ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 23. septembra 2008 ( *1 )

„Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní — Článok 13 ES — Smernica 2000/78/ES — Podnikový systém dôchodkového zabezpečenia nepriznávajúci právo na starobný dôchodok pozostalému manželovi, ktorý je o pätnásť rokov mladší ako bývalý zosnulý zamestnanec — Diskriminácia na základe veku — Spojitosť s právom Spoločenstva“

Vo veci C-427/06,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Bundesarbeitsgericht (Nemecko) z 27. júna 2006 a doručený Súdnemu dvoru 18. októbra 2006, ktorý súvisí s konaním:

Birgit Bartsch

proti

Bosch und Siemens Hausgeräte (BSH) Altersfürsorge GmbH,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, K. Lenaerts a L. Bay Larsen, sudcovia J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca), R. Silva de Lapuerta, K. Schiemann, J. Makarczyk, P. Lindh, J.-C. Bonichot a T. von Danwitz,

generálna advokátka: E. Sharpston,

tajomník: C. Strömholm, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. októbra 2007,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

—	Bosch und Siemens Hausgeräte (BSH) Altersfürsorge GmbH, v zastúpení: J. Masling, Rechtsanwalt,

—	nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma a C. Schulze-Bahr, splnomocnení zástupcovia,

—	holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels, splnomocnená zástupkyňa,

—	vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: E. O’Neill, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci A. Dashwood, barrister,

—	Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a J. Enegren, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 22. mája 2008,

vyhlásil tento

Rozsudok

1	Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 13 ES, smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, 79) a všeobecných zásad práva Spoločenstva.

2	Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pani Bartsch a Bosch und Siemens Hausgeräte (BSH) Altersfürsorge GmbH (ďalej len „BSH Altersfürsorge“), ktorý je podnikovým fondom zabezpečenia, vo veci týkajúcej sa zamietnutia vyplácania pozostalostného dôchodku pani Bartsch.

Právny rámec

Právna úprava Spoločenstva

Podľa znenia článku 1 smernice 2000/78:

„Účelom tejto smernice je ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.“

Článok 6 tejto smernice znie:

„1. Bez ohľadu na článok 2 ods. 2 členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

Takéto rozdiely v zaobchádzaní môžu okrem iného zahrnovať:

stanovenie osobitných podmienok prístupu k zamestnaniu a odbornej príprave, zamestnaniu a povolaniu vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania pre mladých a starších pracovníkov a osoby s opatrovateľskými povinnosťami, aby sa podporila ich profesionálna integrácia alebo aby sa zabezpečila ich ochrana;

b)	stanovenie podmienok minimálneho veku, odbornej praxe alebo rokov služby pre prístup k zamestnaniu alebo k určitým výhodám, ktoré so zamestnaním súvisia;

c)	stanovenie hornej vekovej hranice uchádzačov, ktorá vyplýva z osobitných požiadaviek odbornej prípravy pre obsadzované miesto alebo z nutnosti primeranej doby zamestnania pred odchodom do dôchodku.

2. Bez ohľadu na článok 2 ods. 2, členské štáty môžu určiť, že v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia stanovenie veku pre možnosť alebo nárok na odchod do starobného alebo invalidného dôchodku vrátane stanovenia odlišných vekových hraníc v uvedených systémoch pre zamestnancov alebo skupiny alebo kategórie zamestnancov a využitie vekového kritéria v kontexte takýchto systémov v poistných matematických výpočtoch nie je diskrimináciou na základe veku za predpokladu, že dôsledkom tohto nebude diskriminácia na základe pohlavia.“

Podľa článku 18 prvého odseku tejto smernice sa mala smernica prebrať do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov najneskôr do 2. decembra 2003. Podľa druhého odseku tejto smernice však:

„Aby sa splnili osobitné podmienky, členské štáty môžu podľa potreby mať dodatočnú lehotu 3 roky od 2. decembra 2003, to jest spolu 6 rokov na to, aby zaviedli do praxe ustanovenia tejto smernice o diskriminácii založenej na veku a zdravotnom postihnutí. V takom prípade o tom bezodkladne informujú Komisiu. …“

6	Spolková republika Nemecko využila túto možnosť, takže prebratie ustanovení smernice 2000/78 týkajúcej sa diskriminácie založenej na veku a zdravotnom postihnutí tento členský štát musel uskutočniť najneskôr 2. decembra 2006.

Usmernenia BSH Altersfürsorge

§ 6 ods. 4 usmernení BSH Altersfürsorge z 1. januára 1984 v znení platnom od 1. apríla 1992 (ďalej len „usmernenia“) stanovuje:

„Predpoklady pre vyplácanie dôchodku

…

4. Dôchodok [uvedený v § 5 ods. 1 písm. b)] sa vypláca vdove alebo vdovcovi zamestnanca, ktorý zomrel počas trvania pracovného pomeru… a splnil čakaciu dobu (uvedenú v § 2), ak a tiež dlhodobo existuje nárok na pozostalostný dôchodok (vdovský resp. vdovecký dôchodok) na základe nemeckého zákonného dôchodkového poistenia. Podobne to platí pre vdovu alebo vdovca po poberateľovi dôchodku.

Dávky neprichádzajú do úvahy, ak

a)	je vdova alebo vdovec mladšia/mladší od bývalého zamestnanca o viac ako pätnásť rokov a

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že pani Bartsch, narodená v roku 1965, sa v roku 1986 zosobášila s pánom Bartschom, narodeným v roku 1944 a zosnulým 5. mája 2004. Pán Bartsch uzatvoril 23. februára 1988 pracovnú zmluvu so spoločnosťou Bosch-Siemens Hausgeräte GmbH (ďalej len „BSH“), 1. marca 1988 nastúpil do práce a pre túto spoločnosť pracoval ako predavač až do svojej smrti.

9	BSH Altersfürsorge, založená zo strany BSH, sa voči pani Bartsch zaviazala, že prevezme prípadné záväzky, ktoré spoločnosť zmluvne prevzala v rámci podnikového dôchodkového zabezpečenia v prospech zosnulého pána Bartscha.

Okrem toho z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že pracovný vzťah medzi pánom Bartschom a BSH sa riadil usmerneniami a najmä ich § 6. Na skutkový stav vo veci samej sa vzťahuje § 6 ods. 4 druhý pododsek písm. a) usmernení, pretože pani Bartsch je o pätnásť rokov mladšia ako jej zosnulý manžel.

11	Po smrti svojho manžela pani Bartsch požiadala BSH Altersfürsorge o vyplácanie pozostalostného dôchodku na základe usmernení.

Keď BSH Altersfürsorge zamietla žiadosť pani Bartsch, menovaná podala žalobu na Arbeitsgericht, v ktorej žiadala, aby tento súd určil, že uvedený fond zabezpečenia bol povinný jej vyplácať dôchodok v zmysle usmernení. Keďže Arbeitsgericht jej návrhu nevyhovel, podala dotknutá odvolanie na Landesarbeitsgericht, ktorý potvrdil rozsudok prvého stupňa.

Pani Bartsch podala proti rozsudku Landesarbeitsgericht opravný prostriedok „Revision“ na Bundesarbeitsgericht, ktorý rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

a)	Obsahuje primárne právo Európskych spoločenstiev zákaz diskriminácie na základe veku, ktorého ochranu majú súdy členských štátov zaručiť aj v prípade, ak prípadné diskriminačné zaobchádzanie nemá nijakú spojitosť s právom Spoločenstva?

V prípade zápornej odpovede na otázku 1a):

Je takáto spojitosť s právom Spoločenstva daná na základe článku 13 ES alebo — aj pred uplynutím lehoty na vykonanie — na základe smernice 2000/78…?

2.	Môže sa zákaz diskriminácie na základe veku, zakotvený v práve Spoločenstva, vyplývajúci zo zodpovedania prvej otázky uplatniť aj medzi súkromnými zamestnávateľmi na jednej strane a ich pracovníkmi alebo dôchodcami a ich pozostalými na strane druhej?

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku:

a)	Vzťahuje sa takýto zákaz diskriminácie na základe veku na systém podnikového dôchodkového zabezpečenia, podľa ktorého sa pozostalostný dôchodok neposkytuje pozostalému manželovi, ktorý je od zosnulého bývalého pracovníka mladší o viac než pätnásť rokov?

V prípade kladnej odpovede na otázku 3a):

Môže byť táto úprava odôvodnená tým, že cieľom zamestnávateľa je obmedziť riziká vyplývajúce z tohto systému podnikového dôchodkového zabezpečenia?

V prípade zápornej odpovede na otázku 3b):

Priznáva sa prípadnému zákazu diskriminácie na základe veku v práve podnikového dôchodkového zabezpečenia neobmedzená spätná účinnosť alebo je obmedzená na minulosť a v prípade, že áno, akým spôsobom?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

Dvomi časťami prvej otázky, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd pýta, či právo Spoločenstva obsahuje zákaz diskriminácie na základe veku, ktorého ochranu majú súdy členských štátov zaručiť aj v prípade, ak prípadné diskriminačné zaobchádzanie nemá nijakú spojitosť s právom Spoločenstva. V prípade zápornej odpovede chce vnútroštátny súd vedieť, či za okolností, akými sú okolnosti v prejednávanej veci, je takáto spojitosť daná na základe článku 13 ES alebo na základe smernice 2000/78 aj pred uplynutím lehoty stanovenej na prebratie tejto smernice predmetným členským štátom.

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak vnútroštátna právna úprava patrí do pôsobnosti práva Spoločenstva, Súdny dvor, ktorý koná a rozhoduje o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, musí poskytnúť všetky výkladové prvky potrebné na posúdenie súladu tejto právnej úpravy so základnými zásadami práva Spoločenstva vnútroštátnym súdom (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 22. novembra 2005, Mangold, C-144/04, Zb. s. I-9981, bod 75).

16	Ani smernica 2000/78, ani článok 13 ES však neumožňujú zahrnúť do pôsobnosti práva Spoločenstva skutkový stav, o ktorý ide v prejednávanej veci.

17	Na jednej strane usmernenia nepredstavujú opatrenie na vykonanie smernice 2000/78 a na druhej strane pán Bartsch zomrel pred uplynutím lehoty na prebratie tejto smernice dotknutým členským štátom.

Článok 13 ES, ktorý Rade Európskej únie umožňuje, v rámci právomocí zverených Zmluvou ES, prijať potrebné opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na veku, ako taký nedovoľuje zahrnúť do pôsobnosti práva Spoločenstva, s cieľom zákazu diskriminácie na základe veku, situácie, ktoré, ako vo veci samej, nepatria medzi opatrenia prijaté na základe tohto článku a predovšetkým smernice 2000/78 pred uplynutím lehoty stanovenej na prebratie tejto smernice.

19	Na rozdiel od stanoviska Komisie, vec, v ktorej bol vydaný rozsudok z 2. októbra 1997, Saldanha a MTS (C-122/96, Zb. s. I-5325), nemôže slúžiť na podporu stanoviska, ktoré je v rozpore s tým, čo bolo uvedené v predchádzajúcom bode.

20	Tento rozsudok sa týkal uplatnenia článku 6 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 12 ES), ktorý právo zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti zaraďuje priamo do oblasti pôsobnosti Zmluvy (pozri najmä rozsudok z 20. októbra 1993, Phil Collins a i., C-92/92 a C-326/92, Zb. s. I-5145, bod 34).

V tejto súvislosti Súdny dvor v bode 22 už citovaného rozsudku Saldanha a MTS uviedol, že vec sama sa týkala ochrany záujmov spoločníka, štátneho príslušníka jedného členského štátu proti spoločnosti usadenej v inom členskom štáte. V bode 23 tohto rozsudku Súdny dvor pripomenul, že článok 54 ods. 3 písm. g) Zmluvy ES [zmenený, teraz článok 44 ods. 2 písm. g) ES] na účely vykonania slobody usadiť sa zveril Rade a Komisii právomoc v potrebnej miere koordinovať záruky požadované v členským štátoch od spoločností v zmysle článku 58 druhého odseku Zmluvy ES (teraz článok 48 druhý odsek ES) v záujme ochrany spoločníkov, ako aj tretích osôb, a so zámerom dosiahnuť rovnocennosť týchto záruk.

22	Súdny dvor v uvedenom bode 23 dospel k záveru, že ustanovenia, ktoré v oblasti práva spoločností sú zamerané na ochranu záujmov spoločníkov, patria „do pôsobnosti Zmluvy“ v zmysle článku 6 prvého odseku Zmluvy a že následne podliehajú zákazu diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti.

23	Uplatnenie práva Spoločenstva vo veci, v ktorej bol vydaný už citovaný rozsudok Saldanha a MTS, teda nevyplynulo zo samotnej skutočnosti, že išlo o diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale záviselo od zistenia, že sporná vnútroštátna právna úprava patrí do pôsobnosti Zmluvy.

Tento posledný uvedený aspekt navyše odlišuje vec samu od veci, ktorá viedla k vydaniu už citovaného rozsudku Mangold. V poslednej uvedenej veci totiž sporná vnútroštátna úprava bola opatrením na vykonanie smernice Spoločenstva, a to smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368), prostredníctvom ktorého sa táto právna úprava zahrnula do pôsobnosti práva Spoločenstva (pozri rozsudok Mangold, už citovaný, bod 75). Naopak usmernenia, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej, nie sú opatreniami na vykonanie ustanovení Spoločenstva.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že právo Spoločenstva neobsahuje zákaz diskriminácie na základe veku, ktorého ochranu majú súdy členských štátov zaručiť, ak prípadné diskriminačné zaobchádzanie nemá nijakú spojitosť s právom Spoločenstva. Takáto spojitosť nevzniká ani na základe článku 13 ES a za takých okolností, akými sú okolnosti v prejednávanej veci, ani na základe smernice 2000/78 pred uplynutím lehoty stanovenej predmetnému členskému štátu na prebratie tejto smernice.

O druhej a tretej otázke

26	Vzhľadom na odpoveď danú na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú a tretiu otázku.

O trovách

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Právo Spoločenstva neobsahuje zákaz diskriminácie na základe veku, ktorého ochranu majú súdy členských štátov zaručiť, ak prípadné diskriminačné zaobchádzanie nemá nijakú spojitosť s právom Spoločenstva. Takáto spojitosť nevzniká ani na základe článku 13 ES a za takých okolností, akými sú okolnosti v prejednávanej veci, ani na základe smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, pred uplynutím lehoty stanovenej predmetnému členskému štátu na prebratie tejto smernice.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.