1. Vlastné zdroje Európskej únie – Nariadenie o ochrane finančných záujmov Únie – Správne opatrenia – Ustanovenia, ktoré sa týkajú vrátenia neprávom získanej výhody – Pôsobnosť – Opatrenia, ktoré smerujú k odobratiu neprávom získanej výhody v dôsledku nezrovnalosti – Zrušenie rozhodnutia, ktorým bola poskytnutá taká výhoda – Zahrnutie
(Nariadenie Rady č. 2988/95, článok 1 ods. 1 a 2 a článok 4 ods. 1 až 3)
2. Vlastné zdroje Európskej únie – Nariadenie o ochrane finančných záujmov Únie – Nezrovnalosť – Pojem – Narušenie rovnosti príležitostí a zásady transparentnosti – Tajná dohoda žiadateľa o finančnú pomoc s povereným úradníkom, ktorá umožnila získanie finančnej pomoci Únie – Zahrnutie
(Nariadenie Rady č. 2988/95, článok 1 ods. 2 a článok 4 ods. 1 nariadenie č. 1605/2002, článok 109 ods. 1)
3. Vlastné zdroje Európskej únie – Nariadenie o ochrane finančných záujmov Únie – Konanie o nezrovnalostiach – Premlčacia doba
(Nariadenie Rady č. 2988/95, článok 3 ods. 1 prvý pododsek)
4. Vlastné zdroje Európskej únie – Nariadenie o ochrane finančných záujmov Únie – Pokračujúca alebo opakujúca sa nezrovnalosť – Kritériá posúdenia
(Nariadenie Rady č. 2988/95, článok 3 ods. 1 druhý pododsek)
1. Povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku protiprávneho konania neporušuje zásadu zákonnosti. Táto povinnosť totiž nie je sankciou, ale len dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Únie boli vytvorené umelo, pričom sa tým poskytnutá výhoda stala neoprávnenou, a teda povinnosť vrátiť ju je odôvodnená. Na rozdiel od správnych sankcií, ktoré vyžadujú osobitný právny základ nad rámec všeobecnej právnej úpravy stanovenej v nariadení č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ustanovenia článku 4 ods. 1 až 3 v spojení s článkom 1 ods. 1 a 2 toho istého nariadenia je potrebné považovať za príslušný i dostatočný právny základ pre akékoľvek opatrenie smerujúce k vráteniu neprávom získanej výhody v dôsledku nezrovnalosti, a teda na zrušenie rozhodnutia, prostredníctvom ktorého bola táto výhoda poskytnutá.
V každom prípade, aj pri neexistencii osobitného ustanovenia na tieto účely, zo všeobecných zásad práva Únie, teda zo všeobecných zásad, ktoré najmä článok 4 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 vykonáva na úrovni sekundárneho práva, vyplýva, že správny orgán má právomoc so spätným účinkom zrušiť zvýhodňujúci správny akt, ktorý bol prijatý nezákonne.
(pozri body 117, 118)
2. Ako vyplýva z článku 109 ods. 1 nariadenia č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, udeľovanie grantov podlieha najmä zásadám transparentnosti a rovnosti zaobchádzania, čo vo vzťahu k obmedzenému rozpočtu určenému na financovanie takých grantov predstavuje predpoklad, že s potenciálnymi žiadateľmi o finančnú pomoc sa zaobchádza rovnako, pokiaľ ide jednak o oznámenie príslušných kritérií výberu predkladaných projektov vo výzve na predkladanie návrhov a jednak o porovnávanie uvedených projektov, ktorého výsledkom je ich výber a udelenie grantu.
V oblasti rozpočtu, pokiaľ ide o povinnosť transparentnosti, ktorá je priamym dôsledkom zásady rovnosti zaobchádzania, je v zásade jej cieľom zaručiť neexistenciu rizika uprednostňovania a svojvôle zo strany orgánu s rozpočtovou právomocou. Vyžaduje, aby všetky podmienky a pravidlá postupu udeľovania boli vyjadrené jasne, presne a jednoznačne vo výzve na predkladanie návrhov. Všetky príslušné informácie dôležité pre riadne pochopenie výzvy na predkladanie návrhov musia byť teda čo najskôr poskytnuté všetkým subjektom, ktoré majú prípadný záujem zúčastniť sa na postupe udeľovania grantov, aby sa na jednej strane umožnilo všetkým primerane oboznámeným a obvykle obozretným žiadateľom pochopiť ich presný dosah a vykladať ich rovnakým spôsobom a aby bol na druhej strane orgán s rozpočtovou právomocou schopný skutočne overiť, či navrhované projekty zodpovedajú kritériám výberu a udeľovania, ktoré boli najskôr oznámené. Preto akékoľvek narušenie rovnosti príležitostí a zásady transparentnosti predstavuje vadu v postupe udeľovania.
Získanie finančnej pomoci z rozpočtu Spoločenstiev v dôsledku tajnej dohody, ktorá je zjavne v rozpore s kogentnými ustanoveniami upravujúcimi poskytnutie takej pomoci, uzatvorenej medzi žiadateľom o finančnú pomoc a úradníkom povereným prípravou výzvy na predkladanie návrhov, ako aj posúdením a výberom projektu určeného na financovanie, teda predstavuje nezrovnalosť v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev bez toho, aby bolo potrebné posúdiť, či toto konanie tiež spĺňa kritériá aktívnej alebo pasívnej korupcie alebo je porušením iného trestnoprávneho pravidla.
(pozri body 122, 124 – 126)
3. Prijatím nariadenia č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a osobitne jeho článku 3 ods. 1 prvého pododseku normotvorca Spoločenstva zamýšľal vytvoriť jednotné pravidlo premlčania uplatniteľné v danej oblasti, prostredníctvom ktorého mienil jednak určiť minimálnu premlčaciu lehotu uplatňovanú vo všetkých členských štátoch a jednak vzdať sa možnosti vymáhať sumy neoprávnene vyplatené z rozpočtu Spoločenstva po uplynutí štyroch rokov od okamihu, keď došlo k nezrovnalosti týkajúcej sa sporných platieb. Z toho vyplýva, že od dátumu nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia môžu každú výhodu neoprávnene poskytnutú z rozpočtu Spoločenstva s výnimkou oblastí, pre ktoré stanovil normotvorca Spoločenstva nižšiu lehotu, v zásade vymáhať príslušné orgány členských štátov v lehote štyroch rokov. Pokiaľ ide o výhody neoprávnene získané z rozpočtu Spoločenstva z dôvodu nezrovnalostí, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 2988/95, normotvorca Spoločenstva tým, že prijal článok 3 ods. 1 tohto nariadenia, bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku, stanovil všeobecné pravidlo premlčania, ktorým zámerne znížil na štyri roky lehotu, počas ktorej orgány členských štátov, ktoré konajú v mene a na účet Spoločenstva, môžu alebo musia vymáhať neoprávnene poskytnuté výhody.
Preto podľa článku 3 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 2988/95 treba každú sumu neoprávnene získanú hospodárskym subjektom z dôvodu nezrovnalosti, ku ktorej došlo pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia, v zásade považovať za premlčanú v prípade neexistencie aktu s odkladným účinkom prijatého počas štyroch rokov po spáchaní takejto nezrovnalosti, pričom pod aktom sa podľa článku 3 ods. 1 tretieho pododseku toho istého nariadenia rozumie akt, o ktorom je daná osoba informovaná a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou.
Tieto zásady sa uplatnia mutatis mutandis , pokiaľ opatrenie podľa článku 4 ods. 1 až 3 v spojení s článkom 1 ods. 1 a 2 nariadenia č. 2988/95 prijala Komisia, keďže uvedené nariadenie predstavuje všeobecnú právnu úpravu určenú všetkým orgánom, tak vnútroštátnym, ako aj orgánom Spoločenstva, ktoré podliehajú takým povinnostiam riadnej finančnej správy a kontroly využívania rozpočtových prostriedkov Spoločenstiev na stanovené účely, aké sú uvedené v odôvodneniach 3 a 13 uvedeného nariadenia.
(pozri body 148 – 150)
4. O nepretržitú alebo opakujúcu sa nezrovnalosť v zmysle článku 3 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev ide vtedy, ak sa jej dopustí subjekt, ktorý čerpá hospodárske výhody zo všetkých podobných operácií, ktorými sa porušuje rovnaké ustanovenie práva Spoločenstva.
(pozri bod 153)