—

Stichting ROM-projecten, v zastúpení: J. Roeleveld, advocaat,

—

holandská vláda, v zastúpení: C. ten Dam, splnomocnená zástupkyňa,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: L. Flynn a A. Weimar, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 rozhodnutia Komisie K(95) 1753 zo 16. októbra 1995 o poskytnutí príspevku z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) a z Európskeho sociálneho fondu (ESF) na operačný program v rámci iniciatívy Spoločenstva týkajúcej sa MSP v prospech oblastí, ktoré spadajú do cieľov č. 1 a 2 v Holandsku [neoficiálny preklad] (ďalej len „rozhodnutie o poskytnutí príspevku“), a článku 249 ES.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi nadáciou založenou podľa holandského práva Stichting ROM-projecten (ďalej len „ROM-projecten“) a Staatssecretaris van Economische Zaken (štátny tajomník pre hospodárske veci, ďalej len „štátny tajomník“) vo veci zrušenia žiadosti o vrátenie finančného príspevku poskytnutého v rámci iniciatívy Spoločenstva v prospech malých a stredných podnikov.

3

Komisia Európskych spoločenstiev uverejnila 1. júla 1994 oznámenie určené pre členské štáty stanovujúce základné zásady operačných programov alebo globálnych grantov, ktoré môžu členské štáty navrhnúť v rámci iniciatívy Spoločenstva o prispôsobení malých a stredných podnikov jednotnému trhu (Ú. v. ES C 180, s. 10).

4

Rozhodnutie o poskytnutí príspevku uvádza:

„Článok 1

Schvaľuje sa operačný program MSP Holandsko prijatý na obdobie od 30. novembra 1994 do 31. decembra 1999 a opísaný v prílohách, ktorý zahŕňa súvislý súbor viacročných opatrení v rámci iniciatívy Spoločenstva týkajúcej sa MSP v prospech oblastí, ktoré spadajú do cieľov č. 1 a 2 v Holandsku.

…

Článok 6

Podpora Spoločenstva sa vzťahuje na výdavky súvisiace s činnosťami zahrnutými do tohto programu, pre ktoré boli v dotknutom členskom štáte najneskôr do 31. decembra 1999 prijaté právne záväzné opatrenia a boli na ne vyčlenené potrebné finančné prostriedky. Výdavky na tieto činnosti sa zohľadnia len vtedy, ak sa uskutočnia najneskôr do 31. decembra 2001.

…

Článok 9

Toto rozhodnutie je adresované Holandskému kráľovstvu.“ [neoficiálny preklad].

5

Listom z 31. augusta 1999 ROM-projecten podala u štátneho tajomníka žiadosť o poskytnutie dotácie v rámci operačného programu MSP v Holandsku pre projekt „Kenniskaart Medische Technologie en Life Sciences“ (Odborná mapa v oblasti lekárskej technológie a vedy o živote).

6

Rozhodnutím z 29. decembra 1999 poskytol štátny tajomník ROM-projecten dotáciu v rámci tohto programu vo výške 200000 NLG. Medzi inými podmienkami sa stanovilo, že tento projekt mal byť uskutočnený do 31. decembra 2000 a že výdavky uskutočnené pred 1. januárom 2000 a po 31. decembri toho istého roka nemožno financovať z tejto dotácie.

7

Na žiadosť ROM-projecten jej štátny tajomník poskytol preddavok vo výške 80000 NLG v roku 2000, ako aj v roku 2001.

8

Rozhodnutím z 11. júla 2002 štátny tajomník ROM-projecten okrem iného oznámil, že nesplnila podmienku stanovenú v článku 6 rozhodnutia o poskytnutí príspevku, podľa ktorej mal príjemca dotácie prevziať na seba záväzky najneskôr 31. decembra 1999 (ďalej len „časová požiadavka“). Štátny tajomník položil Komisii otázku, či musí byť dotácia z tohto dôvodu stanovená na nulu, a útvary Komisie mu na ňu dali neformálnu zápornú odpoveď. Až do formálneho potvrdenia stanoviska Komisie v tejto veci stanovil štátny tajomník dotáciu so všeobecnou výhradou na 69788 NLG. Súčasne vyzval ROM-projecten, aby vrátila sumu 90212 NLG.

9

Rozhodnutím z 27. februára 2003 štátny tajomník stanovil dotáciu na nulu a vyzval ROM-projecten, aby vrátila aj sumu 69788 NLG z dôvodu, že Komisia dospela k záveru, že príjemca dotácie mal prevziať na seba záväzky najneskôr 31. decembra 1999.

10

Rozhodnutím z 26. mája 2003 zamietol štátny tajomník odvolanie podané proti rozhodnutiam z 11. júla 2002 a z 27. februára 2003.

11

Rozsudkom z 23. januára 2004 Rechtbank te Roermond zrušil rozhodnutie z 26. mája 2003. Štátnemu tajomníkovi uložil, aby prijal nové rozhodnutie o žiadosti, o ktorej konal a rozhodoval.

12

Rozhodnutím zo 16. augusta 2004 štátny tajomník stanovil výšku dotácie na nulu a žiadal vrátenie sumy 72604,84 eur z dôvodu, že ROM-projecten nesplnila časovú požiadavku.

13

College van Beroep voor het bedrijfsleven, ktorý koná a rozhoduje o žalobe podanej ROM-projecten proti tomuto rozhodnutiu, sa pýta, či štátny tajomník mohol vytýkať ROM-projecten skutočnosť, že nesplnila túto požiadavku. V tejto súvislosti uvádza, že v holandskom práve možno takúto požiadavku vytýkať príjemcovi dotácie iba vtedy, ak bol o nej vopred informovaný. Uvedené pravidlo vyplýva zo zásady právnej istoty, ako aj z holandskej právnej úpravy. V predmetnej veci táto požiadavka nie je uvedená ani v rozhodnutí z 29. decembra 1999 prijatom štátnym tajomníkom, ani v požiadavkách pripojených k tomuto rozhodnutiu. Rovnako nie je uvedená ani v tlačive žiadosti o dotáciu, ani v oznámení o pokynoch, ktoré je k tlačivu pripojené.

14

Vnútroštátny súd z toho vyvodzuje, že z pohľadu samotného holandského práva nemožno časovú požiadavku vytýkať ROM-projecten. Napriek tomu sa pýta, či túto požiadavku možno vytýkať ROM-projecten podľa práva Spoločenstva.

15

Za týchto podmienok College van Beroep voor het bedrijfsleven rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

16

V rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotveného v článku 234 ES Súdnemu dvoru prislúcha poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú začal súd prejednávať. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prislúcha prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené (rozsudok z 23. marca 2006, FCE Bank, C-210/04, Zb. s. I-2803, bod 21 a citovaná judikatúra).

17

V predmetnej veci vnútroštátny súd položil svoju tretiu otázku subsidiárne, a to za predpokladu, že predtým bude preskúmaná prvá a druhá otázka a že na ne bude daná kladná odpoveď.

18

Je nutné konštatovať, že tretia otázka tiež môže byť preskúmaná autonómne a že kladná odpoveď na túto otázku spôsobí, že prvá a druhá otázka budú neúčinné. Za predpokladu, že podmienky poskytnutia príspevku vrátane časovej požiadavky je potrebné v každom prípade považovať za neuplatniteľné proti konečnému príjemcovi z dôvodu, že mu neboli oznámené, nie je potrebné skúmať, či táto časová požiadavka je nepodmienená, dostatočne určitá a spôsobilá priamo uložiť povinnosti príjemcovi.

19

Je preto vhodné preskúmať v prvom rade tretiu otázku a preformulovať ju takto:

„Ak sú podmienky poskytnutia finančného príspevku schváleného Spoločenstvom pre členský štát uvedené v rozhodnutí o poskytnutí príspevku, ale neboli ani uverejnené, ani oznámené týmto členským štátom konečnému príjemcovi príspevku, je v rozpore s právom Spoločenstva uplatnenie zásady právnej istoty na účely vylúčenia vrátenia neoprávnene vyplatených súm týmto príjemcom?“

20

ROM-projecten tvrdí, že nemala vedomosť o článku 6 rozhodnutia o poskytnutí príspevku a že jej nemožno vytýkať túto neznalosť. V dôsledku toho zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty bránia vráteniu finančného príspevku, ktorý čerpala. Právo Spoločenstva totiž nebráni tomu, aby sa uplatnili uvedené zásady na účely vylúčenia takéhoto vrátenia za podmienky, že sa prihliadne na záujem Spoločenstva a že sa preukáže dobrá viera príjemcu.

21

Holandská vláda zdôrazňuje, že osoby podliehajúce súdnej právomoci musia poznať právo Spoločenstva a že jeho uplatnenie musí byť nimi predvídateľné. Z toho vyplýva, že časovú požiadavku nemožno ROM-projecten vytýkať, keďže o nej nebola informovaná.

22

Komisia sa rovnako domnieva, že časovú požiadavku nemožno ROM-projecten vytýkať. Keďže vnútroštátny súd konštatoval, že táto požiadavka nebola oznámená ROM-projecten a že jej neznalosť jej nemožno vytýkať, zásada právnej istoty bráni tomu, aby sa táto požiadavka použila proti ROM-projecten.

23

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že o sporoch týkajúcich sa vrátenia neoprávnene vyplatených súm podľa práva Spoločenstva musia rozhodovať, ak neexistujú ustanovenia Spoločenstva, vnútroštátne súdy podľa ich vnútroštátneho práva s výnimkou hraníc, ktoré ukladá právo Spoločenstva v tom zmysle, že podrobnosti upravené vnútroštátnym právom nemôžu prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť vrátenie nenáležitých pomocí a že uplatnenie vnútroštátnej právnej úpravy sa musí uskutočniť nediskriminačne vo vzťahu ku konaniam, ktorých cieľom je rozhodnúť vnútroštátne spory rovnakého druhu (rozsudky z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor a i., 205/82 až 215/82, Zb. s. 2633, bod 19; z 12. mája 1998, Steff-Houlberg Export a i., C-366/95, Zb. s. I-2661, bod 15, a z 19. septembra 2002, Huber, C-336/00, Zb. s. I-7699, bod 55).

24

Nemôže byť preto v rozpore s právom Spoločenstva skutočnosť, že vnútroštátne právo v oblasti zrušenia správnych aktov a vymáhania verejnou správou neoprávnene vyplatených finančných plnení prihliada na zásadu právnej istoty súčasne so zásadou zákonnosti, keďže zásada právnej istoty patrí do právneho poriadku Spoločenstva (rozsudky Deutsche Milchkontor a i., už citovaný, bod 30; z 9. októbra 2001, Flemmer a i., C-80/99 až C-82/99, Zb. s. I-7211, bod 60, a Huber, už citovaný, bod 56).

25

Osobitne táto zásada právnej istoty vyžaduje, aby právna úprava Spoločenstva umožnila dotknutým osobám poznať s istotou rozsah povinností, ktoré im táto úprava stanovuje (rozsudky z 1. októbra 1998, Spojené kráľovstvo/Komisia, C-209/96, Zb. s. I-5655, bod 35; z 20. mája 2003, Consorzio del Prosciutto di Parma a Salumificio S. Rita, C-108/01, Zb. s. I-5121, bod 89, a z 21. februára 2006, Halifax a i., C-255/02, Zb. s. I-1609, bod 72). Osoby podliehajúce súdnej právomoci musia totiž jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať (rozsudky z 13. februára 1996, Van Es Douane Agenten, C-143/93, Zb. s. I-431, bod 27, a z 26. októbra 2006, Koninklijke Coöperatie Cosun, C-248/04, Zb. s. I-10211, bod 79).

26

Táto požiadavka právnej istoty je osobitne prísna v prípade, ak môže mať právna úprava finančné následky (rozsudky zo 16. marca 2006, Emsland-Stärke, C-94/05, Zb. s. I-2619, bod 43, a Koninklijke Coöperatie Cosun, už citovaný, bod 79).

27

V predmetnej veci predovšetkým, ako vyplýva z článku 9 rozhodnutia o poskytnutí príspevku, je Holandské kráľovstvo jediným adresátom tohto rozhodnutia. Bez ohľadu na skutočnosť, že toto rozhodnutie nebolo uverejnené a že bolo teda známe iba holandským orgánom, tieto orgány neoznámili ROM-projecten podmienky poskytnutia príspevku uvedené v tomto rozhodnutí.

28

Okrem iného priznaním dotácie v rámci rozhodnutia o poskytnutí príspevku ROM-projecten 29. decembra 1999, a to iba dva dni pred uplynutím lehoty stanovenej v článku 6 tohto rozhodnutia, bez toho, aby bola ROM-projecten informovaná o tejto lehote, štátny tajomník vytvoril situáciu, ktorá takmer nevyhnutne viedla k nedodržaniu podmienok poskytnutia príspevku.

29

Je nutné konštatovať, že za týchto okolností konečný adresát finančného príspevku Spoločenstva nie je spôsobilý jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a v dôsledku toho podľa nich konať.

30

Ako tvrdili ROM-projecten, holandská vláda a Komisia, v takejto situácii charakterizovanej neznalosťou podmienok uvedených v rozhodnutí o poskytnutí príspevku, v ktorej sa nachádzal konečný príjemca, zásada právnej istoty bráni tomu, aby tieto podmienky boli namietané proti tomuto príjemcovi.

31

Napriek tomu tento príjemca môže iba za podmienky, že bol v dobrej viere, pokiaľ ide o riadne použitie finančného príspevku, spochybniť jeho zrušenie a vrátenie. Je úlohou vnútroštátneho súdu preskúmať, či je táto podmienka splnená (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 1998, Oelmühle a Schmidt Söhne, C-298/96, Zb. s. I-4767, bod 29, a Huber, už citovaný, bod 58).

32

Nakoniec je opodstatnené pripomenúť, že ak zásada právnej istoty bráni tomu, aby príjemca finančného príspevku Spoločenstva bol povinný tento príspevok vrátiť, na záujem Spoločenstva na vrátení tohto príspevku sa musí napriek tomu prihliadnuť (rozsudok Huber, už citovaný, bod 57).

33

V situácii, ako je opísaná vo veci samej, kde je nevrátenie príspevku príjemcom spôsobené nedbanlivosťou vnútroštátnych orgánov, zo zásady spolupráce uvedenej v článku 10 ES vyplýva, že dotknutý členský štát môže niesť finančnú zodpovednosť za nevymáhané sumy, aby bolo účinné právo Spoločenstva na vrátenie výšky príspevku.

34

Vzhľadom na vyššie uvedené treba odpovedať na tretiu otázku tak, že ak sú podmienky poskytnutia finančného príspevku schváleného Spoločenstvom pre členský štát uvedené v rozhodnutí o poskytnutí príspevku, ale neboli ani uverejnené, ani oznámené týmto členským štátom konečnému príjemcovi príspevku, právo Spoločenstva nebráni tomu, aby sa uplatnila zásada právnej istoty na účely vylúčenia vrátenia týmto príjemcom súm neoprávnene zaplatených za podmienky, že sa preukáže dobrá viera tohto príjemcu. V takomto prípade dotknutý členský štát môže byť finančne zodpovedný za nevymáhané sumy, aby bolo účinné právo Spoločenstva na vrátenie výšky príspevku.

35

Vzhľadom na odpoveď na tretiu otázku nie je viac opodstatnené odpovedať na otázku, či časová požiadavka je nepodmienená a dostatočne určitá na to, aby bola priamo uplatniteľná vo vnútroštátnom právnom poriadku, ani na otázku, či je táto požiadavka spôsobilá priamo uložiť povinnosti konečnému príjemcovi finančného príspevku.

36

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Ak sú podmienky poskytnutia finančného príspevku schváleného Spoločenstvom pre členský štát uvedené v rozhodnutí o poskytnutí príspevku, ale neboli ani uverejnené, ani oznámené týmto členským štátom konečnému príjemcovi príspevku, právo Spoločenstva nebráni tomu, aby sa uplatnila zásada právnej istoty na účely vylúčenia vrátenia týmto príjemcom súm neoprávnene zaplatených za podmienky, že sa preukáže dobrá viera tohto príjemcu. V takomto prípade dotknutý členský štát môže byť finančne zodpovedný za nevymáhané sumy, aby bolo účinné právo Spoločenstva na vrátenie výšky príspevku.