1. 

Tieto návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Commissione tributaria provinciale di secondo grado di Trento (Daňový súd druhého stupňa Trento) sa v zásade Súdneho dvora pýtajú, či smernica 2003/96 ( 2 ) umožňuje členským štátom zaviesť ich vlastný daňový režim týkajúci sa výrobkov z minerálnych olejov používaných na nepalivové účely alebo zachovať jeho účinnosť. Konkrétnymi výrobkami, o ktorých zdaňovanie ide v spore vo veci samej, sú mazacie oleje.

2. 

Predchodkyňa smernice 2003/96, smernica 92/81, ( 3 ) stanovovala, že členské štáty majú oslobodiť minerálne oleje používané na nepalivové účely od harmonizovanej spotrebnej dane. V konaní o nesplnení povinnosti začatom žalobou podanou v roku 2001 Súdny dvor určil, že Taliansko tým, že ponechalo zdanenie spotreby mazacích olejov, okrem iného nesplnilo požiadavku na oslobodenie podľa uvedenej smernice. ( 4 )

3. 

Predmetná talianska právna úprava nebola zrušená; ale smernica 2003/96 teraz zrušila a nahradila smernicu 92/81. Nová smernica výslovne vylučuje energetické výrobky používané na nepalivové účely zo svojej pôsobnosti.

4.

Od 90-tych rokov bola harmonizácia zdaňovania minerálnych olejov na úrovni Spoločenstva upravená rodinou smerníc. Smernica 92/12, ( 5 ) ktorá je stále účinná, môže byť považovaná za materskú smernicu. Stanovuje všeobecnú úpravu pre minerálne oleje a ostatné výrobky (alkohol, alkoholické nápoje a spracovaný tabak), ktoré „podliehajú spotrebnej dani a iným nepriamym daniam, ktoré sa vyberajú priamo alebo nepriamo na spotrebu takýchto výrobkov…“ ( 6 ).

5.

Článok 1 ods. 2 uvádza, že „osobitné ustanovenia vzťahujúce sa na štruktúry a daňové sadzby za výrobky, ktoré podliehajú spotrebnej dani, sa stanovia v špecifických smerniciach“. Špecifickými (alebo aby sme pokračovali s metaforou rodiny, dcérskymi) smernicami pre minerálne oleje boli pôvodne smernice 92/81 (zavádzajúca štruktúru zdaňovania) a 92/82 ( 7 ) (stanovujúca daňové sadzby).

6.

Článok 3 smernice 92/12 uvádza:

„1.   Táto smernica má platiť na úrovni spoločenstva na nasledovné výrobky, ako je definované v príslušných smerniciach:

…

2.   Výrobky uvedené v odseku 1 môžu podliehať iným nepriamym daniam na špecifické účely za predpokladu, že tieto dane sú v súlade s daňovými pravidlami aplikovateľnými na spotrebnú daň a účely DPH, pokiaľ sa týka stanovenia daňového základu, výpočtu dane, určovania a monitorovania daní.

3.   Členské štáty si vyhradzujú právo zaviesť alebo zachovať dane, ktoré sú vyberané za výrobky iné, než sú tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 za predpokladu, že tieto dane nespôsobia zvýšenie formalít pri prechode hranicami v obchode medzi členskými štátmi.

…“

7.

Ustanovenia dcérskych smerníc smernice 92/12 odkazujú na kódové čísla„Kombinovanej nomenklatúry“ (ďalej len „KN“). KN bola pôvodne zavedená nariadením č. 2658/87 ( 8 ) na účely vytvorenia nomenklatúry výrobkov na splnenie rozličných požiadaviek Spoločenstva. Katalóg položiek vzťahujúcich sa na rozličné výrobky sa objavil v prílohe I nariadenia č. 2658/87. Odvtedy úpravy prílohy I KN pravidelne aktualizovali. Také mazacie oleje, o ktorých zdaňovanie ide v spore vo veci samej, však boli vždy zaradené do položky KN 2710.

8.

Podľa článku 2 ods. 1 písm. d) smernice 92/81 pojem „minerálne oleje“ pokrýval výrobky patriace pod položku KN 2710, a teda zahŕňal mazacie oleje. Článok 2 ods. 2 stanovoval, že „na minerálne oleje, z ktorých spotrebnú daň neupravuje smernica [92/82], sa uplatní takáto daň, ak sú určené na používanie, predávané alebo používané ako motorové palivá alebo vykurovacie palivá…“ [neoficiálny preklad].

9.

Článok 8 ods. 1 písm. a) smernice 92/81 od členských štátov vyžadoval, aby oslobodili „minerálne oleje používané na iné účely ako motorové palivá alebo vykurovacie palivá“ [neoficiálny preklad] od harmonizovanej spotrebnej dane „za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správneho a jasného uplatnenia týchto oslobodení a zabránenia podvodom, úniku alebo zneužitiu“ [neoficiálny preklad].

10.

Smernica 92/82 stanovila minimálne sadzby spotrebných daní, ktorými boli členské štáty povinné zdaniť minerálne oleje. Článok 2 ods. 1 uvádzal minerálne oleje patriace do jej pôsobnosti. Mazacie oleje medzi nimi neboli.

11.

Dňa 1. januára 2004 smernica 2003/96 zrušila a nahradila smernicu 92/81, ako aj smernicu 92/82. ( 9 ) Zároveň rozšírila harmonizačný režim okrem minerálnych olejov na ostatné energetické výrobky a elektrinu ako súčasť procesu dosahovania cieľov Kjótskeho protokolu. Nová smernica upravila minimálnu celkovú úroveň zdaňovania, ktorú povolila členským štátom plniť pružne, prostredníctvom rôznych sadzieb. To bolo uznaním želania členských štátov zaviesť alebo udržiavať rozličné druhy zdaňovania týchto výrobkov. ( 10 )

12.

Odôvodnenie č. 22 uvádza, že „energetické výrobky by mali v prípade používania ako vykurovacie palivo alebo motorové palivo primárne podliehať právnemu rámcu spoločenstva; v uvedenom rozsahu je v povahe a logike daňovej sústavy vylučovať z oblasti pôsobnosti právneho rámca… nepalivové používanie energetických výrobkov, rovnako ako mineralogických postupov; k elektrine používanej podobnými spôsobmi by sa malo pristupovať na rovnakom základe“.

13.

Článok 1 smernice 2003/96 od členských štátov vyžaduje, aby zdanili energetické výrobky a elektrinu v súlade s jej ustanoveniami.

14.

Článok 2 ods. 1 písm. b) stanovuje, že na účely smernice 2003/96 sa pojem „energetické výrobky“ uplatňuje na výrobky, na ktoré sa vzťahujú položky KN 2701, 2702 a 2704 až 2715. Ako je uvedené vyššie, mazacie oleje patria do položky KN 2710.

15.

Článok 2 ods. 4 však výslovne uvádza, že smernica 2003/96 sa okrem iného neuplatňuje na „b) tieto druhy používania energetických výrobkov a elektriny:

16.

Článok 3 smernice 2003/96 uvádza, že „odkazy na ‚minerálne oleje‘ a ‚spotrebnú daň‘ v smernici 92/12/EHS, pokiaľ sa uplatňuje na minerálne oleje, sa chápu ako odkazy vzťahujúce sa na všetky energetické výrobky, elektrinu a vnútroštátne nepriame dane, ako sú v tomto poradí uvedené v článkoch 2 a 4 ods. 2 tejto smernice“.

17.

Článok 14 upravuje okrem iného kogentné oslobodenie používania energetických výrobkov ako paliva za istých okolností od dane.

18.

Podľa článku 24 „energetické výrobky uvoľnené na spotrebu v členskom štáte obsiahnuté v štandardných nádržiach komerčných motorových vozidiel určené na používanie ako palivo uvedenými vozidlami, rovnako ako špeciálne cisterny určené na prevádzku systémov, ktorými sú vybavené uvedené cisterny, nepodliehajú zdaňovaniu v žiadnom ďalšom členskom štáte“.

19.

Článok 30 uvádza:

„Smernice 92/81/EHS a 92/82/EHS sa od 31. decembra 2003… zrušujú.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu.“ ( 11 )

20.

Článok 21 druhý odsek legislatívneho dekrétu č. 504 ( 12 ) podrobuje výrobky patriace pod položku KN 2710 (ktorá zahŕňa mazacie oleje) používané ako vykurovacie palivá alebo motorové palivá spotrebnej dani, ktorej sadzba sa rovná sadzbe stanovenej pre rovnocenné vykurovacie palivá alebo motorové palivá.

21.

Článok 62 prvý odsek toho istého legislatívneho dekrétu uvádza, že „mazacie oleje (kódy KN 27100087 až 27100098) okrem zdanenia upraveného v článku 21 druhom odseku podliehajú aj spotrebnej dani, ak sú určené, predávané alebo použité na iné účely ako motorové palivá alebo vykurovacie palivá“.

22.

Vo svojom rozsudku vo veci C-437/01 ( 13 ) Súdny dvor rozhodol, že Taliansko si tým, že na základe uvedených ustanovení zachovalo účinnosť spotrebnej dane z mazacích olejov vtedy, keď boli tieto oleje určené na používanie, ponúkané na predaj alebo používané na iné účely ako vykurovacie palivá alebo motorové palivá, nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 3 ods. 2 smernice 92/12 a článku 8 ods. 1 písm. a) smernice 92/81, v znení zmien a doplnení. Súdny dvor uviedol, že mazacie oleje môžu byť podrobené spotrebnej dani iba vtedy, ak sú určené na používanie, ponúkané na predaj alebo používané ako motorové palivá alebo vykurovacie palivá. Inak musia byť od harmonizovanej spotrebnej dane oslobodené. ( 14 )

23.

Zo spisu, najmä z pripomienok predložených Talianskom a Komisiou, je zrejmé, že z dôvodov, ktoré sa nás netýkajú, nenadobudli vnútroštátne opatrenia určené na dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdneho dvora a na zosúladenie vnútroštátneho zdanenia mazacích olejov s požiadavkami uplatniteľných smerníc nikdy účinnosť. Ustanovenia legislatívneho dekrétu č. 504 tak zostali uplatniteľné vo vnútroštátnom práve dokonca aj po nadobudnutí účinnosti smernice 2003/96 a sú dôvodom týchto konaní o prejudiciálnej otázke.

24.

V roku 2004 príslušný taliansky daňový orgán, Agenzia delle Dogane — Ufficio di Trento (Colný úrad Trento) zaslal spoločnosti Fendt Italiana srl (ďalej len „Fendt“) dve upovedomenia vymáhajúce nezaplatené dane spolu so sankciami zo spotreby mazacích olejov od decembra 2003 do júla 2004.

25.

Fendt uvedené nároky napadla na prvom stupni na príslušnom krajskom talianskom daňovom súde, Commissione tributaria provinciale di Trento, ktorý návrhy spoločnosti Fendt zamietol. Podľa názoru súdu sa smernica 2003/96 neuplatňuje na iné energetické výrobky ako tie, ktoré sa používajú ako vykurovacie palivá alebo motorové palivá. Systém zdaňovania pre ostatné výrobky je úplne a výlučne upravený vnútroštátnym právom, konkrétne článkom 62 prvým odsekom legislatívneho dekrétu č. 504.

26.

Fendt sa proti uvedeným rozhodnutiam odvolala na vnútroštátny súd, ktorý položil prejudiciálne otázky, zastávajúci názor, že vo svetle rozsudku Súdneho dvora vo veci C-437/01 a odôvodnenia a účelu úprav zavedených smernicou 2003/96 do režimu zdaňovania minerálnych olejov v Spoločenstve je nejasné, či je článok 62 legislatívneho dekrétu č. 504 zlučiteľný s právom Spoločenstva a či členské štáty teraz môžu uvedené výrobky zdaniť na základe vnútroštátneho práva. Preto sa rozhodol v oboch veciach konanie prerušiť a položil rovnaké prejudiciálne otázky o „zlučiteľnosti daňovej úpravy podľa článku 62 legislatívneho dekrétu č. 504/95 so smernicou 2003/96/ES“.

27.

Oba návrhy boli následne spojené uznesením predsedu Súdneho dvora z 10. mája 2006 na spoločné konanie.

28.

Písomné pripomienky predložili Cyprus, Taliansko a Komisia. Na pojednávaní z 15. februára 2007 Fendt a Komisia predniesli ústne pripomienky.

29.

Komisia správne poukázala na to, že neprináleží Súdnemu dvoru, aby sa v konaní o prejudiciálnej otázke vyjadroval k zlučiteľnosti ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy s právom Spoločenstva, ( 15 ) ako to výslovne požaduje vnútroštátny súd. Za uvedených okolností treba otázky vykladať tak, že sa domáhajú rozhodnutia o tom, či smernica 2003/96, ktorá vylučuje minerálne oleje používané na iné účely ako vykurovacie palivá alebo ako motorové palivá z jej pôsobnosti, bráni členským štátom v zdanení spotreby na také účely.

30.

Na uvedenú otázku možno odpovedať na základe informácií poskytnutých v uzneseniach vnútroštátneho súdu o začatí prejudiciálneho konania (akokoľvek sú úsečné), ktoré sú užitočne doplnené pripomienkami Talianska a Komisie.

31.

Všetci účastníci konania, ktorí predložili písomné pripomienky (Komisia, Cyprus a Taliansko), tvrdia, že s nadobudnutím účinnosti smernice 2003/96 už nie sú minerálne oleje používané na nepalivové účely oslobodené od zdanenia členskými štátmi [ako to predtým vyžadoval článok 8 ods. 1 písm. a) smernice 92/81]. Článok 2 ods. 4 písm. b) prvá zarážka smernice 2003/96 teraz vylučuje zo svojej pôsobnosti „energetické výrobky“ používané „na účely iné ako motorové palivá alebo vykurovacie palivá“, a teda tie oleje, ktoré boli predtým oslobodené. Môžu byť v dôsledku toho predmetom vnútroštátneho zdanenia.

32.

Fendt nepredložila písomné pripomienky. Vo svojom ďalšom posúdení sa zaoberám rôznymi tvrdeniami, ktoré uviedla na pojednávaní.

33.

Súhlasím s Komisiou, Cyprom a Talianskom, že smernica 2003/96 zmenila systém zdaňovania na úrovni Spoločenstva uplatniteľný na minerálne oleje vrátane mazacích olejov podľa smernice 92/81 s tým účinkom, že už nemusia byť na vnútroštátnej úrovni oslobodené od dane.

34.

Článok 2 ods. 4 písm. b) smernice 2003/96 výslovne vylučuje energetické výrobky, ktoré nie sú používané ako motorové alebo vykurovacie palivá (a teda mazacie oleje vtedy, keď sa používajú na účel, na ktorý boli určené, konkrétne mazanie), z pôsobnosti smernice. Uvedený výklad zdôrazňuje odôvodnenie č. 22.

35.

Článok 14 naopak upravuje okrem iného oslobodenie používania energetických výrobkov ako paliva za určitých okolností od dane ako odchýlku od základnej zásady (obsiahnutej v článku 1), a to tak, že také použitie energetických výrobkov by malo byť zdanené. Pritom uznáva, že také výrobky patria do pôsobnosti smernice, ale stanovuje, že nemajú byť zdaňované vtedy, keď sa používajú veľmi osobitnými spôsobmi. Článok 14 teda pôsobí dosť odlišne od článku 2 ods. 4, ktorý úplne vyníma nepalivové použitia energetických výrobkov z pôsobnosti smernice.

36.

Ako na to poukázali Komisia a Cyprus, minerálne oleje používané na nepalivové účely sa neobjavujú na zozname oslobodení článku 14, zatiaľ čo boli zahrnuté do oslobodení na základe článku 8 ods. 1 smernice 92/81 (spolu s minerálnymi olejmi používanými ako palivo za okolností, ktoré boli podobné niektorým z tých, ktoré sú teraz oslobodené na základe článku 14 smernice 2003/96).

37.

Prípravné práce slúžia na potvrdenie toho, že takmer rok pred prijatím smernice 2003/96 bolo vskutku úmyslom zákonodarcu vylúčiť zdaňovanie minerálnych olejov používaných na nepalivové účely z harmonizácie Spoločenstvom. ( 16 )

38.

Na pojednávaní Fendt uznala, že pôsobnosť smernice 2003/96 je obmedzená na energetické výrobky používané ako motorové palivá alebo vykurovacie palivá. Uviedla, že práve z toho dôvodu sa má článok 30 uvedenej smernice vykladať tak, že zrušuje iba tie ustanovenia smerníc 92/81 a 92/82, ktoré patria do pôsobnosti smernice 2003/96. V dôsledku toho oslobodenie v smernici 92/81 pre minerálne oleje používané na iné účely ako motorové alebo vykurovacie palivá zostalo účinné. Fendt sa usilovala na podporu tohto výkladu účinkov zrušenia opierať o návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Alevizos ( 17 ).

39.

Nesúhlasím s tvrdením spoločnosti Fendt, že článok 30 smernice 2003/96 zrušuje len ustanovenia pôvodných smerníc, ktoré patria do jeho pôsobnosti, a že článok 8 ods. 1 písm. a) smernice 92/81 je preto naďalej účinný. Znenie článku 30 je jasné a bezpodmienečné. Jeho jediným prirodzeným významom je to, že smernice 92/81 a 92/82 sú zrušené v celosti. Ak by zákonodarca chcel vylúčiť niektoré ustanovenia týchto smerníc zo zrušenia, mohlo sa to jednoducho urobiť vymenovaním v článku 30 smernice 2003/96 tých ustanovení, ktoré nemajú byť zrušené. Jedinou otázkou, ktorú pôvodne článok 30 ponechal nezodpovedanú, bolo to, ako v iných právnych predpisoch Spoločenstva vykladať odkazy na zrušené smernice. Úprava dopĺňajúca druhý odsek článku 30 túto neistotu odstránila. ( 18 )

40.

Ustanovenie, o ktoré išlo ( 19 ) vo veci Alevizos, uvádzalo, že „ustanovenia týkajúce sa spotrebnej dane, uvedené v nasledujúcich smerniciach, prestávajú platiť k 31. decembru 1992…“. Generálna advokátka Kokott poznamenala, že znenie uvedeného ustanovenia jasne nestanovuje, ktoré konkrétne ustanovenia mali prestať platiť a akých výrobkov sa táto zmena právneho predpisu mala týkať, a či si uvedené smernice ešte vôbec ponechali nejakú samostatnú pôsobnosť. ( 20 ) Dospela k záveru, že pozmeňujúce ustanovenie sa obmedzuje na tovary, ktoré boli predmetom smernice, ktorá obsahovala toto ustanovenie. Takže pôsobnosť meniacej a doplňujúcej smernice určuje rozsah zmeny a doplnenia. ( 21 )

41.

Vec Alevizos sa však týkala situácie úplne odlišnej od týchto vecí. Vo veci Alevizos nebolo presne jasné, ktoré ustanovenia mali stratiť platnosť a vo vzťahu k čomu. Bol preto nevyhnutný systematický výklad, najmä preto, že neskoršia smernica pokrývala iba niektoré výrobky, zatiaľ čo skoršie smernice neboli takto obmedzené. ( 22 ) V týchto veciach je naopak rozsah zrušujúceho ustanovenia v článku 30 smernice 2003/96 úplne jasný: „Smernice 92/81 a 92/82 sa… zrušujú“. Usilovať sa vykladať rozsah uvedeného zrušenia tak, že sa obmedzuje na tie ustanovenia, ktoré patria do pôsobnosti zrušujúcej smernice, je v rozpore s výslovným znením článku 30. Okrem toho zrušené smernice pokrývajú užší rozsah výrobkov (minerálne oleje) ako smernica 2003/96 (energetické výrobky a elektrina).

42.

Ak je význam ustanovenia nejasný, je samozrejme nevyhnutné vykladať uvedené ustanovenie v jeho zákonodarnom rámci. ( 23 ) Je úplne niečo iné tvrdiť, že existuje všeobecné výkladové pravidlo v tom zmysle, že keď akt zavádza nové pravidlá a zrušuje predchádzajúci akt v jednoznačne všeobecných pojmoch, rozsah zrušenia sa napriek tomu obmedzuje len na tie ustanovenia zrušeného aktu, ktoré patria do pôsobnosti novo zavedených pravidiel. Taký prístup je dosť neodôvodnený a vážne by podkopal právnu istotu.

43.

Fendt ďalej pripomenula, že motiváciou pre smernicu 2003/96 bolo zdaniť energetické výrobky, aby sa pomohlo dosiahnuť ciele Kjótskeho protokolu. Bolo preto nerozumné dospieť k záveru, že smernica 2003/96 opätovne zaviedla právomoc zdaňovať nepalivové použitie minerálnych výrobkov, ktoré sú neznečisťujúce. Spoločnosť Fendt tiež zdôraznila, že článok 24 smernice 2003/96 konkrétne oslobodil palivo v nádržiach komerčných motorových vozidiel určených pre iný členský štát od zdanenia v členskom štáte, v ktorom bolo vozidlo vyrobené, ale kde palivo nebolo použité, a preto neznečisťovalo. Ak by sa smernica 2003/96 uplatňovala na mazací olej použitý na nepalivové účely, mala by logicky takéto použitie tiež oslobodiť, keďže tiež neznečisťuje. A contrario, neexistencia rovnocenného oslobodenia podporila predpoklad, že smernica 2003/96 ponechala predchádzajúce oslobodenie v smernici 92/81 pre minerálne oleje používané na iné účely ako motorové palivá alebo vykurovacie palivá nedotknuté.

44.

Nezastávam názor, že by či už kontext alebo účel smernice 2003/96 podporoval výklad Fendt. Najmä nevidím žiaden nesúlad medzi cieľom dosiahnuť kjótske ciele (uvedené v odôvodnení č. 7) a schopnosťou členských štátov zdaňovať minerálne oleje používané na nepalivové účely. Naopak, také oleje sa používajú na mazanie motorov a iných súčastí vozidiel, ktoré do ovzdušia vypúšťajú oxid uhličitý. Prvá veta odôvodnenia č. 22 jasne uvádza, že „energetické výrobky by mali v prípade používania ako vykurovacie palivo alebo motorové palivo primárne podliehať právnemu rámcu spoločenstva“. Na pozadí uvedeného je vskutku „v povahe a logike daňovej sústavy vylučovať z oblasti pôsobnosti právneho rámca… nepalivové používanie energetických výrobkov…“.

45.

Výsledkom zrušenia smernice 92/81 a výslovného vylúčenia energetických výrobkov používaných na iné účely ako motorové palivá alebo vykurovacie palivá z pôsobnosti smernice 2003/96 je to, že členské štáty môžu zdaňovať oleje používané na také účely za predpokladu, že také dane rešpektujú všeobecné ustanovenia Zmluvy ES (najmä články 25 ES a 90 ES, ktoré zakazujú clá na dovozy a vývozy medzi členskými štátmi a diskriminujúce vnútroštátne zdaňovanie výrobkov iných členských štátov). Je všeobecnou zásadou harmonizácie na úrovni Spoločenstva, že tie oblasti, ktoré sú vylúčené z harmonizujúceho aktu Spoločenstva, zostávajú v právomoci členských štátov, ktoré ich preto môžu upraviť v medziach uložených Zmluvou ES. ( 24 )

46.

Vzhľadom na túto všeobecnú zásadu nie je nevyhnutné identifikovať akékoľvek ustanovenie výslovne oprávňujúce členské štáty zdaňovať minerálne oleje používané na nepalivové účely v nadväznosti na zrušenie smernice 92/81.

47.

Komisia a Cyprus sa však výslovne opierajú o článok 3 ods. 3 smernice 92/12 ako o ustanovenie oprávňujúce členské štáty zdaňovať energetické výrobky, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti smernice 2003/96. Ich argumentácia je v zásade táto. Predmetné mazacie oleje, keď sa používajú na nepalivové účely, sú vylúčené z pôsobnosti smernice 2003/96 (ktorá nahradila smernice 92/81 a 92/82). Nie sú preto minerálnymi olejmi „ako [sú] definované v príslušných smerniciach“ na účely článku 3 ods. 1 smernice 92/12. V dôsledku toho patria pod článok 3 ods. 3 uvedenej smernice, a teda môžu byť členským štátom zdaňované.

48.

Táto argumentácia zamieňa definíciu minerálnych olejov a ich konkrétne použitie. Pri bližšej analýze je zrejmé, že predmetné mazacie oleje patria do definície„minerálnych olejov“ v smernici 2003/96 hoci ich konkrétne použitie (nepalivové použitie) ich vylučuje z pôsobnosti uvedenej smernice.

49.

Článok 3 ods. 1 smernice 92/12 uvádza, že uvedená smernica sa uplatňuje okrem iného na „minerálne oleje“, „ako [sú] definované v príslušných smerniciach“. Pôvodnou „príslušnou smernicou“ bola smernica 92/81. Pokiaľ bola uvedená smernica účinná, bolo jasné, že mazacie oleje patria do definície „mazacích olejov“ ( 25 ) a že v dôsledku toho sa na ne vzťahuje článok 3 ods. 1 smernice 92/12. Článok 3 smernice 2003/96 však stanovuje, že „odkazy na ‚minerálne oleje‘… v smernici 92/12… sa chápu ako odkazy vzťahujúce sa na všetky energetické výrobky, elektrinu… uvedené v článkoch 2… tejto smernice“.

50.

Od nadobudnutia účinnosti smernice 2003/96 preto treba článok 3 ods. 1 smernice 92/12 vykladať takto: „Táto smernica má platiť na úrovni spoločenstva na nasledovné výrobky, ako je definované v príslušných smerniciach: energetické výrobky a elektrinu…“. Mazacie oleje sú „energetickými výrobkami“, ako sú definované v článku 2 ods. 1 smernice 2003/96. ( 26 ) Sú preto „minerálnymi olejmi“ na účely článku 3 ods. 1 smernice 92/12, ako bol preformulovaný článkom 3 smernice 2003/96. Článok 3 ods. 3 smernice 92/12 dovoľuje členským štátom zdaňovať výrobky „iné, než sú tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 [článku 3]“. Keďže sa však na predmetné mazacie oleje vzťahuje článok 3 ods. 1, nemožno na ne uplatňovať právomoc obsiahnutú v článku 3 ods. 3.

51.

Vzhľadom na to neexistencia výslovného ustanovenia v smernici 92/12 povoľujúceho členským štátom zdaňovať minerálne oleje používané na nepalivové účely im, ako som už uviedla, ( 27 ) nebráni také dane ukladať.

52.

Navrhujem preto, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky odpovedal takto:

Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny nebráni členským štátom uložiť spotrebnú daň z minerálnych olejov vrátane mazacích olejov používaných na nepalivové účely.