1

Svojou žalobou Komisia Európskych spoločenstiev žiada, aby Súdny dvor určil, že prijatím vyhlášky ministerstva vnútra č. 558/A/04/03/RR z 11. júla 2003 (ďalej len „vyhláška ministerstva“), ktorá umožňuje výnimku z uplatnenia právnej úpravy Spoločenstva týkajúcej sa verejného obstarávania tovaru, pokiaľ ide o dodávku ľahkých helikoptér pre potreby policajných síl a vnútroštátnej jednotky protipožiarnej ochrany bez toho, aby bola splnená niektorá z podmienok oprávňujúcich takúto výnimku, si Talianska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady 93/36/EHS zo o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru (Ú. v. ES L 199, s. 1; Mim. vyd. 06/002, s. 110), najmä z článku 2 ods. 1 písm. b) a článkov 6 a 9 tejto smernice.

2

Článok 2 ods. 1 písm. b) smernice 93/36 znie:

„1.   Táto smernica sa nevzťahuje na:

…

3

Článok 3 tej istej smernice stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté články 2, 4 a 5 ods. 1, táto smernica sa vzťahuje na všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje článok 1 písm. a), vrátane tých, ktoré sú súčasťou zmlúv uzatvorených obstarávateľom v oblasti obrany, s výnimkou tovarov, na ktoré sa vzťahuje článok [296] ods. 1 písm. b) [ES].“

4

Článok 6 tejto smernice uvádza:

„1.   Pri uzatváraní verejných zmlúv na dodanie tovaru použijú obstarávatelia v prípadoch uvedených nižšie postupy uvedené v článku 1 písm. d), e) a f).

2.   Obstarávatelia môžu uzatvoriť zmluvy na dodanie tovaru v rokovacom konaní v prípade, že v otvorenom alebo vyhradenom konaní boli podané protiprávne ponuky, alebo ponuky, ktoré sú neprijateľné podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú v súlade s ustanoveniami hlavy IV, pokiaľ pôvodné zmluvné podmienky nie sú podstatne zmenené. Obstarávatelia môžu v takýchto prípadoch upustiť od uverejnenia oznámenia, pokiaľ do rokovacích konaní zahrnú všetky podniky vyhovujúce kritériám článkov 20 až 24, ktoré počas predchádzajúcej otvorenej súťaže alebo užšej súťaže predložili ponuky v súlade s formálnymi požiadavkami ponukového postupu.

3.   Obstarávatelia môžu uzatvoriť zmluvy na dodanie tovaru v rokovacom konaní bez zverejnenia v týchto prípadoch:

4.   Vo všetkých ostatných prípadoch obstarávatelia uzatvárajú zmluvy na dodanie tovaru prostredníctvom otvorenej alebo užšej súťaže.“

5

Článok 9 uvedenej smernice znie:

„1.   Obstarávatelia čo najskôr po začiatku svojho rozpočtového roka uverejnia predbežné oznámenie, v ktorom uvedú celkový rozsah obstarávania podľa druhov výrobkov, na ktoré zamýšľajú uzavrieť zmluvu v priebehu nasledujúcich dvanástich mesiacov, keď celková predpokladaná hodnota, s ohľadom na ustanovenia článku 5, sa rovná alebo je vyššia ako 750000 [eur].

Druhy výrobkov stanovia obstarávatelia pomocou odkazov na nomenklatúru ‚Classification of Products According to Activities (CPA)‘. Komisia stanoví podmienky, akým spôsobom sa budú uvádzať odkazy na jednotlivé položky nomenklatúry v oznámení, zhodne s postupom stanoveným v článku 32 ods. 2.

2.   Obstarávatelia, ktorí chcú uzavrieť verejnú zmluvu na dodanie tovaru na základe otvorenej súťaže, užšej súťaže alebo rokovacieho konania v prípadoch uvedených v článku 6 ods. 2, uverejnia svoj zámer prostredníctvom oznámenia.

3.   Obstarávatelia, ktorí uzatvorili zmluvu, uverejnia výsledok prostredníctvom oznámenia. Určité informácie o uzatvorení zmluvy však nesmú byť v niektorých prípadoch uverejnené, ak by takéto uverejnenie sťažilo vymožiteľnosť práva, alebo by inak odporovalo verejnému záujmu, alebo by spôsobilo ujmu oprávneným obchodným záujmom jednotlivých verejných alebo súkromných podnikov, alebo by mohlo spôsobiť ujmu korektnej hospodárskej súťaži medzi dodávateľmi.

4.   Oznámenia sa vypracovávajú podľa vzorov uvedených v prílohe IV a uvádzajú informácie požadované v týchto vzoroch. Obstarávatelia pri zisťovaní informácií, týkajúcich sa ekonomických a technických noriem, ktoré požadujú od dodávateľov na účely výberu (oddiel 11 prílohy IV B, oddiel 9 prílohy IV C a oddiel 8 prílohy IV D) nesmú vyžadovať splnenie akýchkoľvek iných podmienok ako tých, ktoré sú uvedené v článkoch 22 a 23.

5.   Obstarávatelia zašlú takéto oznámenie čo najskôr a čo najvhodnejším spôsobom Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev. V prípade urýchleného postupu podľa článku 12, sa oznámenie zašle telexom, telegramom alebo telefaxom.

Oznámenie uvedené v odseku 1 sa zašle čo najskôr po začiatku každého rozpočtového roka.

Oznámenie uvedené v odseku 3 sa zašle najneskôr 48 dní od uzatvorenia príslušnej zmluvy.

6.   Oznámenia uvedené v odsekoch 1 a 3 sa uverejnia v plnom znení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v databáze TED v úradných jazykoch spoločenstva, pričom autentický je len text v pôvodnom jazyku.

7.   Oznámenie uvedené v odseku 2 má byť uverejnené v plnom znení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v databáze TED, v pôvodnom jazyku. Súhrn dôležitých prvkov každého oznámenia bude uverejnený v úradných jazykoch spoločenstiev, pričom autentický je len text v pôvodnom jazyku.

8.   Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev uverejní oznámenia najneskôr do 12 dní od ich odoslania. V prípade postupu so skrátenými lehotami podľa článku 12 sa tento čas skráti na päť dní.

9.   Oznámenia sa neuverejnia v úradných vestníkoch ani v tlači štátu obstarávateľa do dňa jeho odoslania Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev; tento dátum musí byť uvedený. Oznámenie nesmie obsahovať iné informácie ako tie, ktoré sú určené na uverejnenie v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

10.   Obstarávatelia musia byť schopní poskytnúť dôkaz o dátume odoslania.

11.   Náklady na uverejnenie oznámenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev znáša spoločenstvo. Oznámenie nesmie byť dlhšie ako jedna strana úradného vestníka, to znamená približne 650 slov. Každé vydanie úradného vestníka, ktoré obsahuje jedno alebo viac oznámení, bude reprodukciou vzorového oznámenia alebo oznámení, na základe ktorých bolo uverejnené oznámenie alebo oznámenia vypracované.“

6

Vyhláška ministerstva stanovuje:

7

Legislatívny dekrét č. 358/1992 uvedený vo vyhláške ministerstva predstavuje právny predpis, ktorým sa preberá právna úprava Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania na dodávky tovaru.

8

Článkom 4 písm. c) legislatívneho dekrétu č. 358/1992 sa preberajú ustanovenia článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 93/36.

9

Komisia sa dozvedela o existencii vyhlášky ministerstva a domnievala sa, že tá nie je v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. b) a článkami 6 a 9 smernice 93/36, preto 1. apríla 2004 poslala Talianskej republike výzvu, na ktorú Talianska republika odpovedala .

10

Keďže Komisia nepovažovala túto odpoveď za postačujúcu, 14. decembra 2004 poslala Talianskej republike odôvodnené stanovisko, ktorým ju vyzvala na prijatie opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

11

Listom z 22. marca 2005 Talianska republika informovala Komisiu, že zatiaľ podrobne neodpovedala na uvedené odôvodnené stanovisko, ale „začala sa touto otázkou dôkladne zaoberať“ a prvé výsledky jej skúmania „naznačujú, že uvedená vyhláška môže vyvolávať určité pochybnosti o súlade s legislatívnym rámcom platným na úrovni Spoločenstva v oblasti postupu verejného obstarávania dodávok tovaru“. V tomto liste sa ďalej uvádzalo želanie začať technický dialóg so službami Komisie, ktorý by mohol „sprevádzať uvedené úvahy a viesť k opätovnému preskúmaniu spomínanej právnej úpravy, ktorá dôsledne zohľadňuje rôzne požiadavky v danej oblasti“.

12

Napriek dvom listom Komisie zo 14. apríla a , v ktorých Komisia Talianskej republike oznámila, že je pripravená začať dialóg s dotknutými útvarmi ministerstva, tento technický dialóg sa nikdy neuskutočnil. Za týchto podmienok sa Komisia rozhodla podať predmetnú žalobu.

13

Komisia vytýka Talianskej republike, že vyhláškou ministerstva neoprávnene vyňala z oblasti pôsobnosti smernice 93/36 dodávky ľahkých helikoptér pre potreby policajných síl a vnútroštátnej jednotky protipožiarnej ochrany, pretože žiadna z podmienok stanovených v článku 2 ods. 1 písm. b) tejto smernice nebola splnená.

14

V tomto ohľade zdôrazňuje, že uvedené helikoptéry sú určené policajným silám a vnútroštátnej jednotke protipožiarnej ochrany, teda civilným jednotkám, ktoré sa za normálnych okolností nezúčastňujú na vojenských operáciách. Okrem toho okolnosť, že zavedenie ľahkej výzbroje je stanovené len ako eventualita, potvrdzuje skutočnosť, že dotknuté helikoptéry sú určené hlavne na civilné účely. Napokon skutočnosť, že helikoptéry majú mať určité vlastnosti podobné vojenským helikoptéram, nestačí na ich prirovnanie k vojenským dodávkam. Podľa Komisie ide o lietadlá určené nanajvýš na prípadné dvojaké použitie.

15

Okrem toho Komisia sa domnieva, že aj v prípade, ak by išlo o vojenské dodávky, smernica 93/36 sa uplatní a okolnosti odôvodňujúce výnimku z uplatnenia tejto smernice podľa jej článku 2 ods. 1 písm. b) musí preukázať členský štát, ktorý sa tejto výnimky domáha. Zastáva však názor, že v prejednávanej veci Talianska republika nepreukázala oprávnenosť výnimky podľa tohto ustanovenia.

16

Talianska republika potvrdzuje, že v súčasnom medzinárodnom kontexte pojmy vojna a vojenský materiál prešli, podobne ako pojem ochrana základných záujmov národnej bezpečnosti, podstatnými zmenami vzhľadom na ich pôvodný význam. Vojenský charakter helikoptér, ktoré sú predmetom dodávok stanovených vyhláškou ministerstva, nemožno spochybniť, keďže tieto helikoptéry môžu byť použité na zabezpečenie cieľov národnej bezpečnosti. V súlade s ustanoveniami medziministerského výboru vytvoreného na tieto účely, uvedené helikoptéry musia mať určité technické vlastnosti, ktoré umožnia ich prípadné použitie ako zbrojný a obranný systém, takže vyžadujú schválenie ministerstva obrany.

17

Talianska republika tvrdí, že podmienky stanovené v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 93/36 sú splnené. Svoje tvrdenie zakladá najmä na argumente, že je potrebné udržať čo najväčšie utajenie, pokiaľ ide o dotknuté dodávky, a to vzhľadom na ich použitie ako zbrojného systému a interoperabilitu s iným vojenským materiálom. Z toho dôvodu otvorené výberové konanie nemôže zaručiť utajenie.

18

Okrem toho sa Talianska republika domnieva, že vzhľadom to, že dotknuté lietadlá možno bez obmedzenia kvalifikovať ako vojenský materiál, aj za predpokladu, že by bolo potrebné sa domnievať, že podmienky stanovené v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 93/36 sa v prejednávanej veci nemôžu uplatniť, na sporné dodávky sa vzťahuje výnimka podľa článku 296 ES, a preto na ne nemožno uplatniť pravidlá Spoločenstva týkajúce sa verejného obstarávania.

19

Napokon Talianska republika považuje túto žalobu za neprípustnú, keďže porušuje zásadu ne bis in idem. Tvrdí totiž, že otázka, ktorá je predmetom sporu, už bola preskúmaná a posúdená Súdnym dvorom v rozsudku z 8. apríla 2008, Komisia/Taliansko, C-337/05, Zb. s. I-2173.

20

V tomto ohľade stačí uviesť podstatný rozdiel medzi prejednávanou vecou a tou, ktorá bola predmetom už citovaného rozsudku Komisia/Taliansko. V prejednávanej veci Talianska republika konala na základe vyhlášky ministerstva vnútra, kým vec, ktorá bola predmetom uvedeného rozsudku, sa týkala zákonnosti konania talianskych orgánov. Toto konštatovanie stačí na preukázanie toho, že v prejednávanej veci sa v žiadnom prípade nemožno účinne odvolávať na zásadu ne bis in idem.

21

V dôsledku toho je potrebné zamietnuť námietku neprípustnosti, ktorú uviedla Talianska republika.

22

Na úvod je potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že hodnoty zákaziek uvedených vo vyhláške ministerstva presahujú prah stanovený v článku 5 ods. 1 písm. a) smernice 93/36, čím spadajú do pôsobnosti tejto smernice.

23

Takisto je potrebné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že každá výnimka z pravidiel, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnosť práv uznaných Zmluvou ES v oblasti verejného obstarávania, musí byť vykladaná doslovne (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 1993, Komisia/Španielsko, C-71/92, Zb. s. I-5923, bod 36) a je úlohou toho, kto sa chce tejto výnimky dovolávať, aby preukázal, že skutočne existujú osobitné okolnosti, ktoré túto výnimku odôvodňujú (pozri v tomto zmysle rozsudky z , Komisia/Španielsko, C-328/92, Zb. s. I-1569, body 15 a 16, ako aj Komisia/Taliansko, už citovaný, body 57 a 58).

24

V prejednávanej veci Talianska republika tvrdí, že vyhláška ministerstva spĺňa podmienky stanovené v článku 296 ES a článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 93/36 najmä z dôvodu, že helikoptéry, ktorých sa táto vyhlášky týka, sú výrobky dvojakého využitia, to znamená, že ich možno použiť tak na civilné, ako aj na vojenské účely.

25

V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa článku 296 ods. 1 písm. b) ES môže každý členský štát prijať opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na ochranu svojej bezpečnosti a ktoré sa týkajú výroby a obchodu so zbraňami, muníciou a bojovým materiálom, za predpokladu, že tieto opatrenia nemajú vplyv na podmienky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na vojenské účely (pozri rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 46).

26

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dotknuté výrobky musia byť zvlášť určené na vojenské účely. V dôsledku toho nákup zariadení, ktorých využitie na vojenské účely je málo pravdepodobné, musí rešpektovať pravidlá verejného obstarávania (pozri rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 47).

27

Je však nesporné, že vyhláška ministerstva sa týka, ako priznáva aj Talianska republika, helikoptér, ktorých civilné využitie je isté, kým vojenské účely sú len prípadné.

28

V dôsledku toho sa Talianska republika na účely odôvodnenia vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá pre nákup uvedených helikoptér umožňuje rokovacie konanie, nemôže účinne odvolávať na článok 296 ods. 1 písm. b) ES, na ktorý odkazuje článok 3 smernice 93/36.

29

Okrem toho sa uvedený členský štát odvoláva na článok 2 ods. 1 písm. b) smernice 93/36.

30

Najskôr je potrebné pripomenúť, že potreba zabezpečiť povinnosť dôvernosti nijako nebráni tomu, aby na účely uzavretia zmluvy bolo vyhlásené verejné obstarávanie (pozri rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 52).

31

Preto sa odvolanie na článok 2 ods. 1 písm. b) smernice 93/36 na účely odôvodnenia vnútroštátnej právnej úpravy umožňujúcej nákup dotknutých helikoptér na základe rokovacieho konania zdá neprimerané vzhľadom na cieľ zabrániť zverejneniu citlivých informácií týkajúcich sa výroby týchto helikoptér. Talianska republika totiž nepreukázala, že uvedený cieľ nebolo možné dosiahnuť v rámci vyhlásenia verejného obstarávania stanoveného tou istou smernicou (pozri rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 53).

32

Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci samotné potvrdenie, že dotknuté dodávky sú vyhlásené za tajné, sú sprevádzané osobitnými bezpečnostnými opatreniami, alebo je potrebné, aby boli vyňaté z právnej úpravy Spoločenstva na účely ochrany základných bezpečnostných záujmov štátu, nepostačuje na preukázanie, že skutočne existujú osobitné okolnosti odôvodňujúce výnimky podľa článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 93/36.

33

V dôsledku toho sa Talianska republika na účely odôvodnenia vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá na nákup uvedených helikoptér umožňuje rokovacie konanie, nemôže účinne odvolávať na článok 2 ods. 1 písm. b) smernice 93/36.

34

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je opodstatnené konštatovať, Talianska republika si tým, že prijala vyhlášku ministerstva, ktorá umožňuje výnimku z uplatnenia právnej úpravy Spoločenstva týkajúcej sa verejného obstarávania tovaru, pokiaľ ide o dodávku ľahkých helikoptér pre potreby policajných síl a vnútroštátnej jednotky protipožiarnej ochrany bez toho, aby bola splnená niektorá z podmienok oprávňujúcich takúto výnimku, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice 93/36, najmä z článku 2 ods. 1 písm. b) a článkov 6 a 9 tejto smernice.

35

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania a Talianska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: