Vec C-443/06

Erika Waltraud Ilse Hollmann

proti

Fazenda Pública

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Supremo Tribunal Administrativo)

„Priame dane — Zdanenie ostatných príjmov z nehnuteľností — Voľný pohyb kapitálu — Základ dane — Diskriminácia — Koherencia daňového systému“

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 11. októbra 2007   I - 8494

Abstrakt rozsudku

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice

   (Článok 234 ES)

2. Právo Spoločenstva – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Diskriminácia založená na štátnej príslušnosti

   (Články 7 a 56 ES)

3. Voľný pohyb kapitálu – Obmedzenia – Daňová právna úprava

   (Článok 56 ES)

1.  Aj keď Súdnemu dvoru neprináleží vyjadrovať sa v konaní začatom podľa článku 234 ES k zlučiteľnosti noriem vnútroštátneho práva s ustanoveniami práva Spoločenstva, keďže výklad týchto noriem prináleží vnútroštátnym súdom, Súdny dvor má právomoc poskytnúť týmto súdom všetky informácie potrebné na výklad práva Spoločenstva, ktoré im umožnia posúdiť zlučiteľnosť týchto noriem s právnou úpravou Spoločenstva.

   (pozri bod 18)

2.  Článok 12 ES sa uplatňuje samostatne len v prípadoch spravujúcich sa právom Spoločenstva, pre ktoré Zmluva nestanovuje osobitné pravidlo nediskriminácie. Zmluva však v článku 56 ES uvádza špecifické pravidlo zákazu diskriminácie v oblasti slobody pohybu kapitálu.

   (pozri body 28, 29)

3.  Článok 56 ES sa má vykladať tak, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá podriaďuje ostatné príjmy vyplývajúce z prevodu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v jednom členskom štáte, ak je tento prevod vykonaný rezidentom iného členského štátu, vyššiemu daňovému bremenu, než je daňové bremeno uplatňované pri rovnakom type transakcie na ostatné príjmy dosiahnuté rezidentom štátu, v ktorom sa nachádza táto nehnuteľnosť.

   Takáto právna úprava predstavuje obmedzenie pohybu kapitálu, zakázané článkom 56 ES, pretože má za dôsledok to, že pre nerezidentov robí prevod kapitálu menej atraktívnym, lebo ich odrádza od vykonávania investícií do nehnuteľností v predmetnom členskom štáte, a teda aj od transakcií súvisiacich s týmito investíciami, ako je predaj nehnuteľnosti.

   Keďže sa dotknuté zdanenie týka len jedinej kategórie príjmov daňovníkov bez ohľadu na to, či sú rezidentmi, alebo nerezidentmi, a teda sa týka oboch kategórií daňovníkov, a keďže je členským štátom zdroja zdaniteľného príjmu vždy predmetný členský štát, objektívne neexistuje žiadny rozdiel v situácii, ktorý by odôvodňoval nerovnosť v daňovom zaobchádzaní medzi týmito dvomi kategóriami daňovníkov, pokiaľ ide o zdanenie ostatných príjmov.

   (pozri body 39, 40, 50, 53, 54, 61 a výrok)