Vec C-393/06

Ing. Aigner, Wasser-Wärme-Umwelt, GmbH

proti

Fernwärme Wien GmbH

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Vergabekontrollsenat des Landes Wien)

„Verejné zmluvy — Smernica 2004/17/ES a smernica 2004/18/ES — Obstarávateľ vykonávajúci činnosti, na ktoré sa čiastočne vzťahuje pôsobnosť smernice 2004/17/ES a čiastočne pôsobnosť smernice 2004/18/ES — Inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom — Verejný obstarávateľ“

Návrhy prednesené 22. novembra 2007 — generálny advokát D. Ruiz-Jarabo Colomer   I - 2343

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 10. apríla 2008   I - 2361

Abstrakt rozsudku

  1. Aproximácia právnych predpisov – Postupy obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb – Smernica 2004/17 – Pôsobnosť

    (Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17, články 3 až 7 a článok 20 ods. 1 a 2004/18, článok 12 ods. 1)

  2. Aproximácia právnych predpisov – Postupy obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a verejných zákaziek na práce, dodávku tovaru a služby – Smernice 2004/17 a 2004/18 – Verejný obstarávateľ

    [Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17, článok 2 ods. 1 písm. a) druhý pododsek a 2004/18, článok 1 ods. 9 druhý pododsek]

  3. Aproximácia právnych predpisov – Postupy obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a verejných zákaziek na práce, dodávku tovaru a služby – Smernice 2004/17 a 2004/18 – Pôsobnosť

    (Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17 a 2004/18)

  1.  Obstarávateľ v zmysle smernice 2004/17 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb musí uplatniť postup stanovený v uvedenej smernici iba pri zadávaní zákaziek súvisiacich s činnosťami, ktoré tento subjekt vykonáva v jednom alebo vo viacerých odvetviach stanovených v článkoch 3 až 7 tejto smernice.

    Článok 20 ods. 1 smernice 2004/17 totiž stanovuje, že uvedená smernica sa nevzťahuje na zákazky, ktoré obstarávatelia zadávajú na iné účely, ako je vykonávanie takýchto činností v odvetviach stanovených v článkoch 3 až 7 tejto smernice. Podobným ustanovením v smernici 2004/18 je článok 12 prvý odsek, v ktorom sa uvádza, že táto smernica sa nevzťahuje na verejné zákazky, ktoré podľa smernice 2004/17 zadávajú verejní obstarávatelia vykonávajúci jednu alebo viac činností uvedených v článkoch 3 až 7 smernice 2004/17 a sú zadávané pre výkon týchto činností. Týmto spôsobom je pôsobnosť smernice 2004/17 presne vymedzená, čo neumožňuje rozšírenie uplatnenia tam stanovených postupov za hranice tejto pôsobnosti.

    (pozri body 28, 29, bod 1 výroku)

  2.  Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) druhého pododseku smernice 2004/17 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a článku 1 ods. 9 druhého pododseku smernice 2004/18 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby vyplýva, že za „inštitúciu, ktorá sa spravuje verejným právom“ je možné považovať každú inštitúciu, ktorá bola po prvé zriadená na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter, po druhé má právnu subjektivitu a po tretie je z väčšej časti financovaná štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými inštitúciami, ktoré sa spravujú verejným právom; alebo jej riadenie podlieha dohľadu týchto inštitúcií; alebo má správny, riadiaci alebo dozorný orgán, ktorého viac ako polovicu členov vymenúvajú štátne, regionálne alebo miestne orgány alebo iné inštitúcie, ktoré sa spravujú verejným právom. Tieto tri podmienky majú kumulatívny charakter.

    Subjekt založený na špecifické účely zabezpečiť na území územného celku dodávky tepla do bytov, verejných inštitúcií, kancelárií a podnikov prostredníctvom spaľovania odpadov, ktorý má právnu subjektivitu a v ktorom je uvedený územný celok vlastníkom celého obchodného podielu a kontroluje hospodárske a finančné použitie finančných prostriedkov, spĺňa posledné dve podmienky stanovené uvedenými smernicami.

    Pokiaľ ide o prvú podmienku, nemožno namietať, že taký subjekt bol založený na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu. Zabezpečenie vykurovacieho tepla pre mestskú aglomeráciu prostredníctvom systému, ktorý chráni životné prostredie, totiž predstavuje cieľ, ktorý je nepochybne vo všeobecnom záujme. V tomto smere nie je relevantné, či sú tieto potreby skutočne plnené alebo či by mohli byť plnené súkromnými podnikmi. Je dôležité, aby išlo o potreby, ktoré sú vo všeobecnosti z dôvodov týkajúcich sa všeobecného záujmu plnené samotným štátom alebo územnou samosprávou alebo si tieto orgány chcú v súvislosti s uvedenými potrebami zachovať rozhodujúci vplyv.

    Aby sa určilo, či potreby, ktoré sú plnené predmetným subjektom, majú iný ako priemyselný alebo obchodný charakter, je vhodné zohľadniť všetky relevantné právne a faktické skutočnosti, akými sú okolnosti, ktoré existovali v dobe zriadenia subjektu a podmienky, v ktorých vykonáva svoju činnosť. V tejto súvislosti je nesporné, že dosahovanie zisku nie je hlavným cieľom tejto spoločnosti. Pokiaľ ide o relevantný trh, ktorý treba zohľadniť na posúdenie skutočnosti, či predmetný subjekt vykonáva svoju činnosť v rámci hospodárskej súťaže, je vhodné zohľadniť vzhľadom na funkčný výklad pojmu „inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom“, odvetvie, pre ktoré bol subjekt zriadený, t. j. dodávky vykurovacieho tepla pomocou mestskej rozvodovej siete získaného prostredníctvom spaľovania odpadov. V tomto odvetví má však dotknutý subjekt skoro monopolné postavenie. Ďalej, toto odvetvie má značnú autonómiu, mestský vykurovací systém možno len ťažko nahradiť inými energiami a príslušná územná samospráva mu priznáva značný význam z dôvodu ochrany životného prostredia, a preto nepripustí zrušenie tohto systému, a to aj keby mala byť jeho prevádzka stratová. Keďže však predmetný subjekt je v súčasnosti jediným podnikom schopným vyhovieť takejto potrebe všeobecného záujmu v predmetnom odvetví, môže byť vedený v oblasti zadávania zákaziek inými ako čisto hospodárskymi kritériami.

    Je potrebné dodať, že v tejto súvislosti je nerelevantné, či uvedený subjekt vykonáva okrem svojej úlohy vo všeobecnom záujme aj iné činnosti, ktorých cieľom je dosiahnutie zisku, ak aj naďalej plní potreby všeobecného záujmu, ku ktorých uspokojeniu sa osobitne zaviazal. Význam činností, ktoré sú vykonávané s cieľom dosiahnuť zisk, je zanedbateľný v porovnaní s celkovými činnosťami tohto subjektu na účely jeho kvalifikácie ako inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom.

    (pozri body 36 — 45, 47, 48, bod 2 výroku)

  3.  Na zákazky zadané subjektom, ktorý je inštitúciou, ktorá sa spravuje verejným právom v zmysle smernice 2004/17 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a 2004/18 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, ktoré súvisia s výkonom činností, ktoré tento subjekt vykonáva v jednom alebo vo viacerých odvetviach stanovených v článkoch 3 až 7 smernice 2004/17, sa vzťahujú postupy stanovené v tejto smernici. Na všetky ostatné zákazky zadané týmto subjektom v súvislosti s výkonom iných činností sa však vzťahujú postupy stanovené v smernici 2004/18. Každá z týchto dvoch smerníc sa uplatňuje bez rozdielu medzi činnosťami, ktoré uvedený subjekt vykonáva s cieľom uskutočniť svoje poslanie plniť potreby všeobecného záujmu, a činnosťami, ktoré tento subjekt vykonáva v rámci hospodárskej súťaže, a to aj pri existencii účtovníctva, ktoré je vedené tak, aby činnosti, ktoré tento subjekt vykonáva, boli oddelené s cieľom vyhnúť sa krížovému financovaniu medzi jednotlivými odvetviami.

    (pozri bod 59, bod 3 výroku)