Vec C-348/06 P

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Marie-Claude Girardot

„Odvolanie — Dočasný zamestnanec — Žaloba o náhradu škody — Strata príležitosti obsadiť pracovné miesto — Skutočná a určitá škoda — Určenie rozsahu náhrady škody“

Návrhy prednesené 22. novembra 2007 — generálny advokát P. Mengozzi   I - 836

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 21. februára 2008   I - 863

Abstrakt rozsudku

1. Úradníci – Žaloba – Neobmedzená právomoc – Náhrada majetkovej ujmy spojenej so stratou príležitosti vyplývajúcej z protiprávneho zamietnutia kandidatúry

   (Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1)

2. Odvolanie – Dôvody – Zopakovanie dôvodov a tvrdení predložených Súdu prvého stupňa – Neprípustnosť

   [Článok 225 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 58; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 112 ods. 1 písm. c)]

1.  V spore finančného charakteru v zmysle článku 91 ods. 1 služobného poriadku má Súd prvého stupňa neobmedzenú právomoc, v rámci ktorej má právo, ak je to potrebné, zaviazať ex offo žalovaného na náhradu škody spôsobenej jeho zavinením a v takom prípade posúdiť, po zohľadnení okolností veci, utrpenú ujmu ex aequo et bono. Okrem toho, ak Súd prvého stupňa konštatoval existenciu škody, má sám právomoc posúdiť v rozsahu návrhu a s výhradou rešpektovania povinnosti odôvodnenia spôsob a rozsah náhrady tejto škody.

   V tejto súvislosti, pokiaľ ide o určenie rozsahu odškodnenia ujmy vyplývajúcej zo straty príležitosti na obsadenie pracovného miesta v rámci inštitúcie Spoločenstva pre dočasného zamestnanca, ktorého kandidatúra bola protiprávne zamietnutá, uplatnenie metódy stanovenej viacerými vnútroštátnymi právnymi poriadkami, spočívajúcej na kritériu straty odmeny, stanoviac rozdiel medzi očakávanou odmenou a odmenou skutočne poberajúcou, a posúdenie šance vo forme percentuálneho podielu, že by bol obsadil pracovné miesto, s cieľom zváženia tejto straty nevyhnutne privádzajú súd Spoločenstva, aby vychádzal z radu hypotéz neistej povahy, ktoré však patria do výlučnej právomoci posúdenia skutkového stavu vykonaného Súdom prvého stupňa a z právomoci posúdenia, ktorou disponuje.

   (pozri body 45, 58, 59, 61, 62, 64, 72 — 74)

2.  Z článku 225 ES, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní musí byť presne uvedené, ktoré časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne argumenty, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú.

   Túto požiadavku nespĺňa odvolanie, ktoré smeruje nie k identifikovaniu existencie právnych vád, ktorými je poznačené odôvodnenie Súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, ale spochybneniu na jednej strane opakovaním argumentov uvádzaných v prvostupňovom konaní a na druhej strane odvolávaním sa na uvádzané nové dôkazy, posúdenia skutkového stavu, ku ktorému tento súd pristúpil.

   (pozri body 88, 91)