarávatelia poskytnú tretím osobám informácie, ktorých zverejnenie by mohlo spôsobiť škodu týmto hospodárskym subjektom.

37

Z týchto dôvodov článok 15 ods. 2 smernice 93/36 stanovuje, že verejní obstarávatelia rešpektujú dôvernú povahu všetkých informácií, ktoré im predložia dodávatelia.

38

V osobitných prípadoch pri informovaní vylúčeného záujemcu alebo uchádzača o dôvodoch zamietnutia jeho žiadosti alebo ponuky a pri uverejnení oznámenia o zadaní zákazky majú podľa článku 7 ods. 1 a článku 9 ods. 3 verejní obstarávatelia možnosť nezverejniť určité informácie, pokiaľ by ich zverejnenie spôsobilo ujmu oprávneným obchodným záujmom verejných alebo súkromných podnikov alebo by mohlo poškodiť účinnú hospodársku súťaž medzi dodávateľmi.

39

Uvedené ustanovenia sa, samozrejme, týkajú verejných obstarávateľov. Napriek tomu treba pripustiť, že ich užitočnosť by bola vážne ohrozená, pokiaľ by sa v prípade žaloby podanej proti rozhodnutiu obstarávateľa, ktoré sa týka zadávacieho konania, museli všetky informácie týkajúce sa tohto konania poskytnúť navrhovateľovi alebo dokonca aj ďalším osobám, napríklad vedľajším účastníkom.

40

Za takých okolností by samotné podanie žaloby viedlo k tomu, že by sa sprístupnili informácie, ktoré by mohli viesť k narušeniu hospodárskej súťaže alebo k ujme na oprávnených obchodných záujmoch zúčastnených hospodárskych subjektov, ktoré sa zúčastnili dotknutého zadávacieho konania. Takáto možnosť by dokonca mohla podnietiť hospodárske subjekty k tomu, aby podali žalobu výlučne s cieľom získať prístup k obchodnému tajomstvu konkurentov.

41

V prípade takej žaloby by bol odporcom verejný obstarávateľ a hospodársky subjekt, ktorého záujmy by mohli byť ohrozené, by nemusel byť nevyhnutne účastníkom konania a nemusel by byť prizvaný, aby bránil svoje záujmy. Preto je o to dôležitejšie zaviesť mechanizmy, ktoré poskytnú primeranú ochranu záujmom hospodárskych subjektov.

42

Povinnosti stanovené v smernici 93/36, ktoré sa týkajú rešpektovania dôvernej povahy informácií zo strany verejného obstarávateľa, pri preskúmaní preberá orgán príslušný na preskúmanie. Požiadavka účinného preskúmania stanovená v článku 1 ods. 1 smernice 89/665 v spojení s článkom 7 ods. 1, článkom 9 ods. 3 a článkom 15 ods. 2 smernice 93/36 preto ukladá tomuto orgánu povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie účinnosti týchto ustanovení, a tým na zachovanie účinnej hospodárskej súťaže a ochranu oprávnených záujmov dotknutých hospodárskych subjektov.

43

Z toho vyplýva, že v rámci preskúmania v oblasti zadávacieho konania zodpovedný orgán musí mať možnosť rozhodnúť o tom, že informácie v spise týkajúcom sa dotknutého zadania sa nesprístupnia účastníkom konania a ich advokátom, ak je to nevyhnutné na ochranu účinnej hospodárskej súťaže alebo oprávnených záujmov hospodárskych subjektov, ktorú vyžaduje právo Spoločenstva.

44

Na tomto mieste vzniká otázka, či taký výklad je v súlade s koncepciou spravodlivého súdneho konania v zmysle článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol podpísaný 4. novembra 1950 v Ríme (ďalej len „EDĽP“).

45

Ako totiž vyplýva z predloženého rozhodnutia, spoločnosť Varec pred Conseil d’État tvrdila, že právo na spravodlivé súdne konanie znamená, že bude zaručený kontradiktórny charakter každého súdneho konania, že zásada kontradiktórnosti je všeobecnou právnou zásadou, ktorá vychádza z článku 6 EDĽP, a že z tejto zásady vyplýva, že účastníci konania sa môžu oboznámiť so všetkými dôkazmi alebo vyjadreniami predloženými súdu a vyjadriť sa k nim, s cieľom ovplyvniť konečné rozhodnutie.

46

V tomto ohľade treba zdôrazniť, že článok 6 ods. 1 EDĽP stanovuje, najmä, že „každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom…“. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva predstavuje zásada kontradiktórnosti konania jeden z aspektov, ktoré umožňujú posúdiť, či ide o spravodlivé konanie, avšak tento aspekt môže byť vyvážený inými právami a záujmami.

47

Zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti znamená, že účastníci konania sa môžu oboznamovať s dôkazmi a vyjadreniami predloženými súdu a môžu sa k nim vyjadriť. Napriek tomu však v niektorých prípadoch môže byť potrebné, aby sa určité informácie nesprístupnili niektorým účastníkom s cieľom chrániť základné práva tretích osôb alebo dôležitý verejný záujem (pozri rozsudky ESĽP Rowe a Davis proti Spojenému kráľovstvu zo 16. februára 2000, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí ESĽP 2000-II, bod 61 a V. proti Fínsku z 24. apríla 2007, zatiaľ neuverejnený v Zbierke rozsudkov a rozhodnutí, bod 75).

48

Jedným zo základných práv, ktoré možno chrániť takýmto spôsobom, je právo na rešpektovanie súkromného života zakotvené v článku 8 EDĽP, ktoré vychádza z ústavných tradícií členských štátov a je opätovne potvrdené v článku 7 Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1) (pozri najmä rozsudok z 8. apríla 1992, Komisia/Nemecko, C-62/90, Zb. s. I-2575, bod 23, a rozsudok z 5. októbra 1994, X/Komisia, C-404/92 P, Zb. s. I-4737, bod 17). Z judikatúry ESĽP v tomto ohľade vyplýva, že obsah pojmu „súkromný život“ nie je možné vykladať tak, že všetky profesijné alebo obchodné činnosti fyzických a právnických osôb sú z neho vylúčené (pozri rozsudky ESĽP Niemietz proti Nemecku zo 16. decembra 1992, Séria A č. 251-B, bod 29; Société Colas Est a i. proti Francúzsku zo 16. apríla 2002, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí ESĽP 2002-III, bod 41, ako aj Peck proti Spojenému kráľovstvu z 28. januára 2003, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí ESĽP 2003-I, bod 57), teda činnosti, ktoré môžu zahŕňať účasť na zadávacom konaní.

49

Okrem iného Súdny dvor uznal ochranu obchodného tajomstva ako všeobecnú zásadu (pozri rozsudok z 24. júna 1986, AKZO Chemie a AKZO Chemie UK/Komisia, 53/85, Zb. s. 1965, bod 28, ako aj rozsudok z 19. mája 1994, SEP/Komisia, C-36/92 P, Zb. s. I-1911, bod 37).

50

Zachovanie účinnej hospodárskej súťaže v rámci zadávacieho konania napokon predstavuje dôležitý verejný záujem, ktorého ochranu uznáva aj judikatúra citovaná v bode 47 tohto rozsudku.

51

Z toho vyplýva, že v súvislosti so žalobou podanou proti rozhodnutiu, ktoré prijal verejný obstarávateľ v rámci zadávacieho konania, zásada kontradiktórnosti neznamená, že účastníci majú právo na neobmedzený a absolútny prístup k všetkým informáciám týkajúcim sa dotknutého zadávacieho konania, ktoré sa predložili orgánu príslušnému na preskúmanie. Toto právo na prístup musí byť naopak vyvážené právom ostatných hospodárskych subjektov na ochranu ich dôverných informácií a ich obchodných tajomstiev.

52

Zásada ochrany dôverných informácií, ako aj obchodného tajomstva, sa musí vykonávať takým spôsobom, aby bola v súlade s požiadavkami na účinnú právnu ochranu a na dodržanie práv na obranu účastníkov sporu (pozri analogicky rozsudok z 13. júla 2006, Mobistar, C-438/04, Zb. s. I-6675, bod 40) a aby sa v prípade podania žaloby alebo opravného prostriedku na súd v zmysle článku 234 ES zabezpečilo, že v celom konaní sa bude dodržiavať právo na spravodlivé súdne konanie.

53

Na tento účel musí mať orgán príslušný na preskúmanie nevyhnutne možnosť disponovať so všetkými informáciami vrátane dôverných informácií a obchodných tajomstiev, aby mohol s plnou znalosťou veci v konaní rozhodnúť (pozri analogicky rozsudok Mobistar, už citovaný, bod 40).

54

Vzhľadom na mimoriadne vážnu škodu, ktorá by mohla vzniknúť z neoprávneného oznámenia niektorých informácií konkurentovi, uvedený orgán musí pred sprístupnením týchto informácií účastníkovi konania poskytnúť dotknutému hospodárskemu subjektu možnosť sa dovolávať dôverného charakteru týchto informácií alebo obchodných tajomstiev (pozri analogicky rozsudok AKZO Chemie a AKZO Chemie UK/Komisia, už citovaný, bod 29).

55

Preto treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 1 smernice 89/665 v spojení s článkom 15 ods. 2 smernice 93/36 sa má vykladať v tom zmysle, že orgán príslušný na preskúmanie podľa uvedeného článku 1 ods. 1 má v súvislosti s informáciami obsiahnutými v spise, ktoré mu odovzdali účastníci konania, najmä verejný obstarávateľ, zaručiť dôvernosť a právo na rešpektovanie obchodného tajomstva a súčasne sa môže s týmito informáciami oboznámiť a prihliadnuť na nich. Tomuto orgánu prináleží, aby vzhľadom na požiadavky na účinnú právnu ochranu a na dodržanie práv na obranu účastníkov sporu rozhodol, do akej miery a v akom rozsahu je potrebné zaručiť dôvernosť a utajenie týchto informácií, a aby sa v prípade podania žaloby alebo opravného prostriedku na súd v zmysle článku 234 ES zabezpečilo, že v celom konaní sa bude dodržiavať právo na spravodlivé súdne konanie.

56

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 1 ods. 1 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb, v spojení s článkom 15 ods. 2 smernice Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/52/ES z 13. októbra 1997, sa má vykladať v tom zmysle, že orgán príslušný na preskúmanie podľa uvedeného článku 1 ods. 1 má v súvislosti s informáciami obsiahnutými v spise, ktoré mu odovzdali účastníci konania, najmä verejný obstarávateľ, zaručiť dôvernosť a právo na rešpektovanie obchodného tajomstva a súčasne sa môže s týmito informáciami oboznámiť a zohľadniť ich. Tomuto orgánu prináleží, aby rozhodol, do akej miery a v akom rozsahu je potrebné zaručiť dôvernosť a utajenie týchto informácií, vzhľadom na požiadavky na účinnú právnu ochranu a na dodržanie práv na obranu účastníkov sporu a aby sa v prípade podania žaloby alebo opravného prostriedku na súd v zmysle článku 234 ES zabezpečilo, že v celom konaní sa bude dodržiavať právo na spravodlivé súdne konanie.