Vec C-246/06
Josefa Velasco Navarro
proti
Fondo de Garantía Salarial (Fogasa)
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Juzgado de lo Social Único de Algeciras)
„Sociálna politika — Ochrana zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa — Smernica 80/987/EHS, zmenená a doplnená smernicou 2002/74/ES — Priamy účinok — Náhrada škody za neplatnú výpoveď danú zamestnávateľom dohodnutá v rámci súdneho zmieru — Platba zabezpečená záručnou inštitúciou — Platba podmienená prijatím súdneho rozhodnutia“
Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. januára 2008 I - 107
Abstrakt rozsudku
Sociálna politika – Aproximácia právnych predpisov – Ochrana zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa – Smernica 2002/74, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 80/987
(Smernica Rady 80/987, zmenená a doplnená smernicou 2002/74, článok 3 prvý odsek)
Sociálna politika – Aproximácia právnych predpisov – Ochrana zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa – Smernica 2002/74, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 80/987
(Smernica Rady 80/987, zmenená a doplnená smernicou 2002/74)
V prípade neprebratia smernice 2002/74, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 80/987 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, do vnútroštátneho práva k dátumu uplynutia lehoty na prebratie sa nemožno odvolať na prípadný priamy účinok článku 3 prvého odseku smernice 80/987 vo vzťahu k platobnej neschopnosti, ktorá nastala pred týmto dátumom.
(pozri bod 30, bod 1 výroku)
Ak vnútroštátna právna úprava patrí do pôsobnosti smernice 80/987 o ochrane zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, zmenenej a doplnenej smernicou 2002/74, vnútroštátny súd má povinnosť, pokiaľ ide o platobnú neschopnosť vzniknutú medzi dňom nadobudnutia účinnosti tejto poslednej uvedenej smernice a dňom uplynutia lehoty na jej prebratie, zabezpečiť uplatnenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy, ktoré je v súlade so zásadou zákazu diskriminácie, ako je uznaná právnym poriadkom Spoločenstva, podľa ktorej porovnateľné situácie môžu byť riešené rozdielne iba vtedy, ak je rozlišovanie objektívne odôvodnené.
V tomto ohľade sa pracovníci, ktorí dostali neplatnú výpoveď, nachádzajú v porovnateľnej situácii, ak majú právo na náhradu škody v prípade, že si nenašli nové zamestnanie. Preto je v rozpore s uvedenou zásadou rovnosti taká vnútroštátna právna úprava, ktorá vylučuje z vybavenia záručnou inštitúciou tie nároky na náhrady škôd z neplatnej výpovede danej zamestnávateľom, ktoré boli uznané v zmierovacom konaní, ibaže by rozdielne zaobchádzanie s uvedenými nárokmi vo vzťahu k nárokom na náhrady škôd z neplatnej výpovede danej zamestnávateľom uznaným rozsudkom alebo správnym rozhodnutím bolo objektívne odôvodnené.
(pozri body 36, 37, 39, bod 2 výroku)