1. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Kritérium súkromného investora
(Článok 87 ods. 1 ES)
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora
(Článok 87 ods. 1 ES)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Uplatnenie kritéria súkromného investora – Voľná úvaha Komisie
(Článok 87 ods. 1 ES)
4. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora
(Článok 87 ods. 1 ES)
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora
(Článok 87 ods. 1 ES)
1. Na účely posúdenia, či štátne opatrenie predstavuje pomoc, je potrebné určiť, či podnik príjemcu dostal ekonomickú výhodu, ktorú by nezískal za normálnych trhových podmienok. V tejto súvislosti sa nemožno domnievať, že intelektuálny postup spočívajúci v preverení, či transakcia prebehla za normálnych podmienok trhovej ekonomiky, sa musí nevyhnutne vykonať tak, že sa odkáže na samotného investora alebo iba na podnik príjemcu investície, keďže interakcia medzi rôznymi hospodárskymi prvkami je práve to, čo je typické pre trhovú ekonomiku. Okrem toho výkon tohto postupu si nevyžaduje ani úplne abstrahovať od obmedzení spojených s povahou prevádzaného majetku, keďže je potrebné zohľadniť ako referenciu správanie súkromného investora nachádzajúceho sa v rámci možností v situácii verejného investora.
Za týchto okolností je Komisia povinná pri posúdení existencie výhody pre podnik, ktorú by nemohol získať za trhových podmienok, vykonať úplnú analýzu všetkých relevantných prvkov spornej transakcie a jej kontextu, vrátane situácie podniku príjemcu a príslušného trhu. V tejto súvislosti Komisia môže skúmať najmä otázku, či si podnik mohol zabezpečiť od iných investorov prostriedky prinášajúce mu rovnaké výhody a prípadne za akých podmienok, keďže opatrenie nemôže predstavovať štátnu pomoc v prípade, že neuvádza podnik do situácie, ktorá by bola výhodnejšia, ako je tá, v ktorej by sám bol bez zásahu verejného orgánu.
(pozri body 35 – 37, 175)
2. Keď orgán verejnej moci vloží do banky kapitál, s ktorým je spojená odmena založená na progresívnom modeli, podľa ktorého sa počas prvých rokov po nadobudnutí uvedeného vkladu odmena stanovená v závislosti od rozvoja obchodných aktivít nevypláca z celého vkladu, ale z vopred dohodnutých častí, neposkytuje nevyhnutne banke výhodu, ktorú by inak nemohla získať.
Ak neexistujú argumenty umožňujúce preukázať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, možno usúdiť, že v situácii, v ktorej na jednej strane orgán verejnej moci chcel investovať nelikvidný majetok, ktorý nechcel rozdeliť, a na druhej strane uvedená banka nepotrebovala ani z krátkodobého, ani z dlhodobého hľadiska kapitál takého rozsahu, ako je osobitný fond, by súkromný investor neuspel v tom, aby získal od banky okamžitú odmenu za celý sporný vklad vo výške sadzby dohodnutej pre odmenu za funkciu rozšírenia obchodných činností banky. V každom prípade sa nejaví zjavne nesprávne domnievať sa, že banka by nesúhlasila s tým, aby platila sadzbu zodpovedajúcu odmene za funkciu rozšírenia svojich obchodných činností, pokiaľ ide o prostriedky, o ktorých vopred vedela, že nebude schopná ich použiť na tento účel. Hoci tieto prostriedky jej môžu umožniť posilniť svoju platobnú schopnosť alebo odvrátiť jej zhoršenie, a preto znížiť alebo udržať na rovnakej úrovni svoje náklady financovania, neumožňujú jej získať dodatočné príjmy vyplývajúce z nových transakcií.
Preto by súkromný investor v situácii takého orgánu verejnej moci musel zohľadniť to, že banka nemohla použiť okamžite celý disponibilný vklad z dôvodu vlastnej obozretnosti na rozšírenie svojich obchodných činností, takže časť vkladu, ktorú nemohla použiť, nespĺňala v jej prípade tú istú ekonomickú funkciu ako časť vkladu, ktorú mohla použiť.
(pozri body 51, 58, 66 – 68)
3. Posúdenie otázky, či investícia poskytuje výhodu, ktorú by podnik nemohol dostať na trhu, zo strany Komisie zahŕňa komplexné ekonomické posúdenie. Komisia pritom má pri prijímaní aktu zahŕňajúceho takéto posúdenie veľkú mieru voľnej úvahy a súdne preskúmanie uvedeného aktu je síce v zásade úplné, pokiaľ ide o otázku, či opatrenie patrí do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES, ale sa obmedzuje na overenie dodržania procesných pravidiel a odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových okolností zohľadnených na vykonanie sporného výberu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutkových okolností alebo neexistencie zneužitia právomoci. Všeobecnému súdu najmä nenáleží, aby nahradil posúdenie autora rozhodnutia svojím ekonomickým posúdením.
Porovnanie sporného vkladu kapitálu s inými hybridnými nástrojmi teda predstavuje otázku určitej ekonomickej zložitosti, v rámci ktorej má Komisia veľkú mieru voľnej úvahy. Okrem toho považovanie sporného vkladu za vklad tichého spoločníka na obmedzenú dobu alebo za investíciu do základného imania spoločnosti predstavuje len analytický nástroj použitý Komisiou v rámci uplatnenia článku 87 ods. 1 ES.
Posúdenie Komisie v tejto súvislosti teda neumožňuje určiť automaticky existenciu a rozsah štátnej pomoci, ale iba jej umožňuje mať východiskový bod na účely svojho posúdenia, ktorý zohľadňuje podmienky, za akých súkromní investori realizovali čo najpodobnejšie transakcie. Záver Komisie, pokiaľ ide o túto otázku, ju teda nezbavuje povinnosti vykonať úplnú analýzu všetkých relevantných prvkov spornej transakcie a jej kontextu, vrátane situácie podniku príjemcu a predmetného trhu, aby sa preverilo, či podnik príjemca dostal ekonomickú výhodu, ktorú by nedostal za normálnych trhových podmienok.
(pozri body 38, 96 – 98)
4. Hoci upísanie celého vkladu kapitálu predstavujúceho 40 % vlastných zdrojov banky emitenta znamená vysoké riziko pre investora, zvýšenie odmeny je možné odôvodniť, len ak táto okolnosť prináša výhodu pre banku emitenta, za ktorú je táto banka ochotná zaplatiť, alebo ak táto banka potrebuje prostriedky navrhované investorom a nemôže ich získať od iných osôb. Na druhej strane, ak zvýšenie rizika pre investora vyplýva z rozhodnutia, ktoré prijal z dôvodov jemu vlastných, bez toho, aby bol ovplyvnený želaniami alebo potrebami banky, táto banka mu odmietne zaplatiť zvýšenie odmeny a zabezpečí si prostriedky od iných investorov.
(pozri body 229, 234)
5. Pokiaľ ide o kvalifikáciu investície do podniku za štátnu pomoc, je rozhodujúca existencia výhody pre podnik. Z toho vyplýva, že v prípade, keď orgán verejnej moci chce investovať aktíva osobitnej povahy, transakciu nemožno považovať za poskytnutie štátnej pomoci, keď po rokovaní medzi týmto orgánom verejnej moci, ktorý chce investovať, a podnikom zahŕňajú podmienky, ktoré tento podnik je ochotný prijať vzhľadom na nevýhody vyplývajúce z povahy prevedeného kapitálu, menšiu odmenu, ako je tá, ktorá by bola dohodnutá na trhu za likvidné investície. Pokiaľ totiž tieto podmienky nie sú výhodnejšie pre podnik ako tie, ktoré mohol získať v prípade, že by sa transakcia týkala, tak ako je to bežné, likvidného kapitálu, nebude mu poskytnutá výhoda, ktorú by nemohol získať na trhu. Na druhej strane sa nemožno domnievať, že na to, aby sa transakcia tohto typu nepovažovala za poskytnutie štátnej pomoci, musí orgán verejnej moci vždy dostať za svoju investíciu tú istú odmenu ako investor, ktorý chce poskytnúť likvidný kapitál.
(pozri bod 277)