1

Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) upravuje systém kontroly uskutočňovanej Komisiou a týkajúcej sa koncentrácií s významom na úrovni Spoločenstva, tak ako sú definované v článkoch 1 a 3 tohto nariadenia. Tieto koncentrácie musia byť pred ich uskutočnením oznámené Komisii (článok 4 nariadenia č. 139/2004). Komisia preskúma ich zlučiteľnosť so spoločným trhom (článok 2 nariadenia č. 139/2004).

2

Článok 2 nariadenia 139/2004 stanovuje:

„1.   Koncentrácie v pôsobnosti tohto nariadenia sa na účely určenia ich zlučiteľnosti so spoločným trhom posudzujú v súlade so zámermi tohto nariadenia a s týmito ustanoveniami.

…

2.   Koncentrácia, ktorá značne nenaruší účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa vyhlási za zlučiteľnú so spoločným trhom.

3.   Koncentrácia, ktorá značne naruší účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa vyhlási za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

…“

3

Kontrola koncentrácií prebieha v dvoch fázach. Prvá fáza, v ktorej sa uskutočňuje len predbežné preskúmanie návrhu koncentrácie sa ukončí prijatím rozhodnutia v zmysle článku 6 nariadenia č. 139/2004.

4

Článok 6 ods. 1 a 3 nariadenia č. 139/2004 stanovuje:

„1.   Komisia posudzuje oznámenie bezodkladne po jeho doručení.

…

3.   Komisia môže zrušiť rozhodnutie prijaté podľa odseku 1 písm. a) alebo b), ak:

…“

5

Komisia začne v zmysle článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004 podrobné preskúmanie (druhá fáza), len ak predbežné preskúmanie v rámci prvej fázy odkrylo vážne pochybnosti v súvislosti so zlučiteľnosťou koncentrácie so spoločným trhom.

6

Rozhodovacie právomoci Komisie v rámci podrobného preskúmania sú definované v článku 8 nariadenia č. 139/2004, ktoré stanovuje:

„1.   Ak Komisia zistí, že oznámená koncentrácia spĺňa kritérium ustanovené v článku 2 ods. 2… vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom.

…

2.   Ak Komisia zistí, že v dôsledku zmien zo strany účastníkov koncentrácie oznámená koncentrácia spĺňa kritérium ustanovené v článku 2 ods. 2… vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom.

…

3.   Ak Komisia zistí, že oznámená koncentrácia spĺňa kritérium ustanovené v článku 2 ods. 3… vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

…

6.   Komisia môže zrušiť rozhodnutie, ktoré prijala podľa odsekov 1 alebo 2, ak:

7

Článok 14 ods. 1 nariadenia č. 139/2004 stanovuje:

„1.   Komisia môže rozhodnutím uložiť… podnikom alebo združeniam podnikov pokuty až do výšky 1% celkového obratu podniku alebo združenia podnikov… ak úmyselne alebo z nedbalosti:

…“

8

Článok 18 ods. 4 nariadenia č. 139/2004 stanovuje, že „pokiaľ to Komisia alebo príslušné orgány členských štátov považujú za potrebné, môžu vypočúvať aj ďalšie fyzické alebo právnické osoby“ a že „fyzické a právnické osoby, ktoré preukážu dostatočný záujem… majú právo byť vypočut[é] na požiadanie“.

9

Podľa odôvodnenia č. 5 nariadenia Komisie (ES) č. 802/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 (Ú. v. EÚ L 133, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 88)„je na oznamujúcich stranách, aby v úplnom rozsahu a čestne oznámili Komisii skutočnosti a okolnosti, ktoré sú závažné pre prijatie rozhodnutia o oznamovanej koncentrácii“. V tejto súvislosti článok 4 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   Oznámenia majú obsahovať informácie, vrátane dokumentov, vyžadované v príslušných tlačivách stanovených v prílohách. Informácie musia byť správne a úplné.

…“

10

Článok 6 ods. 2 nariadenia č. 802/2004 stanovuje:

„… článok 4… tohto nariadenia sa uplatňuj[e]… mutatis mutandis na doplnky oznámení…“

11

Článok 16 nariadenia č. 802/2004 s názvom „Vypočutie tretích osôb“ stanovuje:

„1.   Ak tretie osoby písomne požiadajú, aby boli vypočuté v súlade s článkom 18 ods. 4, druhá veta nariadenia… č. 139/2004, Komisia ich musí písomne informovať o charaktere a podstate postupu a stanoví lehotu, v ktorej musia oznámiť svoje názory.

2.   Tretie osoby uvedené v odseku 1 musia písomne oznámiť svoje názory v stanovenom časovom limite. Komisia môže, ak je to potrebné, poskytnúť takým tretím stranám, ak o to požiadali vo svojich písomných pripomienkach, možnosť zúčastniť sa na formálnom konaní. Aj v ostatných prípadoch môže poskytnúť takým tretím stranám príležitosť ústne vyjadriť svoje názory.

3.   Komisia môže podobne prizvať akúkoľvek inú fyzickú alebo právnickú osobu, aby vyjadrila svoje názory písomne ako aj ústne, vrátane vyjadrenia na formálnom ústnom konaní.“

12

Túto žalobu podali Nederlandse Vakbond Varkenshouders (NVV), Marius Schep a Nederlandse Bond van Handelaren in Vee (NBHV) (ďalej len spoločne „žalobcovia“).

13

NVV je holandským syndikátom vytvoreným s cieľom zastupovať a obhajovať záujmy chovateľov ošípaných. Má okolo 3000 členov a zastupuje približne 50% všetkých chovateľov ošípaných v Holandsku.

14

M. Schep je chovateľom ošípaných a členom NVV.

15

NBHV je združením, ktoré zastupuje a obhajuje záujmy obchodníkov s dobytkom, vrátane obchodníkov s ošípanými. Jeho členmi sú provinčné združenia obchodníkov s dobytkom. Zastupuje približne 70% obchodníkov s ošípanými zaregistrovaných v Holandsku.

16

Sovion NV je holandským podnikom, ktorý je aktívny v oblasti porážky dobytka a ošípaných, v oblasti výroby, spracovania a predaja mäsových výrobkov a v oblasti spracovania vedľajších výrobkov zvieracieho pôvodu.

17

Hendrix Meat Group (HMG) je podnikom aktívnym hlavne v Holandsku, tiež v sektore porážky ošípaných, ako aj v sektore výroby, spracovania a predaja mäsa.

18

Dňa 18. novembra 2004 bolo Komisii doručené oznámenie na základe článku 4 ods. 1 nariadenia č. 139/2004, týkajúce sa návrhu koncentrácie (ďalej len „koncentrácia“), z ktorého vyplýval zámer spoločnosti Sovion nadobudnúť výlučnú kontrolu nad celou spoločnosťou HMG (ďalej len spoločne „účastníci koncentrácie“).

19

Komisia zaslala 24. novembra 2004 dotknutým trhovým subjektom (konkurentom, nákupcom, dodávateľom a sektorovým združeniam) vo viacerých európskych krajinách podrobný dotazník s cieľom posúdiť účinky koncentrácie na hospodársku súťaž.

20

NVV dostal 25. novembra 2004 tento dotazník v angličtine. Na základe jeho výslovnej žiadosti mu bol 26. novembra 2004 doručený tento dotazník v holandčine.

21

Oznámením zverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. novembra 2004 Komisia vyzvala dotknuté tretie osoby, aby v lehote desiatich dní predložili svoje stanoviská ku koncentrácii.

22

Listom z 30. novembra 2004 oznámilo združenie NBHV svoje námietky proti koncentrácii.

23

NVV uviedol 2. decembra 2004 v odpovedi na dotazník zaslaný Komisiou, že rozhodnutie o zlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom by malo za následok to, že spoločnosť Sovion by získala na relevantnom geografickom trhu obmedzenom na územie Holandska dominantné postavenie.

24

Dňa 10. decembra 2004 sa uskutočnilo medzi Komisiou na jednej strane a NVV a NBHV na strane druhej zasadanie, v rámci ktorého NVV a NBHV znova uviedli svoje výhrady proti koncentrácii. Po tomto zasadaní Komisia v ten istý deň zaslala zástupcom účastníkov koncentrácie otázky v súvislosti s problémami, ktoré boli premetom diskusie s NVV a NBHV.

25

NBHV zaslalo 16. decembra 2004 Komisii list, v ktorom jej predkladá zhrnutie svojho stanoviska a svojich námietok ku koncentrácii.

26

Listami z 21. decembra 2004 NVV a NBHV spochybnili obsah jedného z dokumentov zaslaných Komisii účastníkmi koncentrácie v priebehu správneho konania, a to vyhlásenia S. B. M. J. (ďalej len, „pán J.“), generálneho sekretára Productschappen Vee, Vlees en Eieren (organizácie, ktoré sa spravujú verejným právom a pôsobia na trhu s dobytkom, mäsom a vajciami, ďalej len „PVVE“).

27

Rozhodnutím z 21. decembra 2004, ktorým sa vyhlasuje koncentrácia za zlučiteľnú so spoločným trhom (vec COMP/M. 3605 — Sovion/HMG) (Ú. v. EÚ C 28, s. 2, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), prijatým v zmysle článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004, Komisia povolila koncentráciu bez začatia druhej fázy konania.

28

Žalobcovia návrhom podaným do kanceláriu Súdu prvého stupňa 14. apríla 2005 podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

29

Listom z 13. júla 2005 žalobcovia požiadali Súd prvého stupňa, aby v zmysle článku 64 ods. 3 písm. d) svojho rokovacieho poriadku Komisii na základe opatrení na zabezpečenie priebehu konania nariadil, aby predložila všetky dokumenty a podklady týkajúce sa prejednávanej veci a aby ich kópiu zaslala žalobcom.

30

Komisia preložila 5. augusta 2005 vyjadrenie k žalobe a v samostatnom podaní predložila svoje pripomienky k návrhu na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania.

31

Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. augusta 2005 podala spoločnosť Sovion návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

32

Predseda tretej komory Súdu prvého stupňa vyhovel uznesením z 13. októbra 2005 návrhu na vstup spoločnosti Sovion ako vedľajšieho účastníka do konania a táto spoločnosť predložila 31. januára 2006 svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania. Komisia a žalobcovia predložili k tomuto vyjadreniu pripomienky 30. marca, resp. 8. mája 2006.

33

Vo faxe z 10. mája 2006 Komisia uviedla, že pripomienky predložené žalobcami v súvislosti s vyjadrením vedľajšieho účastníka konania sa neobmedzovali len na obsah tohto vyjadrenia ale týkali sa aj dupliky. Komisia preto Súd prvého stupňa požiadala, aby buď nezahrnul do spisu pripomienky súvisiace s duplikou alebo aby jej umožnil písomne sa vyjadriť k uvedeným pripomienkam.

34

Listom kancelárie Súdu prvého stupňa z 9. júna 2006 a s výhradou otázky prípustnosti dotknutých okolností v uvedených pripomienkach bola Komisia vyzvaná, aby predložila svoje písomné pripomienky.

35

Písomná časť konania sa po podaní týchto pripomienok Komisie skončila 30. júna 2006.

36

Súd prvého stupňa požiadal Komisiu na základe opatrenia na zabezpečenie priebehu konania oznámeného 1. apríla 2008, aby predložila zoznam subjektov, ktorým bol zaslaný podrobný dotazník z 24. novembra 2004, zoznam subjektov, ktoré na tento dotazník odpovedali, ako aj kópiu všetkých odpovedí na otázky uvedené v bode 8 uvedeného dotazníka. Komisia požadované dokumenty zaslala Súdu prvého stupňa 22. apríla 2008.

37

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté počas pojednávania 22. mája 2008. Dokumenty predložené vedľajším účastníkom konania na pojednávaní neboli do spisu zahrnuté.

38

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

39

Komisia a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

40

Komisia poukazuje na dve prekážky konania založené jednak na neexistencii aktívnej legitimácie pána Schepa a na oneskorenosti žaloby pokiaľ ide o NBHV. Komisia však najprv v súvislosti so žalobou podanou viacerými žalobcami predovšetkým analyzuje otázku, či je v prípade, že žaloba je prípustná v súvislosti s jedným žalobcom, tak ako je to v prejednávanej veci, stále potrebné preskúmať aktívnu legitimáciu ostatných žalobcov.

41

Komisia tvrdí, že ak je rovnaká žaloba podaná viacerými subjektami, môže byť vyhlásená za neprípustnú v súvislosti s jedným z nich (rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. marca 2002, Shaw a Falla/Komisia, T-131/99, Zb. s. II-2023, bod 12). Pripúšťa však, že aj keď vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2003, Verband der freien Rohrwerken a i. (T-374/00, Zb. s. II-2275, bod 57), bola proti rozhodnutiu Komisie prijatému podľa nariadenia o kontrole koncentrácií podaná žaloba viacerými žalobcami, Súd prvého stupňa konštatoval, že jedného zo žalobcov sa uvedené rozhodnutie priamo a osobne týka a následne rozhodol, že nie je potrebné skúmať aktívnu legitimáciu ostatných žalobcov.

42

Podľa Komisie sa však v prejednávanej veci musí aktívna legitimácia preukázať individuálne, v súvislosti s každým žalobcom, a to aj v prípade, že žaloba NVV je pravdepodobne prípustná. Na podporu tohto stanoviska sa Komisia odvoláva v prvom rade na nevyhnutne subjektívnu povahu výhrady obsiahnutej v druhom žalobnom dôvode a založenej na skutočnosti, že žalobcovia neboli schopní v priebehu správneho konania dostatočne vyjadriť svoje stanovisko, v druhom rade na skutočnosť, že individuálne preskúmanie aktívnej legitimácie žalobcov umožňuje riadne rozhodnúť o trovách konania a v treťom rade na potrebu vyhnúť sa situácii, v ktorej by sa v rámci prípadného odvolania podaného jedným zo žalobcov, ktorý nemá aktívnu legitimáciu, Komisia nemohla prvýkrát dovolávať jeho nedostatku aktívnej legitimácie.

43

Žalobcovia odpovedajú, že nie je potrebné individuálne preukazovať aktívnu legitimáciu každého z nich a že v rámci tejto žaloby sú v každom prípade aktívne legitimovaní ako celok a aj jednotlivo.

44

Na úvod je potrebné poukázať na to, že aktívna legitimácia NVV v rámci tejto žaloby nie je spochybňovaná. Ako totiž uznáva Komisia vo svojich písomných podaniach, NVV sa napadnuté rozhodnutia priamo a osobne týka, keďže zastupuje podniky, ktoré dodávajú živé ošípané určené na porážku účastníkom koncentrácie a aktívne sa zúčastňoval na správnom konaní.

45

Z ustálenej judikatúry týkajúcej sa jednej a tej istej žaloby podanej viacerými žalobcami vyplýva, že ak je prípustná v súvislosti s jedným z nich, nie je potrebné preskúmať aktívnu legitimáciu ostatných žalobcov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 31; rozsudky Súdu prvého stupňa Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 57, a z 9. júla 2007, Sun Chemical Group a i./Komisia, T-282/06, Zb. s. II-2149, bod 49 a nasl.).

46

Základ tejto judikatúry spočíva na okolnostiach spojených s hospodárnosťou konania a na skutočnosti, že vo všeobecnosti musí Súd prvého stupňa v prípade jednej a tej istej žaloby podanej viacerými žalobcami, aj za predpokladu, že by jeden zo žalobcov nemal aktívnu legitimáciu, napriek tomu preskúmať vecnú stránku všetkých dôvodov zrušenia a všetkých predložených tvrdení v ich celistvosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Sun Chemical Group a i./Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, body 51 a 52).

47

Hoci je nepochybne pravda, že Súd prvého stupňa v určitých veciach zaujal k žalobcom rozdielny prístup v súvislosti s prípustnosťou žaloby (pozri v tomto zmysle rozsudok Shaw a Falla/Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 12; uznesenie Súdu prvého stupňa z 10. marca 2005, Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, T-228/00, T-229/00, T-242/00, T-243/00, T-245/00 až T-248/00, T-250/00, T-252/00, T-256/00 až T-259/00, T-265/00, T-267/00, T-268/00, T-271/00, T-274/00 až T-276/00, T-281/00, T-287/00 a T-296/00, Zb. s. II-787, bod 38), tieto rozdiely boli opodstatnené, rovnako ako judikatúra citovaná v bode 45 vyššie, týkajúca sa okolností spojených s hospodárnosťou konania (rozsudok Sun Chemical Group a i./Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, bod 51).

48

V prejednávanej veci je však osobitné preskúmanie prípustnosti žaloby vo vzťahu k jednotlivým žalobcom v rozpore s takýmito okolnosťami. Je totiž nutné konštatovať, že žaloba podaná spoločne NVV, pánom Schepom a NBHV neobsahuje dôvody alebo tvrdenia, ktoré sa týkajú výlučne jedného z nich, v tom zmysle, že by platilo, že ak by bola žaloba vyhlásená za neprípustnú v súvislosti s jedným zo žalobcov, nemusela by sa uskutočniť analýza jedného alebo viacerých dôvodov alebo tvrdení. Keďže žaloba je v súvislosti s NVV prípustná, preskúmanie Súdom prvého stupňa by sa malo v každom prípade vzťahovať na všetky dôvody a tvrdenia predložené v rámci tejto veci, a to aj v prípade, že by sa mala žaloba vyhlásiť za neprípustnú v súvislosti s pánom Schepom a NBHV. Vzhľadom na tieto úvahy nie je potrebné preskúmať prípustnosť žaloby v súvislosti s pánom Schepom a NBHV.

49

Žalobcovia na podporu svojej žaloby uvádzajú dva žalobné dôvody, pričom prvý je založený na porušení článkov 2, 6 a 8 nariadenia č. 139/2004 a druhý je založený na porušení povinnosti odôvodnenia (článok 253 ES) a povinnosti náležitej starostlivosti zo strany Komisie.

50

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článkov 2, 6 a 8 nariadenia č. 139/2004 je rozdelený na štyri časti, pričom prvá a štvrtá časť musia byť aj podľa samotných žalobcov analyzované spoločne. V druhej a tretej časti žalobcovia spochybňujú definíciu relevantných geografických trhov uvedenú v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorej geografická dimenzia oboch relevantných trhov výrobkov, teda trhu, na ktorom prebieha nákup ošípaných, a trhu, na ktorom prebieha nákup živých prasníc určených na porážku, zodpovedá územiam nachádzajúcim sa v okruhu 150 km okolo troch hlavných zón chovu ošípaných v Holandsku (Twente, Achterhoek a Severné Brabantsko), pričom za centrum týchto troch zón sa považujú tri mestá nachádzajúce sa v strede týchto troch regiónov, a to Enschede, Doetinchem a Eindhoven (body 25 a 44 napadnutého rozhodnutia). V prvej a štvrtej časti tohto žalobného dôvodu žalobcovia tvrdia, že z dôvodu tejto nesprávnej definície geografického trhu Komisia uskutočnila v napadnutom rozhodnutí chybnú analýzu hospodárskej súťaže, ktorá ju viedla k nesprávnemu záveru, že dominantné postavenie neexistuje a koncentrácia je v súlade so spoločným trhom.

51

V tejto súvislosti je na úvod potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o uplatnenie pravidiel kontroly Spoločenstva týkajúcej sa koncentrácií v prejednávanej veci, primeraná definícia relevantného trhu je nevyhnutnou podmienkou, ktorá musí predchádzať posúdenie účinkov oznámenej koncentrácie podnikov na hospodársku súťaž (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, nazývaný „Kali & Salz“, C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, bod 143, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. júna, Airtours/Komisia, T-342/99, Zb. s. II-2585, bod 19).

52

Ako vyplýva tak z článku 9 ods. 7 nariadenia č. 139/2004, ako aj z bodu 8 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva (Ú. v. ES C 372, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155), ďalej len „oznámenie o relevantnom trhu“, relevantný geografický trh zahŕňa územie, na ktorom sú dotknuté podniky zapojené do vzťahov ponuky výrobkov a služieb, na ktorom sú súťažné podmienky dostatočne homogénne a ktoré sa od susedných území odlišuje práve tým, že konkurenčné podmienky na ňom sú zjavne odlišné od podmienok na týchto susedných územiach. V rámci definície geografického trhu je potrebné zohľadniť viaceré okolnosti, akými sú povaha a vlastnosti dotknutých výrobkov a služieb, existencia prekážok vstupu, preferencie spotrebiteľov, ako aj existencia významných rozdielov v trhových podieloch podnikov medzi dotknutým územím a susednými územiami alebo existencia výrazných rozdielov v cenách medzi týmito územiami (rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2003, Cableuropa a i./Komisia, T-346/02 a T-347/02, Zb. s. II-4251, bod 115).

53

Podľa ustálenej judikatúry základné normy upravujúce kontrolu Spoločenstva týkajúcu sa koncentrácií a najmä základné normy týkajúce sa posúdenia koncentrácií, medzi ktoré patrí článok 2 nariadenia č. 139/2004, zverujú Komisii určitú diskrečnú právomoc, predovšetkým vo vzťahu k posúdeniam ekonomickej povahy. Z toho dôvodu sa preskúmanie súdom Spoločenstva týkajúce sa výkonu tejto právomoci, ktorá je podstatná pre vymedzenie pravidiel v oblasti koncentrácií, musí uskutočňovať s prihliadnutím na priestor pre voľnú úvahu, ktorá je základom noriem ekonomického charakteru tvoriacich časť právnej úpravy koncentrácií (rozsudky Súdneho dvora Kali & Salz, už citovaný v bode 51 vyššie, body 223 a 224, a z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 38; rozsudky Súdu prvého stupňa z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T-102/96, Zb. s. II-753, body 164 a 165; Airtours/Komisia, už citovaný v bode 51 vyššie, bod 64, a zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T-210/01, Zb. s. II-5575, bod 60). Osobitne definícia relevantného trhu môže byť vzhľadom na to, že zahŕňa komplexné ekonomické posúdenia zo strany Komisie, predmetom iba obmedzeného preskúmania zo strany súdu Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 482).

54

Aj keď Komisia má v ekonomických záležitostiach priestor pre voľnú úvahu, nevyplýva z toho, že súd Spoločenstva sa musí zdržať posúdenia výkladu údajov ekonomickej povahy zo strany Komisie. Súd Spoločenstva musí totiž nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a ucelenosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé odôvodniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudok Komisia/Tetra Laval, už citovaný v bode 53 vyššie, bod 39).

55

Tvrdenia predložené žalobcami je preto potrebné preskúmať práve s ohľadom na tieto okolnosti.

56

Na úvod Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania uvádza, že tento žalobný dôvod nie je jasný.

57

V tejto súvislosti v prvom rade tvrdí, že žalobcovia v žalobe príliš všeobecne odkazujú jednak na „korešpondenciu s Komisiou“, ako aj na skutočnosti a tvrdenia, ktoré sú v nej uvedené (prílohy A.6 až A.24) a jednak na určité „dodatočné podklady“ (prílohy A.26 až A.39), ktorých účelom bolo „ďalej vysvetliť“ stanovisko, už sformulované počas správneho konania. Tieto odkazy nie sú v súlade s článkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, ktorý vyžaduje, aby predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený boli uvedené v žalobe. Súd prvého stupňa by ich preto nemal brať do úvahy.

58

V druhom rade Komisia uvádza, že prílohy A.26 až A.38, ako aj prílohy C.4 až C.7 by mali byť tiež odmietnuté, pretože neboli predložené v priebehu správneho konania. Podľa Komisie totiž z judikatúry vyplýva, že zákonnosť rozhodnutia sa musí posúdiť podľa informácií, ktoré mohla mať k dispozícii v čase jeho prijatia (rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. októbra 1996, SNCF a British Railways/Komisia, T-79/95 a T-80/95, Zb. s. II-1491, bod 48), a že žalobca sa pred súdom Spoločenstva nemôže odvolávať na skutkové okolnosti, ktoré Komisia počas správneho konania nepoznala (rozsudky Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Španielsko/Komisia, C-278/92 až C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 31, a z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, C-382/99, Zb. s. I-5163, body 49 a 76).

59

Žalobcovia odpovedajú, že vo svojej žalobe uvádzajú podstatné skutkové a právne okolnosti na jej podporu v širšom rozsahu ako len vo forme zhrnutia, ucelene a zrozumiteľne. Okrem toho tvrdia, že Komisia poznala ich stanoviská, ktoré predniesli v priebehu správneho konania. Nič na tom nemení skutočnosť, že Komisia určité podklady v čase prijatia napadnutého rozhodnutia nepoznala. Súd prvého stupňa je preto povinný preskúmať všetky prílohy.

60

Pokiaľ ide v prvom rade o odkazy na prílohy, je potrebné pripomenúť, že podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí každá žaloba obsahovať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Podľa ustálenej judikatúry je na to, aby bola žaloba prípustná potrebné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, vyplývali z textu samotnej žaloby, a to aspoň vo forme zhrnutia a uceleným a zrozumiteľným spôsobom. Aj keď text žaloby možno v konkrétnych bodoch opierať a doplniť o odkazy na určené časti dokumentov pripojených k žalobe, všeobecný odkaz na iné písomnosti, aj v prípade, že sú súčasťou prílohy žaloby, nemôže zmierniť neexistenciu podstatných prvkov právnej argumentácie, ktoré v zmysle relevantných ustanovení pripomenutých vyššie musí žaloba obsahovať (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 93 až 100; pozri tiež v oblasti kontroly koncentrácií rozsudky Súdu prvého stupňa z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, T-87/05, Zb. s. II-3745, bod 155, a zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T-209/01, Zb. s. II-5527, body 56 a 57 a tam citovanú judikatúru).

61

Okrem toho Súdu prvého stupňa neprináleží vyhľadávať a identifikovať v prílohách dôvody a tvrdenia, ktoré by mohli byť považované za základ žaloby, keďže tie majú čisto dôkaznú a inštrumentálnu funkciu (rozsudky Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 60 vyššie, bod 97, a Honeywell/Komisia, už citovaný v bode 60 vyššie, bod 57). Táto čisto dôkazná a inštrumentálna funkcia príloh znamená, že ak príloha obsahuje aj právne prvky, na ktorých sú založené niektoré žalobné dôvody uvedené v žalobe, takéto prvky sa musia vyskytovať v samotnom texte vyjadrenia, ku ktorému je príloha priložená, alebo musia byť v tomto vyjadrení aspoň dostatočne identifikované (rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 60 vyššie, bod 99).

62

S ohľadom na judikatúru pripomenutú vyššie, Súd prvého stupňa zohľadní odkazy na prílohy po prvé iba v rozsahu, v akom podporujú alebo dopĺňajú tvrdenia, ktoré žalobcovia výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, a po druhé v rozsahu, v akom môže s presnosťou identifikovať skutočnosti, na ktorých žalobcovia zakladajú svoje výhrady formulované proti koncentrácii alebo tvrdenia, ktoré dopĺňajú dôvody uvedené v ich vyjadreniach (pozri v tomto zmysle rozsudok Microsoft/Komisia, už citovaný v bode 53 vyššie, bod 99).

63

Pokiaľ ide v druhom rade o prílohy, ktoré neboli predložené počas správneho konania, Súd prvého stupňa sa domnieva, že v tomto kontexte sa Komisia v súvislosti so všetkými týmto prílohami nemôže všeobecne dovolávať judikatúry uvedenej v bode 58 vyššie. Je totiž potrebné uviesť, že v rozsahu, v akom predloženie prílohy nie je pokusom o zmenu právneho a skutkového rámca, ktorý bol predtým predložený Komisii na účely prijatia napadnutého rozhodnutia, ale predstavuje rozvinutie argumentácie v rámci uplatňovania práva na obranu, musí byť táto príloha považovaná za prípustnú (pozri v tomto zmysle rozsudok EDP/Komisia, už citovaný v bode 60 vyššie, bod 158).

64

Prílohy, ktoré neboli predložené v priebehu správneho konania, preto budú podľa okolností zohľadnené Súdom prvého stupňa práve s ohľadom by tieto okolnosti.

65

Komisia ďalej tvrdí, že prvý odvolací dôvod je zjavne nedôvodný v rozsahu, v akom je založený na porušení článku 8 nariadenia č. 139/2004, keďže napadnuté rozhodnutie bolo prijaté výlučne na základe článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004. Žalobcovia odpovedajú, že odvolanie sa na článok 8 nariadenia č. 139/2004 je opodstatnené, keďže Komisia mala začať druhú fázu konania smerujúcu k prijatiu rozhodnutia na základe článku 8 ods. 3 nariadenia č. 139/2004.

66

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že tak ako bolo uvedené v bode 3 a nasl. vyššie, postup kontroly Spoločenstva týkajúcej sa koncentrácií podnikov, tak ako je stanovený v nariadení č. 139/2004, pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza tohto postupu sa končí rozhodnutím prijatým na základe článku 6 ods. 1 nariadenia č. 139/2004 písm. a), resp. písmen b) alebo c) podľa záveru, ku ktorému Komisia na konci tejto fázy dospela. Komisia rozhodne o začatí druhej fázy konania len v prípade, že zistí, že oznámená koncentrácia patrí do pôsobnosti tohto nariadenia a vznikajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom, pričom táto fáza sa v zmysle druhej vety článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004 „končí vydaním rozhodnutia podľa článku 8 ods. 1 až 4, pokiaľ účastníci koncentrácie dostatočne nepreukážu Komisii, že upustili od koncentrácie“.

67

Je preto nutné konštatovať, že v systéme nariadenia č. 139/2004 je právnym základom rozhodnutí prijatých Komisiou v rámci prvej fázy konania článok 6 nariadenia č. 139/2004, kým právny základom rozhodnutí prijatých v rámci druhej fázy konania je článok 8 tohto nariadenia, pričom tieto dva články sa musia vykladať vo svetle kritérií vyjadrených v článku 2 rovnakého nariadenia.

68

V prejednávanej veci Komisia oprávnene založila svoje rozhodnutie o povolení na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004, keďže na konci prvej fázy usúdila, že koncentrácia nevyvoláva vážne pochybnosti v súvislosti s jej zlučiteľnosťou so spoločným trhom. Okrem toho aj v prípade, že by Komisia dospela k opačnému záveru a rozhodla sa začať druhú fázu konania, musela by takisto prijať rozhodnutie založené na článku 6 tohto nariadenia, konkrétne na jeho článku 6 ods. 1 písm. c), a nie na článku 8 tohto nariadenia. Na konci prvej fázy konania teda nemohla v nijakom prípade prijať rozhodnutie založené na článku 8 nariadenia č. 139/2004. Z toho vyplýva, že odvolávanie sa na tento článok v uvedenom kontexte nie je relevantné. Preto je potrebné dospieť k záveru, že prvý žalobný dôvod je zjavne nedôvodný v rozsahu, v akom je založený na porušení článku 8 nariadenia č. 139/2004.

69

V rámci druhej časti prvého žalobného dôvodu žalobcovia predovšetkým poukazujú na to, že Komisia pri definovaní relevantného trhu výrobkov v napadnutom rozhodnutí správne rozlišovala medzi nákupom živých ošípaných určených na porážku a nákupom živých prasníc tiež určených na porážku. Dopustila sa však zjavne neprávneho posúdenia v rozsahu, v akom v definícii geografického trhu týkajúceho sa ošípaných, ako aj v analýze hospodárskej súťaže týkajúcej sa účinkov koncentrácie na tomto trhu nesprávne zohľadnila prasnice.

70

Podľa žalobcov totiž mala Komisia po tom, ako určila relevantné trhy výrobkov, preskúmať relevantný geografický trh, a to samostatne pre každý trh výrobkov. Mala preto preskúmať osobitne geografický trh, na ktorom prebieha nákup prasníc a geografický trh, na ktorom prebieha nákup živých ošípaných určených na porážku, keďže tieto dva výrobky nie sú vzájomne zameniteľné. Na podporu tohto tvrdenia žalobcovia odkazujú na body 44 a 53 napadnutého rozhodnutia, ako aj na poznámku pod čiarou č. 6 na jeho strane 4.

71

Komisia sa domnieva, že táto výhrada je založená na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia a preto má byť zamietnutá.

72

Predovšetkým je potrebné analyzovať relevantné časti napadnutého rozhodnutia. V bodoch 13 až 16 uvedeného rozhodnutia týkajúcich sa definície trhu výrobkov Komisia tvrdila, že podľa prieskumu trhu a v rozpore so stanoviskom účastníkov koncentrácie predstavuje nákup ošípaných a prasníc určených na porážku dva rozdielne trhy výrobkov.

73

Ďalej, pokiaľ ide o definíciu geografického trhu, Komisia tvrdí, že „na účely definície geografického trhu sú ošípané a prasnice posudzované spoločne, keďže na obidva trhy výrobkov sa môže uplatniť rovnaká analýza“ (pozri poznámku pod čiarou č. 6, uvedenú na strane 4 napadnutého rozhodnutia). Na základe tejto úvahy ďalej Komisia v bodoch 17 až 43 napadnutého rozhodnutia rozvíja svoju analýzu o definícii geografického trhu výhradne s ohľadom na trh, na ktorom prebieha nákup ošípaných. Na konci tejto analýzy v bode 44 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že definícia stanovená pre geografický trh, na ktorom prebieha nákup ošípaných, sa uplatňuje aj na trh, na ktorom prebieha nákup prasníc, pričom výslovne odkázala na uvedenú poznámku pod čiarou č. 6.

74

Naopak, pokiaľ ide o preskúmanie účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž, Komisia vo svojej analýze postupuje v súvislosti s oboma trhmi osobitne, pričom rozlišuje jednak analýzu hospodárskej súťaže pre trh, na ktorom prebieha nákup ošípaných (bod 46 až 51 napadnutého rozhodnutia), a jednak analýzu hospodárskej súťaže pre trh, na ktorom prebieha nákup prasníc (body 52 a 53 napadnutého rozhodnutia). Na konci tejto analýzy dospela k záveru, že koncentrácia nemôže na žiadnom z týchto dvoch trhov predstavovať pre hospodársku súťaž problém (bod 54 napadnutého rozhodnutia).

75

Analýza relevantných častí napadnutého rozhodnutia poukazuje na to, že Komisia nezamenila trh, na ktorom prebieha nákup ošípaných, za trh, na ktorom prebieha nákup prasníc, a tiež že nepovažovala trh, na ktorom prebieha nákup prasníc, za podkategóriu trhu, na ktorom prebieha nákup ošípaných, a to ani v rámci definície geografického trhu, ani v rámci analýzy účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž.

76

Pokiaľ ide o definíciu geografického trhu, Komisia na základe úvahy, že analýza môže byť rovnaká pre obidva trhy, jasne rozviedla svoje úvahy týkajúce sa geografickej dimenzie trhu, na ktorom prebieha nákup ošípaných, a následne ich uplatnila na trh, na ktorom prebieha nákupu prasníc. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcovia nijak nepreukázali, že Komisia sa tým dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Okrem toho nevysvetlili ani to, akým spôsobom Komisia zohľadnila nákup prasníc v rámci definície geografického nákupu, na ktorom prebieha nákup ošípaných, ani to prečo by to spôsobilo nesprávnosť jej posúdenia v súvislosti s definíciou týchto geografických trhov.

77

Pokiaľ ide o údajnú zámenu medzi dvoma relevantnými trhmi výrobkov, ktorej sa Komisia dopustila v rámci analýzy účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž, z napadnutého rozhodnutia veľmi jasne vyplýva, že Komisia uskutočnila v súvislosti s oboma relevantnými trhmi dve úplne samostatné analýzy. Žalobcovia preto nemôžu Komisii vytýkať, že sa v tejto súvislosti dopustila zámeny medzi oboma trhmi. Je pravda, že v bode 53 napadnutého rozhodnutia mohla byť veta, v ktorej je uvedené, že „analýza hospodárskej súťaže týkajúca sa trhu ošípaných sa teda a fortiori vzťahuje na trh s prasnicami“, formulovaná lepšie. Z kontextu, v ktorom sa táto veta nachádza, však vyplýva, že Komisia usúdila, že s ohľadom na veľmi nízke trhové podiely účastníkov koncentrácie na relevantných trhoch, teda menej ako 20%, a na skutočnosť, že koncentrácia preto nemohla narušiť účinnú hospodársku súťaž (odôvodnenie č. 32 nariadenia č. 139/2004), nebolo potrebné vypracovať analýzu hospodárskej súťaže, ako je tá, ktorá bola uvedená v bodoch 48 až 51 napadnutého rozhodnutia v súvislosti s trhom, na ktorom prebieha nákup ošípaných.

78

Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti je potrebné druhú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť.

79

Žalobcovia Komisii vytýkajú, že sa dopustila viacerých zjavne nesprávnych posúdení v rámci definície relevantného geografického trhu, tak ako je vyjadrená v bode 50 vyššie, a to v rozsahu, v akom nezohľadnila isté okolnosti, ktoré žalobcovia uviedli v priebehu správneho konania, alebo minimálne v rozsahu, v akom z nich vyvodila nesprávne závery. Podľa žalobcov však tieto okolnosti boli podstatné pre definíciu geografického trhu a umožňovali ukázať vnútroštátny rozsah relevantných trhov výrobkov zodpovedajúci územiu Holandska. Týmito okolnosťami, ktoré budú podrobne preskúmané ďalej, sú po prvé neexistencia zameniteľnosti medzi nemeckými a holandskými ošípanými, po druhé, neexistencia vzťahu medzi zmenami rozdielu nákupnej ceny ošípaných v Nemecku a v Holandsku a vývozom prebiehajúcim medzi týmito dvoma krajinami, po tretie dôsledky infekcií, ktoré obmedzujú trh na vnútroštátnu úroveň, po štvrté existencia dodatočných veterinárnych požiadaviek a iných prekážok vývozu, po piate prepravné vzdialenosti, ktoré sú vo všeobecnosti kratšie ako okruh 150 km, ktorý zohľadnila Komisia, po šieste existencia politických tlakov a po siedme predchádzajúca rozhodovacia prax Nederlandse Mededingingsautoriteit (holandský orgán pre hospodársku súťaž).

80

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa súdne preskúmanie posúdenia Komisie týkajúceho sa definície referenčného trhu vzťahuje na zjavne nesprávne posúdenia (rozsudok Cableuropa a i./Komisia, už citovaný v bode 52 vyššie, bod 119; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Airtours/Komisia, už citovaný v bode 51 vyššie, body 26 a 32). Okrem toho z ekonomického hľadiska predstavuje nahraditeľnosť na strane dopytu pre definíciu relevantného trhu najbezprostrednejšiu a najúčinnejšiu disciplinárnu silu (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T-177/04, Zb. s. II-1931, bod 99; bod 13 oznámenia o relevantnom trhu).

81

Pred analýzou výhrad žalobcov týkajúcich sa každej z okolností uvedenej v bode 79 vyššie je potrebné preskúmať tvrdenie Komisie, podľa ktorého ak žalobcovia vo svojich písomných podaniach odkazujú len na geografický trh, na ktorom prebieha nákup ošípaných, ich výhrady sa týkajú len tohto trhu a nie trhu, na ktorom prebieha nákup prasníc. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti uvádza, že výhrady žalobcov sa vzťahujú na analýzu definície geografického trhu uvedenú v napadnutom rozhodnutí, ktorú — tak ako bola uvedená v rámci druhej časti tohto žalobného dôvodu — Komisia uplatnila na obidva trhy dotknutých výrobkov. Z vyjadrení žalobcov nevyplýva, že mali v úmysle obmedziť svoje výhrady na jeden z dvoch trhov výrobkov. Toto tvrdenie Komisie je preto potrebné zamietnuť.

82

Podľa žalobcov sa Komisia dopustila chyby, keď v rámci definície geografického trhu nezohľadnila skutočnosť, že jatočné ošípané určené na nemecký trh a ošípané určené na holandský trh neboli zameniteľné. Táto nezameniteľnosť vyplývala z rozdielu v hmotnosti medzi holandskými a nemeckými ošípanými, ako aj z rozdielov v druhu a plemene ošípaných. Vzhľadom na tieto rozdiely, nemecké bitúnky uprednostňujú nemecké ošípané pred ošípanými zo zahraničia. Holandský chovateľ tak nemohol nahradiť holandský bitúnok nemeckým a nemecké bitúnky dovážali len veľmi obmedzenú časť holandských ošípaných.

83

Na získanie optimálneho cenového rozdielu za holandské ošípané predávané v Nemecku museli tieto ošípané úplne vyhovovať požiadavkám nemeckých bitúnkov a museli byť chované prostredníctvom genetického výberu špeciálne tak, aby vyhovovali požiadavkám nemeckého trhu. Ak tieto ošípané nezodpovedali uvedeným požiadavkám, bolo pre holandských chovateľov finančne výhodné predať svoje ošípané na nemeckom trhu len v prípadoch, kedy bol rozdiel medzi cenou v Holandsku a Nemecku vyšší ako priemer. Holandské ošípané preto nie sú zameniteľné za nemecké ošípané a majú vo vzťahu k nemeckým ošípaným maximálne doplňujúcu povahu. Odlišné osobitné vlastnosti holandských ošípaných boli uznané v článkoch uvedených v prílohách žaloby, v ktorých bolo uvedené, že jatočné ošípané určené na porážku v Nemecku musia mať isté konkrétne vlastnosti, zatiaľ čo vlastnosti, ktoré vyžaduje holandský trh sú odlišné.

84

Okrem toho žalobcovia napádajú relevantnosť vyhlásení tretích osôb, na ktorých Komisia založila svoju analýzu v napadnutom rozhodnutí. Žalobcovia v prvom rade spochybňujú spoľahlivosť týchto vyhlásení, ktoré pochádzajú „takmer bez výnimky od subjektov nachádzajúcich sa priamo alebo nepriamo vo sfére vplyvu Sovion a/alebo HMG“. Pokiaľ ide konkrétne o vyhlásenie pána J., žalobcovia tvrdia, že stanovisko vypracoval na osobnej báze a nie s cieľom vyjadriť postoj PVVE a že následne svoje vyhlásenia zjavne oľutoval, tak ako to vyplýva z článku v tlači predloženom v prílohe vyjadrenia k žalobe.

85

V druhom rade žalobcovia zdôrazňujú, že viaceré z uvedených vyhlásení, a najmä tie, ktoré sú spomenuté v prílohách B.4. d), B.6. a) a B.6. b), nepodporujú závery Komisie, ale skôr potvrdzujú ich vlastnú tézu, podľa ktorej nemecké bitúnky dovážajú holandské ošípané len v obmedzenom rozsahu.

86

Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania tvrdenia žalobcov spochybňuje. Predovšetkým uvádza, že len vyhlásenie Hypor BV pochádza od spoločnosti, ktorá je spriaznená s účastníkmi koncentrácie.

87

V bodoch 31 a 32 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala otázky týkajúce sa údajných hmotnostných a genetických rozdielov medzi nemeckými a holandskými ošípanými. Pokiaľ ide o rozdiel v hmotnosti, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že účastníci konania v rámci „doplňujúceho prieskumu“(bod 30 napadnutého rozhodnutia), ako ho nazvala Komisia, tvrdili, že jediným rozdielom medzi ošípanými usmrtenými v Nemecku a v Holandsku bola hmotnosť, keďže holandské ošípané vážili o 2 kg menej ako nemecké, ale táto skutočnosť nebránila vývozu holandských ošípaných na nemecký trh, keďže stačilo, aby holandskí chovatelia počkali približne dva dni, aby ich ošípané nadobudli optimálnu hmotnosť pre nemecké bitúnky. To potvrdili aj chovatelia ošípaných a bitúnky. Pokiaľ ide o genetické rozdiely, podľa článku 32 napadnutého rozhodnutia účastníci koncentrácie tvrdili, že z genetického hľadiska neexistuje žiaden podstatný rozdiel medzi ošípanými usmrtenými v Holandsku a ošípanými usmrtenými v Nemecku, čo potvrdili aj tretie osoby.

88

Je pritom potrebné konštatovať, že zo spisu skutočne vyplýva, že v priebehu správneho konania Komisia po predložení tvrdení žalobcov výslovne požiadala o dodatočné informácie týkajúce sa osobitne rozdielov medzi druhom ošípaných usmrtených v Nemecku a druhom usmrteným v Holandsku. Účastníci konania tvrdili, že medzi nemeckými a holandskými ošípanými nie je rozdiel, že priemerná hmotnosť ošípaných usmrtených na nemeckých bitúnkoch a ošípaných usmrtených na holandských bitúnkoch je 93, resp. 90 alebo 91 kg, čo je minimálny rozdiel a že vzhľadom na to, že na konci fázy vykrmovania, priberá ošípaná približne 750 g denne, holandský chovateľ musel počkať len dva dni, aby mohol ošípanú s optimálnou hmotnosťou dodať na nemecký bitúnok.

89

Zo spisu vyplýva, že tretie osoby vo viacerých vyhláseniach skutočne potvrdili tieto tvrdenia účastníkov koncentrácie. Istý nemecký bitúnok v tomto zmysle uviedol, že nerobil „nijaký rozdiel medzi ošípanými určenými na porážku pochádzajúcimi z Holandska alebo Nemecka“, dokonca, že „v poslednom čase boli holandské ošípané viac prispôsobené jeho zákazníckej základni“ [prílohy B.6. a)], kým podľa druhého nemeckého bitúnku „boli nemecké a holandské ošípané z hľadiska kvality ekvivalentné“ [príloha B.6. b)]. Okrem toho istý holandský obchodník s ošípanými tiež potvrdil, že v súvislosti s vývozom do Nemecka nemá na chovateľov ošípaných „žiadne dodatočné požiadavky“ a upresnil, že „môžu používať bežné genetické plemená, bežné krmivo a bežné systémy chovu“, aj keď niekedy sú požiadaní, aby „vykŕmili ošípané o niekoľko kíl navyše“ [príloha B.4. e)]. Iný holandský obchodník s ošípanými tiež potvrdil, že vyváža ošípané chované v Holandsku bez toho, aby ošípané určené na vývoz do Nemecka podriaďoval dodatočným požiadavkám [príloha B.4. d)]. Napokon združenie holandských podnikov tvrdilo, že „ideálna ošípaná v Holandsku sa nezdá byť veľmi odlišnou od ideálnej ošípanej v Nemecku“, čo potvrdzuje aj vyhlásenie pána J., podľa ktorého „zameniteľnosť nemeckých a holandských odstavčiat a ošípaných (určených na porážku) možno vysvetliť najmä ich do veľkej miery rovnakými genetickými vlastnosťami“.

90

Žalobcovia spochybňujú jednak nezávislosť tretích osôb, od ktorých pochádzajú tieto vyhlásenia a jednak výklad Komisie vzťahujúci sa na obsah týchto vyhlásení, ktoré podľa žalobcov potvrdzujú skôr ich tézu ako tézu Komisie.

91

V tejto súvislosti Súd prvého stupňa v prvom rade konštatuje, že žalobcovia nijako nepreukazujú svoje tvrdenie, že vyhlásenia pochádzajú takmer bez výnimky od subjektov, ktoré patria priamo alebo nepriamo do sféry vplyvu spoločností Sovion alebo HMG. V súvislosti so štyrmi z týchto vyhlásení obsiahnutými najmä v prílohách B.4. b), B.4. d), B.6. a) a B.6. b) sa totiž žalobcovia obmedzujú na tvrdenie, že pokiaľ ide o ich pôvod, nie je potrebné uvádzať „žiaden komentár“. V súvislosti s vyhláseniami dvoch združení holandských podnikov obsiahnutými v prílohách B.4. a) a B.6. c) žalobcovia poukazujú na údajné „prelínanie záujmov“ s účastníkmi koncentrácie, pričom ale svoje tvrdenia neopierajú o dôkazy. Pokiaľ ide o tvrdenie obsiahnuté v prílohe B.4. e), žalobcovia sa obmedzili na to, že v prílohe k replike predložili tlačové oznámenie, ktoré by mohlo najviac preukázať existenciu obchodných prepojení medzi autorom vyhlásenia a HMG, a to navyše len po povolení koncentrácie, keďže ide o dokument z 13. júna 2005. Jediným vyhlásením, o ktorom sa preukázalo, že pochádza z podniku spriazneného s účastníkmi koncentrácie je vyhlásenie Hypor BV. Aj keď totiž žalobcovia v tejto súvislosti nepredložili žiaden dôkaz, Komisia pripustila príslušnosť uvedeného podniku ku skupine Nutreco, ktorej členom bol aj HMG.

92

Nakoniec, pokiaľ ide o vyhlásenie pána J., Súd prvého stupňa uvádza, že vzhľadom na to, že stanovisko bolo napísané na papieri s hlavičkou organizácie PVVE, ktorá Komisiu nikdy neinformovala o tom, že pán J. konal na osobnej báze, Komisia nemala dôvod konštatovať, že uvedené stanovisko nebolo vypracované v mene PVVE. Okrem toho z článku, ktorý predložili žalobcovia nevyplýva, že pán J. by sa od tohto vyhlásenia dištancoval a považoval ho za nepresné.

93

V druhom rade sa Komisia v súvislosti s obsahom týchto vyhlásení nedopustila pri ich výklade nesprávneho posúdenia. Ako totiž vyplýva z bodu 89 vyššie, tieto vyhlásenia plne potvrdzujú závery Komisie. Naopak v rozpore s tým, čo tvrdia žalobcovia, z vyhlásení nemeckých bitúnkov nijak nevyplýva, že «z Holandska pochádzala veľmi obmedzená časť ich ošípaných“ a z vyhlásení holandských obchodníkov zas nevyplýva, že „do Nemecka sa vyváža len ‚veľmi obmedzená‘ časť ošípaných“.

94

Je preto potrebné dospieť k záveru, že žalobcovia na dostatočnej právnej úrovni nepreukázali, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že v rámci definície geografického trhu nezohľadnila skutočnosť, že jatočné ošípané určené na nemecký trh a jatočné ošípané určené na holandský trh neboli zameniteľné z dôvodu existencie údajných genetických a hmotnostných rozdielov, ktoré by bránili vývozom.

95

Tento záver nemôže byť oslabený dokumentmi predloženými žalobcami v prílohe k žalobe. Je potrebné poukázať na to, že z týchto článkov nemožno vyvodiť ani to, že ošípané chované v Nemecku alebo ošípané chované Holandsku nie sú vzájomne nahraditeľné z dôvodu hmotnostných alebo genetických rozdielov, ani to, že nemecké bitúnky z tohoto dôvodu nemôžu predstavovať pre holandské bitúnky konkurenčný tlak. Okrem toho pokiaľ ide osobitne o prílohy A.34 a A.35, je tiež potrebné uviesť, že žalobcovia sa obmedzujú na veľmi všeobecné odkazy na články obsiahnuté v týchto prílohách. Je preto nutné konštatovať, že dôkazy predložené žalobcami neumožňujú spochybnenie analýzy uvedenej v napadnutom rozhodnutí a založenej na výsledkoch vyšetrovania uskutočneného Komisiou (pozri bod 60 a nasl. vyššie).

96

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je potrebné dospieť k záveru, že Komisia sa v tejto súvislosti nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

97

Žalobcovia sa domnievajú, že účinkom zmien rozdielu nákupnej ceny ošípaných medzi Nemeckom a Holandskom nebol nárast vývozu ošípaných z Holandska do Nemecka, a to ani za predpokladu, že tieto zmeny boli významné. Na podporu svojej argumentácie žalobcovia po prvé uvádzajú, že ako vyplýva zo správy PVVE s názvom „Porovnanie cien bravčového mäsa v Holandsku, Nemecku a Belgicku“, ktorá je prílohou k žalobe, na to, aby boli bežné ceny v Holandsku a v Nemecku porovnateľné, je nevyhnutné uskutočniť isté úpravy jednotlivých cien uplatňovaných na medzinárodnej úrovni tak, aby sa zohľadnili náklady a rôzne používané prirážky, ako aj rozdiely v definícii.

98

Po druhé podľa žalobcov niektoré údaje predložené PVVE a uvedené v prílohe repliky, teda údaje týkajúce sa týždenného vývozu ošípaných a odstavčiat z Holandska do Nemecka v roku 2004, ako aj základnej ceny uplatňovanej v každom z týchto členských štátov počas predmetných týždňov, tiež dokazujú, že vzťah medzi zmenami rozdielu ceny a vývozom je veľmi slabý. Žalobcovia odkazujú v tejto súvislosti na údaje týkajúce sa týždňov č. 3 a 4, 9 a 10 a napokon týždňov č. 49 a 50.

99

Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania tvrdenia žalobcov spochybňuje.

100

Otázkou existencie vzťahu po prvé medzi cenou ošípaných v Nemecku a ich cenou v Holandsku a po druhé medzi zmenami rozdielu týchto cien a vývozom medzi oboma krajinami sa Komisia zaoberala v bodoch 37 a 38 napadnutého rozhodnutia. Podľa tohto rozhodnutia napriek tomu, že nákupná cena živých ošípaných je v Nemecku tradične vyššia ako v Holandsku, medzi týmito dvoma cenami existuje silný vzťah, keďže sa v strednodobom a dlhodobom horizonte vyvíjajú paralelne. Okrem toho podľa tohto rozhodnutia prieskum trhu potvrdil tvrdenia a dôkazy predložené účastníkmi koncentrácie, podľa ktorých tiež existuje priamy vzťah medzi zmenami cien ošípaných v Holandsku a Nemecku a vývozom ošípaných pretože zvýšenie (alebo zníženie) rozdielu medzi oboma cenami prináša zvýšenie (alebo zníženie) vývozu ošípaných z Holandska do Nemecka.

101

Žalobcovia nespochybňujú ani existenciu rozdielu v cene medzi Nemeckom a Holandskom, ani existenciu vzťahu medzi týmito dvoma cenami. Spochybňujú vzťah medzi zmenami ceny v Nemecku a v Holandsku a vývozom medzi týmito dvoma krajinami. Podľa nich totiž zmeny rozdielu nákupnej ceny ošípaných v Holandsku a v Nemecku — aj keď sú významné — nemajú za následok zvýšenie vývozu ošípaných z Holandska do Nemecka.

102

Je pritom potrebné predovšetkým uviesť, že zo spisu vyplýva, že účastníci koncentrácie v priebehu správneho konania skutočne predložili údaje, ktoré poukazujú na existenciu paralelnosti medzi vývojom nákupnej ceny živých ošípaných v Nemecku a v Holandsku. Účastníci koncentrácie tiež predložili údaje poukazujúce na existenciu paralelného vývoja medzi zvýšením alebo znížením rozdielu ceny medzi Nemeckom a Holandskom na jednej strane a zvýšením a znížením objemu vývozu ošípaných medzi týmito dvoma krajinami na strane druhej.

103

V priebehu správneho konania potvrdili existenciu takéhoto vzťahu aj tretie strany. Holandský obchodník s ošípanými v tejto súvislosti uviedol, že „keď bola ceny ošípaných vyššia v Nemecku ako v Holandsku… počet zvierat vyvážaných do Nemecka sa zvýšil“ [príloha B.4. e)]. Nemecký bitúnok uviedol, poukazujúc na svoje nákupy holandských ošípaných určených na porážku, že „ak bola cena ošípaných v Holandsku nižšia ako cena v Nemecku, počet holandských ošípaných sa zvyšoval“ a že „z čisto ekonomických dôvodov bolo výhodnejšie kupovať viac holandských ošípaných“ [príloha B.6. b)]. Pán J. tiež tvrdil, že „z malých rozdielov v cenách vyplývalo zvýšenie vývozu z Holandska“ [príloha B.5. b)].

104

Navyše aj samotní žalobcovia pripúšťajú existenciu takéhoto vzťahu medzi zmenami rozdielu cien a objemom vývozu, keď v replike tvrdia, že „predaj ošípaných ktoré na 100% nezodpovedajú nemeckým požiadavkám sa stáva zaujímavým len ak je rozdiel v cene medzi Holandskom a Nemeckom vyšší ako priemer“ (pozri bod 83 vyššie).

105

Okrem toho aj údaje oznámené PVVE a predložené žalobcami v prílohe repliky na podporu ich tvrdení, poukazujú na existenciu a nie na absenciu priameho vzťahu medzi zmenami rozdielu cien a objemom vývozu, a teda podporujú závery Komisie. Aj týždne, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú, skôr dokazujú existenciu takéhoto vzťahu, keďže v dvoch prípadoch spomedzi troch, ktoré žalobcovia uviedli, spôsobilo zvýšenie (týždne č. 9 a 10) alebo zníženie (týždne č. 49 a 50) rozdielu medzi cenou v Nemecku a cenou v Holandsku korešpondujúce zvýšenie, resp. zníženie vývozu. Hoci sa paralelný vývoj medzi zmenami rozdielu cien a objemom vývozu nedá dôkladne overiť vo všetkých týždňoch, táto skutočnosť sama osebe nepostačuje na vyvrátenie konštatovania Komisie, že takýto priamy vzťah medzi týmito dvoma faktormi existuje. Poukazuje najviac na to, že tento vzťah nie je úplne lineárny.

106

Je preto potrebné dospieť k záveru, že žalobcovia nepreukázali, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho úsudku keď dospela k záveru, že existuje vzťah medzi rozdielom v cenách ošípaných v Nemecku a v Holandsku a objemom vývozu ošípaných medzi týmito krajinami. Toto konštatovanie nemôže byť oslabené tvrdením žalobcov, podľa ktorého na to, aby boli súčasné ceny v Holandsku a v Nemecku porovnateľné, je nevyhnutné uskutočniť isté úpravy jednotlivých cien uplatňovaných na medzinárodnej úrovni tak, aby sa zohľadnili rôzne náklady a rôzne používané prirážky, ako aj rozdiely v definícii. V tejto súvislosti totiž Súd prvého stupňa poukazuje na to, že postačuje konštatovať, že žalobcovia nijak nevysvetľujú, ako by mohlo z potreby uvedených úprav vyplývať spochybnenie konštatovania Komisie, podľa ktorého existuje vzťah medzi zmenami rozdielu cien v Holandsku a v Nemecku a objemom vývozu medzi týmito dvoma krajinami.

107

Vzhľadom na všetky predchádzajúce okolnosti je potrebné zamietnuť tvrdenie žalobcov, podľa ktorého sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v rámci definície relevantného geografického trhu dospela k záveru, že existuje priamy vzťah medzi zmenami rozdielu ceny ošípaných v Nemecku a v Holandsku a objemom vývozu ošípaných medzi týmito krajinami.

108

Žalobcovia tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v rozsahu, v akom nezohľadnila skutočnosť, že veterinárne opatrenia prijaté z dôvodu infekcií obmedzili trhy na regionálnu a vnútroštátnu úroveň. Podľa žalobcov sú totiž následky prijatia veterinárnych opatrení v prípade infekcií citeľné na celom vnútroštátnom území a majú dosah na obchod so zahraničím, a to bez ohľadu na skutočnosť, že za bežných okolností je vývoz vylúčený len v súvislosti s niektorými regiónmi. Keďže obchod s ošípanými v Holandsku je sústredený v troch hlavných regiónoch, kde sa vykonáva ich porážka, prepuknutie choroby zvierat v jednom z týchto regiónov by spôsobilo jeho okamžité uzavretie, ktoré by chovateľom ošípaných v tomto regióne bránilo prepravovať ich zvieratá do iných regiónov. Ovplyvnený by tak bol celý vnútroštátny trh.

109

Pokiaľ ide konkrétne o vývoz, žalobcovia poukazujú na to, že ak sa infekcia objaví na jednej časti vnútroštátneho územia, obchod so zahraničím sa zvyčajne dočasne preruší, čo môže spôsobiť veľmi veľkú ujmu chovateľom ošípaných, ktorí svoju výrobu orientujú na vývoz. Táto okolnosť podľa žalobcov vysvetľuje prečo sa chovatelia ošípaných a obchodníci s ošípanými zdráhajú organizovať svoju výrobu podľa vývozu.

110

Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania tvrdenia žalobcov spochybňuje.

111

Ako vyplýva z bodu 43 napadnutého rozhodnutia, Komisia zohľadnila účinky infekcií na vývoz a usúdila, že vzhľadom na to, že z údajov o vývoze vyplývalo, že prerušenie vývozu spôsobené chorobou zvierat nezabránilo vývozu veľkého počtu ošípaných z Holandska do Nemecka a že veterinárne opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni ovplyvňovali tak domáci obchod v Holandsku ako aj vývoz, existencia týchto opatrení nemohla byť považovaná za určujúci faktor pre definovanie geografického trhu.

112

Súd prvého stupňa uvádza, že analýza rôznych podkladov zahrnutých do spisu ukazuje, že prerušenie vývozu vyplývajúce z infekcií malo vo všeobecnosti účinky, ktoré sa prejavili len v obmedzených obdobiach a že po každej infekčnej kríze sa vývoz rýchlo dostal do normálneho stavu sprevádzaného rýchlym návratom normálnych hodnôt. Vzhľadom na tieto konštatovania preto nebolo dokázané, že záver Komisie — podľa ktorého dočasné prerušenie alebo obmedzenie vývozu vyplývajúce z infekcie nespôsobuje obmedzenie relevantného trhu na regionálnu alebo vnútroštátnu úroveň, a preto netvorí okolnosť, ktorá je rozhodujúca pre definíciu geografického trhu — bol poznačený zjavne nesprávnym posúdením.

113

Z toho vyplýva, že aj túto výhradu je potrebné zamietnuť.

114

Žalobcovia vo svojej žalobe uvádzajú, že existencia finančných alebo iných prekážok tiež vyžaduje rozdielny prístup k holandskému a nemeckému trhu. Medzi tieto prekážky zaraďujú dodatočnú veterinárnu kontrolu holandských ošípaných určených na predaj na nemeckom trhu, ako aj určité „dodatočné náklady“ spojené s vývozom. Vo svojej replike žalobcovia tvrdia, že tieto dodatočné náklady spojené s vývozom boli podrobne vysvetlené syndikátom NVV v jeho odpovedi na otázky v dotazníku zaslanom Komisiou v priebehu správneho konania a upresňujú, že ide o najmä o prekážky týkajúce sa ceny ošípaných, výnos fariem, hospodársku súťaž na európskom trhu s mäsom, požiadavky na kvalitu výrobku v súvislosti s ošípanými, dodatočné prepravné náklady, povolenie na vývoz a poplatky za krvné testy (v súvislosti s Aujeszkého chorobou).

115

Pokiaľ ide najmä o „prekážky týkajúce sa ceny ošípaných“ žalobcovia tvrdia, že z odpovede NVV na dotazník Komisie, ako aj zo správy PVVE (pozri bod 97 vyššie) vyplýva, že po zohľadnení celého súboru korekčných faktorov, existuje medzi cenou ošípaných v Nemecku a v Holandsku rozdiel vo výške 0,08 eura na kg, čo predstavuje prekážku v rozsahu 7,20 eura na ošípanú, keďže priemerná hmotnosť usmrtenej jatočnej ošípanej je okolo 90 kg.

116

Komisia tvrdí, že žalobcovia sa v žalobe v súvislosti s týmto tvrdením obmedzili na uvedenie existencie dodatočnej veterinárnej kontroly ošípaných určených na vývoz do Nemecka. S podporou vedľajšieho účastníka konania preto spochybňuje prípustnosť iných údajných prekážok vývozu, keďže v prvom rade sa na existenciu týchto ďalších prekážok poukázalo oneskorene v štádiu repliky a v druhom rade tieto prekážky s výnimkou prepravných nákladov neboli podrobne vysvetlené v odpovedi na otázky v dotazníku uvádzanom žalobcami. Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania v každom prípade spochybňuje všetky vecné tvrdenia žalobcov.

117

Predovšetkým je potrebné analyzovať tvrdenie týkajúce sa dodatočnej veterinárnej kontroly, ktorej boli podriadené ošípané určené na vývoz do Nemecka. Komisia v tejto súvislosti v bodoch 33 a 34 napadnutého rozhodnutia uvádza, že účastníci koncentrácie uviedli — čo potvrdili viaceré tretie osoby — že všetky žijúce ošípané určené na porážku musia byť preskúmané nezávisle od miesta, kde sú usmrtené, pričom jediná doplňujúca požiadavka vo vzťahu k vývozu je prítomnosť veterinára na farme alebo na mieste zhromaždenia, z čoho vyplývajú dodatočné náklady vo výške približne 1 až 1,25 eura na ošípanú a tieto náklady sú vyrovnané predajnou cenou, ktorá je v Nemecku zvyčajne vyššia.

118

V tejto súvislosti Súd prvého stupňa konštatuje, že žalobcovia ani vo svojich písomných podaniach, ani na pojednávaní nijak nepodporili tvrdenie o existencii údajnej dodatočnej veterinárnej kontroly ošípaných určených na vývoz do Nemecka, ktorá by sa odlišovala od kontroly uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Túto výhradu je preto potrebné zamietnuť.

119

Pokiaľ ide o ďalšie údajné prekážky vývozu, je potrebné konštatovať, že boli skutočne konkretizované len v replike a že žaloba v tejto súvislosti neobsahuje žiaden všeobecný ani konkrétny odkaz na odpoveď NVV na otázky v dotazníku Komisie. Ja však potrebné pripomenúť, že aj keď v zmysle článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku je uvádzanie nových dôvodov prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, z ustálenej judikatúry vyplýva, že dôvod predstavujúci rozšírenie dôvodu, ktorý už bol predložený priamo alebo nepriamo v žalobe a ktorý má na tento už predložený dôvod úzku väzbu, sa musí vyhlásiť za prípustný (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 19. septembra 2000, Dürbeck/Komisia, T-252/97, Zb. s. II-3031, bod 39, a Cableuropa a i./Komisia, už citovaný v bode 52 vyššie, body 109 a 111 a tam citovanú judikatúru).

120

Je pritom potrebné poukázať na to, že žalobcovia v žalobe Komisii viac krát vytýkali, že nezohľadnila skutkové okolnosti, ktoré predložili v priebehu správneho konania keď odkázali, aj keď nepochybne len všeobecným spôsobom, na tvrdenia uvedené vo vyjadreniach podaných v priebehu uvedeného konania. Tiež je potrebné uviesť, že žalobcovia v žalobe uviedli „finančné a iné prekážky“ a „dodatočné náklady spojené s vývozom“, ktoré rozlišovali medzi holandským a nemeckým trhom, na ktorom prebieha nákup ošípaných určených na porážku. Z toho vyplýva, že upresnenia žalobcov uvedené v replike môžu byť považované za rozšírenie argumentácie, ktorá už bola v žalobe uvedená. Preto je s ohľadom na judikatúru uvedenú v predchádzajúcom bode potrebné dospieť k záveru, že tieto upresnenia sú prípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. júla 1998, Thai Bicycle/Rada, T-118/96, Zb. s. II-2991, body 144 a 145).

121

Tvrdenia žalobcov v tejto súvislosti však nie sú dôvodné.

122

Pokiaľ totiž ide po prvé o údajné „prekážky týkajúce sa ceny ošípaných“ je potrebné pripomenúť, že hlavným predmetom definície trhu, teda trhu výrobkov ako aj geografického trhu, je identifikovať systematickým spôsobom obmedzenia, ktorými hospodárska súťaž zaťažuje dotknuté podniky a určiť či existujú skutoční konkurenti, ktorí sú schopní ovplyvniť konanie dotknutých podnikov alebo im zabrániť konať nezávisle od účinnej hospodárskej súťaže. Základnou otázkou pri definovaní geografického trhu v prejednávanej veci teda bolo, či by sa zákazníci účastníkov koncentrácie, najmä chovatelia ošípaných, obrátili v prípade mierneho, ale stáleho poklesu nákupnej ceny ošípaných alebo prasníc na dotknutých územiach na bitúnky nachádzajúce sa inde (pozri bod 80 vyššie a body 2 a 17 oznámenia o relevantnom trhu).

123

Je pritom potrebné poukázať na to, že viaceré skutočnosti uvedené v spise podporujú konštatovanie Komisie, že nielen bitúnky nachádzajúce sa v Holandsku ale tiež niektoré bitúnky v Nemecku vytvárajú obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré môžu ovplyvniť konanie účastníkov koncentrácie (pozri body 102 až 104 vyššie). Okrem toho údaje predložené PVVE v súvislosti s vývozom ošípaných z Holandska do Nemecka a uvedené v prílohe repliky samotnými žalobcami (pozri bod 105 vyššie) poukazujú na to, že medzi oboma krajina prebiehal sústavný vývoz v nezanedbateľnom rozsahu, a to aj keď bol rozdiel medzi cenou v Nemecku a cenou v Holandsku nižší ako 7,20 eura za ošípanú. Tieto skutočnosti preukazujú, že prípadné „prekážky týkajúce sa ceny ošípaných“ predstavovali ako také — aj za predpokladu, že existovali, čo nebolo dostatočne preukázané — len miernu bariéru vývozu a že Komisia sa preto nedopustila nesprávneho posúdenia. Túto výhradu je preto potrebné zamietnuť.

124

Pokiaľ ide po druhé o údajnú prekážku súvisiacu s dodatočnými prepravnými nákladmi, Komisia v bode 20 napadnutého rozhodnutia tvrdí, že podľa účastníkov koncentrácie a podľa výsledkov prieskumu trhu nie sú prepravné náklady rozhodujúce ak majú len okrajový dosah na cenu ošípaných určených na porážku. Žalobcovia tento záver nespochybňujú ani v žalobe, ani v replike. Na podporu svojho tvrdenia sa obmedzili na veľmi všeobecný odkaz na odpoveď NVV na otázky v dotazníku Komisie. Aj keď táto odpoveď skutočne uvádza prepravné náklady, nijak nepodporuje tvrdenia žalobcov a nemôže pre ne ani vytvoriť základ, ani preukázať zjavne nesprávne posúdenie Komisie v tejto súvislosti. (pozri bod 60 a nasl. vyššie). Aj túto výhradu je preto potrebné zamietnuť.

125

Napokon pokiaľ ide po tretie o ostatné údajné prekážky vývozu uvedené v bode 114 vyššie, nie sú vysvetlené ani v žalobe, ani v odpovedi NVV na otázky v dotazníku Komisie a ich existencia nie je potvrdená žiadnym dôkazom. Navyše žalobcovia nevysvetľujú v čom môžu výnos fariem a hospodárska súťaž na európskom trhu s mäsom predstavovať prekážky vývozu alebo zahŕňať dodatočné náklady spojené s vývozom.

126

Vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti je potrebné dospieť k záveru, že Komisia sa pri definovaní geografického trhu nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia v súvislosti s ostatnými údajnými prekážkami vývozu, ktoré uvádzali žalobcovia.

127

Žalobcovia poukazujú na to, že viac ako 70% prepravy mäsa ošípaných na bitúnky sa uskutočňuje do vzdialeností, ktoré sú menšie ako 50 km, 85% do vzdialeností menších ako 70 km a 95% do vzdialeností menších ako 95 km. Vyplýva z toho, že najväčšia časť jatočných ošípaných sa na bitúnky prepravuje v rámci vzdialeností, ktoré sú výrazne kratšie ako je okruh 150 km, použitý ako základ pre definíciu relevantného geografického trhu v napadnutom rozhodnutí. Tento okruh bol teda Komisiou stanovený svojvoľným spôsobom. Vzhľadom na existenciu prekážok vývozu je v prejednávanej veci veľmi nepravdepodobné, ba dokonca nepredstaviteľné, aby dodávateľa živých ošípaných určených na porážku prepravovali svoje zvieratá v dôsledku mierneho ale stáleho poklesu nákupnej ceny, uplatňovanej subjektom, ktorý vzišiel z koncentrácie, na konkurenčné bitúnky vo vzdialenosti 150 km.

128

Žalobcovia okrem toho tvrdia, že existencia zvyšujúcich sa politických tlakov sledujúcich zníženie dĺžky prepravy živých zvierat tiež poukazuje na to, že by bolo vhodné obmedziť relevantný geografický trh v prejednávanej veci na holandské územie.

129

Komisia tvrdenia žalobcov spochybňuje.

130

Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že tak ako bolo zdôraznené v bode 122 vyššie, rozhodujúcou otázkou pre definíciu relevantného geografického trhu v prejednávanej veci je, či by dodávatelia ošípaných určených na porážku boli ochotní po miernom ale stálom poklese nákupnej ceny ošípaných prepravovať svoje zvieratá do vzdialenosti 150 km na konkurenčné bitúnky, takže takýto cenový pokles by nebol pre subjekt, ktorý vzišiel z koncentrácie, výnosný. Okolnosť, že väčšina ošípaných určených na porážku sa normálne prepravuje do vzdialeností, ktoré sú kratšie ako 150 km, preto sama osebe nepredstavuje rozhodujúcu skutočnosť pre definovanie relevantného trhu.

131

Okrem toho prieskum trhu, ktorý uskutočnila Komisia, ako aj dôkazy, ktoré už boli prednesené a zahrnuté do spisu potvrdili, že bitúnky nachádzajúce sa v okruhu 150 km mohli predstavovať alternatívne riešenie v prípade zníženia nákupných cien ošípaných po koncentrácii (pozri bod 102 a nasl. vyššie). Je preto potrebné dospieť k záveru, že Komisia sa v tejto súvislosti nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

132

Pokiaľ ide o existenciu údajných politických tlakov, je nutné uviesť, že samotní žalobcovia uznávajú, že sa jedná o doplňujúce tvrdenie, ktoré nepredstavuje rozhodujúcu okolnosť pre definíciu geografického trhu. Žalobcovia v každom prípade svoje tvrdenia v tejto súvislosti vôbec nepodložili.

133

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti je potrebné aj túto výhradu zamietnuť.

134

Žalobcovia Komisii vytýkajú, že sa bez vážneho dôvodu odchýlila od svojej prechádzajúcej rozhodovacej praxe v oblasti definície geografického trhu, na ktorom prebieha nákup živých ošípaných určených na porážku, ako aj od rozhodovacej praxe holandského orgánu hospodárskej súťaže. Aj keď je podľa žalobcov pravda, že Komisia má definovať relevantný geografický trh podľa relevantných skutočností každej veci, nemôže tak urobiť náhlym odklonom od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe a bez toho aby predložila vážne dôvody. Okrem toho rozhodnutia prijaté Komisiou v súvislosti s geografickým trhom, na ktorom prebieha nákup živých ošípaných určených na porážku v iných členských štátoch tiež predstavujú precedensy.

135

Komisia tvrdenia žalobcov spochybňuje.

136

Predovšetkým je potrebné pripomenúť, že aj keď podľa judikatúry Komisii prináleží rozviesť svoje úvahy explicitným spôsobom v prípade, že rozhodnutie výrazne prekračuje rámec jej predchádzajúcej rozhodovacej praxe (rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1975, Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia, 73/74, Zb. s. 1491, bod 31), hospodárske subjekty nemôžu vložiť svoju legitímnu dôveru do udržiavania predchádzajúcej rozhodovacej praxe, ktorá môže byť v rámci miery voľnej úvahy inštitúcií Spoločenstva zmenená (pozri rozsudok General Electric/Komisia, už citovaný v bode 53 vyššie, bod 512 a tam citovanú judikatúru). Žalobcovia hlavne nemôžu mať takúto legitímnu dôveru z dôvodu, že Komisia v skoršom rozhodnutí definovala trhy určitým spôsobom, pretože Komisia a a fortiori ani Súd prvého stupňa nie sú zisteniami uvedenými v takom rozhodnutí viazaní (pozri v tomto zmysle rozsudok General Electric/Komisia, už citovaný v bode 53 vyššie, bod 514).

137

V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým konštatovať, že žalobcovia nepoukázali na žiadnu vec, v ktorej by Komisia preskúmala trhy, na ktorých prebieha nákup živých ošípaných a prasníc určených na porážku v Holandsku. Nemôžu preto tvrdiť, že sa v napadnutom rozhodnutí odchýlila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe. Aj keď je pravda, že v niektorých rozhodnutiach Komisia preskúmala trh, na ktorom prebieha nákup živých ošípaných určených na porážku v iných členských štátoch, najmä v Dánsku [pozri rozhodnutie Komisie 2000/42/ES z 9. marca 1999 o konaní podľa nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 (vec IV/M.1313 Danish Crown/Vestjyske Slagterier) (Ú. v. ES L 20, 2000, s. 1), a rozhodnutie zo 14. februára 2002, o konaní podľa nariadenia č. 4064/89 (vec COMP/M.2662 Danish Crown/Steff-Houlberg)], ako aj v Nemecku [rozhodnutie Komisie z 19. marca 2004 o konaní podľa nariadenia č. 4064/89 (vec COMP/M.3337 Best Agrifund/Nordfleisch)], analýza uskutočnená v uvedených rozhodnutiach nie je nevyhnutne uplatniteľná na iné geografické trhy, keďže konkurenčné podmienky v rozdielnych členských štátoch môžu byť zásadne odlišné.

138

Pokiaľ totiž ide o dánsky trh, je pravda, že Komisia vo svojich prechádzajúcich rozhodnutiach dospela k záveru, že trh so živými ošípanými určenými na porážku má vnútroštátny rozmer, avšak porovnanie medzi týmito rozhodnutiami poukazuje na to, že podmienky holandského a dánskeho trhu sa zásadne odlišujú. V Dánsku je totiž na rozdiel od Holandska trh charakteristický organizáciou bitúnkov na družstevnom základe, ktorá chovateľov viaže k bitúnkom určeným pre ošípané povinnosťou výlučného dodávania, dlhými výpovednými lehotami a prémiami. Na druhej strane je vývoz holandských ošípaných do Nemecka v porovnaní s vývozom dánskych ošípaných oveľa rozsiahlejší, hoci rozdiel medzi dánskou a holandskou cenou je oveľa väčší, ako rozdiel medzi holandskou a nemeckou cenou. Pokiaľ ide o nemecký trh, vo veci Best Agrifund/Nordfleisch uvedenej žalobcami, Komisia ponechala otázku definície geografického trhu otvorenú.

139

Pokiaľ ide o rozdiel medzi posúdením Komisie v napadnutom rozhodnutí a posúdením uskutočneným holandským orgánom hospodárskej súťaže, je predovšetkým potrebné pripomenúť, že vzhľadom na presné rozdelenie právomocí, na ktorom spočíva nariadenia č. 139/2004, nemôžu rozhodnutia vnútroštátnych orgánov viazať Komisiu v rámci konaní o kontrole koncentrácií [pozri v tomto zmysle v súvislosti s nariadením Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31), rozsudok Súdneho dvora z 18. decembra 2007, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, C-202/06 P, Zb. s. I-12129, bod 56]. Okrem toho sa Komisia a holandský orgán hospodárskej súťaže rozhodujú vo svojich vlastných oblastiach právomoci podľa rozdielnych kritérií (pozri v tomto zmysle rozsudok Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, už citovaný, bod 57). Samotní žalobcovia v každom prípade pripustili, že holandský orgán hospodárskej súťaže v rámci definície geografického trhu zohľadnil konkurenčný tlak vyvíjaný zahraničnými bitúnkami nachádzajúcimi sa v pohraničných oblastiach.

140

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné zamietnuť aj túto výhradu.

141

Berúc do úvahy uvedené okolnosti, je potrebné dospieť k záveru, že vzhľadom na to, že žalobcovia nepreukázali, že Komisia sa v rámci definície geografického trhu uvedenej v napadnutom rozhodnutí dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, tretia časť prvého žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

142

Na rozdiel od výsledku analýzy, ku ktorému dospela v napadnutom rozhodnutí Komisia, žalobcovia tvrdia, že koncentrácia vytvára na trhu, na ktorom prebieha nákup živých ošípaných a prasníc určených na porážku, dominantné postavenie nového subjektu, čím vzniká prekážka účinnej hospodárskej súťaže, a preto mala byť uvedená koncentrácia vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

143

V prvom rade sa podľa žalobcov ekonomická analýza Komisie zakladá na chybnom východisku súvisiacom s nesprávnou definíciou relevantných geografických trhov. Ak by Komisia umiestnila relevantné geografické trhy na vnútroštátnu úroveň, dospela by k inému záveru, a to v tom zmysle, že koncentrácia vytvára na týchto trhoch „osobitne dominantné postavenie“. Žalobcovia tvrdia, že v prejednávanej veci majú po spornej operácii jej účastníci trhový podiel vo výške 65% na holandskom trhu, na ktorom prebieha nákup živých ošípaných určených na porážku, kým, tak ako vyplýva z údajov predložených NVV, každý z ostatných bitúnkov predstavuje trhový podiel najviac 8%.

144

V druhom rade žalobcovia kritizujú konštatovanie v bode 50 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého priemerná prebytková kapacita bitúnkov určeným pre ošípané v Holandsku dosahuje 12%. Zastávajú naopak názor, že v prejednávanej veci prebytková kapacita neexistuje, keďže kapacita bitúnku nie je s cieľom zabezpečiť dobrú správu podniku vždy plne využitá. Stále existuje istá nevyužitá rezerva zodpovedajúca približne 10% kapacity bitúnku, ktorej účelom je možnosť riadne reagovať na kolísanie ponuky jatočných ošípaných. Využitie kapacity bitúnku na 100% by naopak malo za následok trh, na ktorom by chovatelia alebo obchodníci s ošípanými nemali viac možnosť voľby obrátiť sa na daný bitúnok, čo by na trhu mohlo spôsobiť isté narušenia.

145

V treťom rade žalobcovia Komisii vytýkajú, že pri analýze účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž ignorovala viacero skutočností, a to najmä, po prvé, že vývoz jatočných ošípaných z Holandska do Nemecka nikdy neprekročil 10 až 15% celkovej produkcie, po druhé, že vývozný trh má doplňujúcu povahu, keďže potreby holandského trhu absorbujú približne 85 až 90% výrobnej kapacity, po tretie, že vývozný trh je v Nemecku doplňujúcim trhom, po štvrté, že dovoz ošípaných pochádzajúcich z Holandska do Nemecka je predmetom hospodárskej súťaže zo strany dovozov z Dánska a napokon po piate, že všetky tieto skutočnosti sú posilnené finančnými prekážkami a inými prekážkami vývozu uvedenými v rámci tretej časti prvého žalobného dôvodu.

146

Vo štvrtom rade žalobcovia tvrdia, že dominantné postavenie vytvorené po spornej operácii nevyplýva len z veľmi vysokých trhových podielov účastníkov koncentrácie, ale tiež z „výrazného prelínania záujmov v rôznych organizáciách, ktoré majú na relevantnom trhu istú silu“, ako sú Centrale Organisatie voor de Vleessector (COV), PVVE, Land- en Tuinbouw Organisatie Nederland (LTO), Zuidelijke Land- en Tuinbouw Organisatie (ZLTO) a Noord-Brabantse Christelijke Boerenbond (NCB).

147

Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania spochybňuje tvrdenia uvedené žalobcami.

148

Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 2 nariadenia č. 139/2004 sa koncentrácia, ktorá značne nenaruší účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, vyhlási za zlučiteľnú so spoločným trhom.

149

Takisto je potrebné pripomenúť, že hoci existencia dominantného postavenia musí byť v každej veci určená individuálne podľa okolností prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok Sun Chemical Group a i./Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, bod 136), podľa odôvodnenia č. 32 nariadenia č. 139/2004 môžu byť koncentrácie, ktoré z dôvodu obmedzeného trhového podielu dotknutých podnikov nemôžu narušiť účinnú hospodársku súťaž, považované za zlučiteľné so spoločným trhom. To sa týka najmä prípadov, keď trhový podiel dotknutých podnikov nepresahuje 25% ani na spoločnom trhu, ani na jeho podstatnej časti.

150

V prejednávanej veci Komisia v súvislosti s trhmi, na ktorých prebieha nákup ošípaných určených na porážku, konštatovala, že účastníci koncentrácie by po jej uskutočnení mali celkovo na každom z troch relevantných trhov podiel nižší ako 30% (bod 47 napadnutého rozhodnutia). Po tomto konštatovaní Komisia v bodoch 48 až 51 napadnutého rozhodnutia rozvinula svoju analýzu hospodárskej súťaže a konštatovala, že po koncentrácii zostanú trhy dostatočne rozdrobené, pričom prítomní budú viacerí konkurenti s trhovými podielmi medzi 4 a 16% (bod 49 napadnutého rozhodnutia) a prebytková kapacita bitúnkov bude dosahovať približne 12% v Holandsku, 14% v Belgicku a 28% v západných regiónoch Nemecka.

151

Pokiaľ ide o trhy, na ktorých prebieha nákup prasníc určených na porážku, Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že po uskutočnení koncentrácie budú trhové podiely ešte nižšie, teda menej ako 20% na každom z troch relevantných trhov (bod 52 napadnutého rozhodnutia). Vzhľadom na obmedzenosť trhových podielov, ktoré boli výrazne nižšie ako prahová hodnota uvedená v odôvodnení č. 32 nariadenia č. 139/2004, Komisia nepokladala za potrebné pokračovať v analýze hospodárskej súťaže (bod 53 napadnutého rozhodnutia).

152

Na konci tejto analýzy teda Komisia dospela k záveru, že koncentrácia nespôsobila na trhoch, na ktorých prebieha nákup živých ošípaných a prasníc určených na porážku, problémy súvisiace s hospodárskou súťažou (bod 54 napadnutého rozhodnutia).

153

Súd prvého stupňa uvádza, že tvrdenia žalobcov nemôžu spochybniť analýzu hospodárskej súťaže, ktorú vytvorila Komisia a je uvedená v napadnutom rozhodnutí.

154

V prvom rade je totiž potrebné pripomenúť, že argumentácia týkajúca sa nesprávnej definície relevantných trhov už bola odmietnutá v rámci preskúmania druhej a tretej časti prvého žalobného dôvodu (pozri bod 69 a nasl., resp. bod 79 a nasl. vyššie).

155

V druhom rade, pokiaľ ide o konštatovanie v bode 50 napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa existencie prebytkovej kapacity na holandských bitúnkoch v rozsahu približne 12%, je potrebné uviesť, že existenciu tejto kapacity uznali aj samotní žalobcovia v žalobe a v replike, keď tvrdili, že „istá kapacitná rezerva (približne 10%) je nevyhnutná na to, aby bolo možné absorbovať do značnej miery kolísavú ponuku jatočných ošípaných“. Možná existencia takejto prebytkovej kapacity na trhu — aj keď má významný rozsah — vytvára v rámci analýzy hospodárskej súťaže v každom prípade len doplňujúcu okolnosť, ktorá môže relativizovať postavenie účastníkov koncentrácie na trhu po jej uskutočnení.

156

V treťom rade, pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v bode 145 vyššie, ktoré Komisia vo svojej analýze hospodárskej súťaže údajne ignorovala, je potrebné konštatovať — bez toho, aby bolo potrebné sa zaoberať otázkou ich prípustnosti, na ktorú poukázala Komisia —, že žalobcovia nevysvetľujú ani to, z akých dôvodov a akým spôsobom mala analýza týchto skutočností priviesť Komisiu k záveru, že koncentrácia značným spôsobom narušuje účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti, ani to, akým iným spôsobom sa Komisia mala dopustiť nesprávneho posúdenia vo svojej analýze hospodárskej súťaže tým, že uvedené skutočnosti nezohľadnila Navyše žalobcovia svoje tvrdenia nijak nepreukázali a existencia údajných prekážok vývozu, ktoré uvádzajú, už bola vylúčená v rámci preskúmania tretej časti prvého žalobného dôvodu.

157

Napokon pokiaľ ide o výhradu týkajúcu sa údajného „prelínania záujmov“, v organizáciách, ktoré majú na relevantnom trhu istú silu, je potrebné poukázať na to, že táto výhrada sa neopiera o nijaký dôkaz predložený žalobcami a preto musí byť zamietnutá.

158

Vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti a na to, že žalobcovia nepreukázali, že Komisia sa dopustila chýb vo svoje analýze účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž, je potrebné prvú a štvrtú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť.

159

Berúc do úvahy všetky predchádzajúce okolnosti, je potrebné zamietnuť prvý žalobný dôvod ako celok.

160

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia (článok 253 ES) a povinnosť náležitej starostlivosti, možno rozdeliť do troch častí.

161

Žalobcovia po prvé Komisii vytýkajú, že porušila svoju povinnosť náležitej starostlivosti, keďže ignorovala tvrdenia a informácie, ktoré predložili na podporu svojej argumentácie v priebehu správneho konania, a to tým, že ich buď vôbec nezohľadnila alebo ich aspoň nezahrnula do svojej analýzy, aj keď išlo o skutočnosti, na ktorých bolo potrebné založiť definíciu relevantného geografického trhu. Po druhé žalobcovia Komisii vytýkajú, že napadnuté rozhodnutie založila buď na informáciách predložených účastníkmi koncentrácie a tretími osobami spriaznenými s týmito účastníkmi alebo tretími osobami, ktoré nemali dostatočnú odbornosť, alebo dostatočný mandát, alebo na osobných hypotézach, ktoré neboli dostatočne preukázané, pričom neuskutočnila nezávislý prieskum trhu na základe tvrdení, ktoré jej žalobcovia predložili a na základe nezrovnalostí medzi informáciami, ktoré mala k dispozícii. Z toho vyplýva, že Komisia dospela k výsledkom a záverom, ktoré sú nesprávne. Najmä pokiaľ ide o vyhlásenia pána J. žalobcovia Komisii vytýkajú, že ich nepožiadala o nijakú informáciu v súvislosti s obsahom uvedeného vyhlásenia a že nezohľadnila ich listy z 21. decembra 2004 (pozri bod 26 vyššie).

162

Komisia spochybňuje všetky tvrdenia žalobcov v tejto súvislosti.

163

Predovšetkým je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v prípadoch, kedy majú inštitúcie Spoločenstva k dispozícii voľnú úvahu, ako je to v oblasti kontroly koncentrácií (pozri judikatúru citovanú v bode 53 vyššie) má dodržiavanie záruk vyplývajúcich z právneho poriadku Spoločenstva v správnych konaniach o to väčší význam. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, právo dotknutej osoby prejaviť svoje stanovisko, ako aj právo na rozhodnutie, ktoré je dostatočne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14; rozsudky Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1995, Nölle/Rada a Komisia, T-167/94, Zb. s. II-2589, bod 73, a z 11. júla 1996, Métropole télévision a i./Komisia, T-528/93, T-542/93, T-543/93 a T-546/93, Zb. s. II-649, bod 93 a tam citovanú judikatúru).

164

V oblasti kontroly koncentrácií má Komisia podľa ustálenej judikatúry k dispozícii voľnú úvahu, a to najmä pokiaľ ide o posúdenia ekonomickej povahy (pozri judikatúru uvedenú v bode 53 vyššie). Dodržiavanie záruk zo strany Komisie, poskytovaných právnym poriadkom Spoločenstva v správnych konaniach, medzi ktoré patrí povinnosť náležitej starostlivosti, ktorá od Komisie vyžaduje, aby starostlivo a nestranne preskúmala všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, preto v tejto oblasti získava o to väčší význam (o význame dodržiavania záruk vyplývajúcich z právneho poriadku Spoločenstva v oblasti kontroly koncentrácií pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 126).

165

Keďže Komisia musí v tejto oblasti v rámci svojho konania dodržiavať povinnosť náležitej starostlivosti, je povinná s potrebnou starostlivosťou zistiť skutkové a právne okolnosti, na ktorých závisí výkon jej voľnej úvahy, a to tak, že zhromaždí skutkové okolnosti, ktoré sú pre výkon tejto právomoci nevyhnutné a môžu mať výrazný vplyv na výsledok rozhodovacieho procesu. Z tejto povinnosti vyplýva po prvé to, že Komisia je povinná zohľadniť tak skutkové okolnosti a informácie, ktoré sú jej predložené oznamovateľmi, ako aj skutkové okolnosti a informácie predložené inými tretími osobami, ktoré sa na konaní aktívne zúčastňujú, a po druhé to, že je povinná v prípade potreby tieto skutkové okolnosti získať prostredníctvom prieskumu trhu alebo žiadostí o informácie adresovaných trhovým subjektom.

166

Je však potrebné poukázať na to, že v oblasti kontroly koncentrácií sa musí povinnosť Komisie dodržiavať záruky poskytované právnym poriadkom Spoločenstva v správnych konaniach, a teda aj povinnosť dodržiavania povinnosti náležitej starostlivosti, vykladať — tak ako v prípade povinnosti dodržiavania povinnosti odôvodnenia (pozri bod 192 nižšie) — spôsobom zlučiteľným s požiadavkou rýchleho konania, ktorá charakterizuje všeobecnú štruktúru nariadenia č. 139/2004 a ktorá od Komisie vyžaduje, aby pri výkone svojej voľnej úvahy dodržiavala prísne lehoty (pozri v tomto zmysle v súvislosti s nariadením č. 4064/89 rozsudok Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, už citovaný v bode 139 vyššie, bod 39).

167

Práve s ohľadom na tieto zásady je potrebné preskúmať kritiku formulovanú žalobcami, týkajúcu sa údajného porušenia povinnosti náležitej starostlivosti zo strany Komisie.

168

Žalobcovia v podstate tvrdia, že Komisia porušila svoju povinnosť náležitej starostlivosti po prvé tým, že nezohľadnila tvrdenia a informácie, ktoré žalobcovia predložili v priebehu správneho konania a po druhé tým, že napadnuté rozhodnutie založila na informáciách, ktoré pochádzali hlavne od účastníkov koncentrácie alebo od tretích osôb, ktoré boli s týmito účastníkmi spriaznené a v každom prípade na informáciách, ktoré neboli dostatočne overené vhodným a nezávislým prieskumom trhu.

169

Pokiaľ ide o prvý bod tejto časti žalobného dôvodu, je predovšetkým potrebné uviesť, že v rámci druhého žalobného dôvodu sa žalobcovia obmedzujú na to, že Komisii všeobecným spôsobom vytýkajú, že nezohľadnila skutočnosti a informácie, ktoré predložili v priebehu správneho konania, pričom neupresňujú aké informácie alebo relevantné skutočnosti prípadu Komisia neanalyzovala s potrebnou starostlivosťou a nestrannosťou.

170

Okrem toho analýza spisu ako aj úvahy uvedené v bode 79 a nasl. vyššie v súvislosti s treťou časťou prvého žalobného dôvodu poukazujú v rozpore s tvrdením žalobcov na to, že Komisia neignorovala skutočnosti a informácie, ktoré žalobcovia predložili v priebehu správneho konania, ale práve naopak tieto skutočnosti a informácie zohľadnila a zahrnula do svojej analýzy. Toto konštatovanie potvrdzuje skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia výslovne analyzovala podstatu všetkých skutočností, o ktorých žalobcovia v rámci tejto žaloby tvrdia, že ich uviedli počas správneho konania a ktoré podľa nich Komisia v rámci svojej analýzy nevzala do úvahy.

171

V napadnutom rozhodnutí je výhrada týkajúca sa neexistencie zameniteľnosti medzi nemeckými a holandskými ošípanými preskúmaná v bode 27 (prvá zarážka), ako aj v bodoch 31 a 32, výhrada týkajúca sa neexistencie vzťahu medzi zmenami rozdielu nákupnej ceny a objemom vývozu je predmetom bodov 36 až 38, dôsledky infekcií sa analyzujú v bodoch 27 (tretia zarážka) a 43, údajná existencia veterinárnych požiadaviek a iných dodatočných vývozných nákladov je predmetom analýzy v bode 27 (druhá zarážka) a v bodoch 33 až 35, otázkou prepravných vzdialeností sa Komisia zaoberá v bode 26, precedensy Komisie v dotknutej oblasti sú zohľadnené v bode 17, otázka týkajúca sa prebytkovej kapacity sa posudzuje v bode 50 v časti týkajúcej sa analýzy účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž. Napokon v bodoch 29, 39 a 40 napadnutého rozhodnutia sa Komisia zaoberá tvrdením založenom na trvaní dodávateľských zmlúv, ktoré žalobcovia uviedli na zasadaní 10. decembra 2004, ale na ktoré nepoukázali v rámci tejto veci. Naopak zo spisu ani z tvrdení žalobcov nevyplýva, že v priebehu správneho konania výslovne uviedli výhrady založené na prepravných vzdialenostiach, ktoré boli kratšie ako okruh 150 km zohľadnený Komisiou a na existencii politických tlakov na obmedzenie trvania prepravy živých zvierat.

172

Výhrady žalobcov v tejto súvislosti je preto potrebné zamietnuť.

173

Pokiaľ ide o druhý bod tejto časti žalobného dôvodu, je potrebné uviesť, že žalobcovia spochybňujú tak prvý „prieskum trhu“ uvedený v bode 26 napadnutého rozhodnutia a uskutočnený Komisiou na základe zaslania dotazníka viacerým trhovým subjektom, ako aj prieskum trhu, ktorý Komisia nazvala „doplňujúci prieskum“ a je uvedený v bode 30 a nasl. napadnutého rozhodnutia, pričom bol uskutočnený s cieľom posúdiť relevantnosť skutočností a tvrdení, ktoré predniesli žalobcovia. Konkrétne bol doplňujúci prieskum podľa žalobcov „chybný“ a „nereprezentatívny“, keďže bol uskutočnený výhradne na základe vyhlásení účastníkov koncentrácie alebo tretích osôb, ktoré boli s týmito účastníkmi spriaznené.

174

Pokiaľ ide o prvý „prieskum trhu“, je potrebné predovšetkým uviesť, že v konaniach o kontrole koncentrácií Komisia po oznámení zvyčajne uskutoční vyšetrovanie na základe právomocí, ktoré je vyplývajú z nariadenia č. 139/2004, aby lepšie porozumela fungovaniu relevantných trhov a získala informácie o hospodárskej súťaži na týchto trhoch. Takéto vyšetrovanie môže za normálnych okolností spočívať v zaslaní dotazníka podnikom a iným subjektom, akými sú združenia podnikov alebo profesijné združenia, ktoré majú o dotknutom trhu dôkladné vedomosti.

175

Z spisu pritom vyplýva, že v prejednávanej veci malo vyšetrovanie Komisie rozsah, ktorý nebol zanedbateľný, keďže sa na ňom zúčastnilo skoro 200 trhových subjektov. Okrem toho dotazník zaslaný jednotlivým trhovým subjektom obsahoval 36 veľmi podrobných otázok vzťahujúcich sa na relevantné trhy, ako aj na analýzu účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž. Spomedzi týchto otázok sa 14 týkalo trhov, na ktorých prebieha nákup živých ošípaných určených na porážku a ďalších šesť sa týkalo špecificky rozsahu geografického trhu a najmä problémov prepravnej vzdialenosti, vnútroštátnych rozmerov trhu, regiónov, ktoré účastníci koncentrácie navrhli ako centrum okruhu 150 km a prepravných nákladov. NVV bol tento dotazník doručený a tento syndikát odpovedal na otázky v ňom uvedené.

176

Vzhľadom na tieto konštatovania žalobcovia nemôžu tvrdiť, že Komisia neuskutočnila dostatočné vyšetrovanie s cieľom zistiť relevantné skutočnosti prejednávanej veci, najmä v súvislosti s definíciou geografického trhu pre trhy, na ktorých prebieha nákup ošípaných a prasníc určených na porážku. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého nič v napadnutom rozhodnutí neumožňuje určiť skutočnosti, na ktorých bol prieskum trhu založený, je potrebné v prvom rade poznamenať, že Komisia vo viacerých bodoch uvedeného rozhodnutia presne uviedla subjekty, ktoré predmetné informácie predložili (pozri najmä body 32, 38 a 42 napadnutého rozhodnutia), a v druhom rade je potrebné uviesť, že Komisia v rámci rozhodnutia prijatého na základe článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004 nie je v nijakom prípade povinná podrobne uvádzať dokumenty a zdroje, z ktorých jej analýza vyplýva, a to pod podmienkou, že konkrétne odkazy nie sú potrebné na to, aby jej odôvodnenie bolo jasné a jednoznačné (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o nariadenie č. 4064/89, rozsudok Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 185).

177

Tvrdenia žalobcov sa okrem toho vzťahujú aj na „doplňujúci prieskum“ uvedený v bode 30 napadnutého rozhodnutia, ktorý Komisia uskutočnila s cieľom posúdiť platnosť a relevantnosť tvrdení a skutočností, ktoré v priebehu konania predložili samotní žalobcovia.

178

V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že po tom, ako boli predložené odpovede na otázky v dotazníku a po zasadaní so žalobcami, Komisia uskutočnila špecifický doplňujúci prieskum v súvislosti s tvrdeniami a skutočnosťami, ktoré žalobcovia uviedli. Zo spisu tiež vyplýva, že v rámci tohto „doplňujúceho prieskumu“ sa Komisia v deň, kedy sa uskutočnilo zasadanie so žalobcami v skutočnosti obmedzila na zaslanie e-mailu zástupcom účastníkov koncentrácie, ktorý obsahoval žiadosť o informácie o skutkových okolnostiach vyjadrených žalobcami v priebehu uvedeného zasadania, ktoré podľa nich predstavovali prekážky vývozu. Vzhľadom na požiadavku mimoriadne krátkych procesných lehôt Komisia určila účastníkom koncentrácie veľmi prísnu lehotu na odpoveď (dva dni na konci týždňa).

179

Deň, ktorý nasledoval po odoslaní tejto žiadosti, zaslali zástupcovia účastníkov koncentrácie stanovisko, v ktorom odpovedajú bod po bode na otázky Komisie, pričom na podporu svojich tvrdení predložili dodatočné dokumenty. O dva dni neskôr tiež zástupcovia účastníkov koncentrácie zaslali na podporu svojej argumentácie viaceré vyhlásenia „tretích strán“, potvrdzujúce ich tvrdenia uvedené v stanovisku. Po získaní týchto informácií a vyhlásení Komisia nepovažovala za potrebné uskutočniť ďalšie kontroly.

180

Žalobcovia spochybňujú priebeh „doplňujúceho prieskumu“ a tvrdia, že Komisia vychádzala výlučne z informácií pochádzajúcich v podstate od účastníkov koncentrácie. Súd prvého stupňa teda musí overiť či sa Komisia uskutočnením doplňujúceho prieskumu, tak ako bol opísaný vyššie, dopustila porušenia svojej povinnosti náležitej starostlivosti, podľa ktorej má Komisia starostlivo a nestranne zistiť skutkové a právne okolnosti, na ktorých závisí jej voľná úvaha.

181

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že aj keď v prejednávanej veci sa „doplňujúci prieskum“ obmedzil na zaslanie žiadosti o dodatočné informácie účastníkom koncentrácie, tento prieskum sa týkal len jedinej otázky, a to definície geografického trhu, teda otázky v súvislosti s ktorou už Komisia uskutočnila podrobný prieskum trhu, z ktorého vyplývali predbežné výsledky v podstate porovnateľné s definíciou navrhovanou účastníkmi koncentrácie a následne prijatou v napadnutom rozhodnutí. Keďže niektoré kvalifikované tretie osoby, a to najmä žalobcovia, vyjadrili iné stanoviská, Komisia práve preto usúdila, že je potrebné uskutočniť uvedený doplňujúci prieskum s cieľom preskúmať relevantnosť skutočností uvedených týmito tretími osobami.

182

Skutočnosť, že Komisia sa obrátila na účastníkov koncentrácie, aby získala ich stanoviská k nastoleným otázkam, nie je v tomto kontexte prekvapujúca, keďže tieto subjekty jednak trhy podrobne poznali a jednak boli v predmetnej operácii prvými dotknutými osobami a v každom prípade im muselo byť umožnené v rámci ich práva na obranu vyjadriť sa k relevantným otázkam predneseným v priebehu konania tretími osobami.

183

V prejednávanej veci sa pritom účastníci koncentrácie neobmedzili na odmietnutie tvrdení žalobcov ale na podporu svojich tvrdení predložili vyhlásenia tretích osôb, ktoré boli v dotknutých sektoroch aktívne a preto boli pravdepodobne oboznámené so situáciou na predmetných trhoch. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že zo spisu nevyplýva, že Komisia overila nezávislosť tretích osôb, ktoré predložili informácie na podporu stanovísk účastníkov koncentrácie. Pokiaľ však ide o otázku či Komisia z tohto dôvodu porušila svoju povinnosť náležitej starostlivosti, tak ako bola definovaná v bode 163 a nasl., je potrebné poukázať na nasledujúce okolnosti.

184

Predovšetkým je nutné uviesť, že vzhľadom na požiadavku rýchleho konania a prísnych lehôt, ktoré musí Komisia v rámci konania o kontrole koncentrácií dodržiavať, táto inštitúcia nemôže byť povinná v prípade neexistencie indícií poukazujúcich na nepresnosť predložených údajov overovať všetky informácie, ktoré získa. Aj keď povinnosť starostlivého a nestranného preskúmania, ktorú má Komisia v rámci takéhoto konania, jej neumožňuje vychádzať zo skutočností alebo informácií, ktoré nemožno považovať za pravdivé, uvedená požiadavka rýchleho konania predpokladá, že Komisia nemôže sama overovať do najmenších podrobností autentickosť a spoľahlivosť všetkých stanovísk, ktoré sú jej zaslané, keďže konanie o kontrole koncentrácií nevyhnutne do určitej miery spočíva na dôvere.

185

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v rámci právnej úpravy v oblasti kontroly koncentrácií sa stanovujú rôzne opatrenia s cieľom odradiť od poskytovania nepresných alebo klamlivých informácií a potrestať takéto konanie. Ako správne poznamenáva Komisia, oznamovatelia majú výslovne stanovenú povinnosť poskytnúť jej v úplnom rozsahu a pravdivo skutočnosti a okolnosti, ktoré sú závažné pre prijatie rozhodnutia (odôvodnenie č. 5, článok 4 ods. 1 a článok 6 ods. 2 nariadenia č. 802/2004), pričom táto povinnosť je sankcionovaná v článku 14 nariadenia č. 139/2004, a okrem toho môže Komisia rozhodnutie o zlučiteľnosti zrušiť, ak je založené na nesprávnych informáciách, za ktoré je zodpovedný jeden z dotknutých podnikov, alebo informáciách získaných podvodom [pozri článok 6 ods. 3 písm. a) a článok 8 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 139/2004].

186

V každom prípade je potrebné konštatovať, že ako vyplýva zo skutočností uvedených v bode 91 a nasl. vyššie, žalobcovia v prejednávanej veci nijak nepreukázali svoje tvrdenia, podľa ktorých prehlásenia predložené počas „doplňujúceho prieskumu“ pochádzali takmer bez výnimky od subjektov, ktoré priamo alebo nepriamo spadali do sféry vplyvu účastníkov koncentrácie a preto sa im vôbec nepodarilo dokázať, že Komisia tým, že nevykonala osobitnú kontrolu týkajúcu sa nezávislosti týchto tretích osôb porušila svoju povinnosť náležitej starostlivosti, ktorá jej ukladá starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti prejednávanej veci.

187

Pokiaľ ide osobitne o vyhlásenie pána J., je potrebné uviesť jednak to, že ako vyplýva najmä z konštatovaní v bode 92 vyššie, Komisia nemala povinnosť vypočuť žalobcov v súvislosti s vyhláseniami sekretára PVVE a jednak to, že listy z 21. decembra 2004 nemohli ako také spochybniť analýzu Komisie, pretože vyhlásenie pána J predstavovalo len jeden z mnohých dôkazov na podporu záverov Komisie, pričom jeho obsah zodpovedal ostatným dôkazom.

188

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je potrebné dospieť k záveru, že Komisia v prejednávanej veci neporušila svoju povinnosť náležitej starostlivosti a že táto časť druhého žalobného dôvodu musí byť preto zamietnutá.

189

Žalobcovia tiež tvrdia, že Komisia dostatočne neodôvodnila svoje rozhodnutie ani odmietnutie tvrdení a skutočností, ktoré predložili v priebehu správneho konania. V tejto súvislosti žalobcovia konkrétne Komisii vytýkajú jednak to, že ich tvrdenia uviedla v bodoch 27 až 29 napadnutého rozhodnutia príliš stručne a nedostatočne a jednak to, že jasne, zrozumiteľne a dostatočne podrobne neuviedla dôvody odmietnutia týchto tvrdení alebo aspoň dôvody, z ktorých v uvedenom rozhodnutí vychádzala.

190

Komisia tvrdenia žalobcov spochybňuje.

191

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované článkom 253 ES musí byť prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho vyplývať jasne a jednoznačne úvahy orgánu, ktorý akt prijal, tak aby mohli dotknuté subjekty spoznať dôvody prijatého opatrenia a aby príslušný súdny orgán mohol vykonať svoje preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby, ktorých sa takýto akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, nakoľko odpoveď na otázku, či odôvodnenie aktu zodpovedá požiadavkám v uvedenom článku 253 ES, treba hľadať nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych noriem upravujúcich dotknutú oblasť (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C-42/01, Zb. s. I-6079, bod 66).

192

Autor takého aktu však nemusí zaujať postoj k zjavne druhoradým skutočnostiam alebo predvídať možné námietky (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2005, Nemecko a Dánsko/Komisia, nazývaný „Feta“, C-465/02 a C-466/02, Zb. s. I-9115, bod 106). Navyše stupeň podrobnosti odôvodnenia rozhodnutia musí byť primeraný materiálnym možnostiam a technickým podmienkam alebo lehote, v ktorej musí byť prijaté (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, C-350/88, Zb. s. I-395, bod 16; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 1. decembra 1965, Schwarze, 16/65, Zb. s. 1081, 1096 a 1097). Komisia teda neporuší svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ pri vykonávaní svojej právomoci kontroly koncentrácií neuvedie vo svojom rozhodnutí presné odôvodnenie posúdenia určitého počtu aspektov koncentrácie, ktoré sa jej zdajú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo pre posúdenie koncentrácie jasne druhoradé (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Sytraval a Brink’s France, už citovaný v bode 191 vyššie, bod 64). Taká požiadavka by totiž bola ťažko zlučiteľná s požiadavkou rýchlosti a krátkymi procesnými lehotami, ktoré musí Komisia dodržiavať pri výkone svojej právomoci kontroly koncentrácií a ktoré patria medzi osobitné okolnosti konania o kontrole týchto operácií (rozsudky Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, už citovaný v bode 139 vyššie, bod 39, a Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 186).

193

Z toho vyplýva, že ak Komisia vyhlási koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom na základe článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004, je požiadavka odôvodnenia splnená, pokiaľ toto rozhodnutie jasne uvádza dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že z dotknutej koncentrácie — v prípade potreby po zmenách vykonaných dotknutými podnikmi — nevyplývajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom (rozsudok Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 185).

194

Aj keď je v tomto ohľade pravda, že Komisia nie je pri odôvodnení rozhodnutí prijatých na základe nariadenia č. 139/2004 povinná vyjadriť sa ku všetkým predloženým skutočnostiam a tvrdeniam, vrátane tých, ktoré sú jasne druhoradé pre posúdenie, ktoré sa má vykonať, nemení to nič na tom, že musí opísať skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v rámci štruktúry rozhodnutia zásadný význam (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky z 18. mája 1962, Geitling a i./Vysoký úrad, 13/60, Zb. s. 165, 221; z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 78, a zo 7. júla 1981, Rewe-Handelsgesellschaft Nord a Rewe-Markt Steffen, 158/80, Zb. s. 1805, bod 26).

195

V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že z bodov 12 až 54 napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa trhov, na ktorých prebieha nákup ošípaných a prasníc určených na porážku, vyplývajú jasne a jednoznačne dôvody, pre ktoré Komisia dospela k záveru, že z koncentrácie na týchto trhoch nevyplývali vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom. Tieto body Súdu prvého stupňa umožnili uskutočniť jeho preskúmanie v nadväznosti na výhrady žalobcov v rámci tejto žaloby.

196

Okrem toho je potrebné poukázať na to, že ako vyplýva z bodu 171 vyššie, Komisia v bodoch 26 až 43 napadnutého rozhodnutia uviedla všetky skutočnosti a tvrdenia, na ktoré sa žalobcovia v priebehu správneho konania odvolávali a zaujala podrobné stanovisko k ich podstate, pričom v súvislosti s každým z týchto tvrdení vysvetlila jeho obsah a dôvody jeho zamietnutia.

197

Z toho vyplýva, že časť žalobného dôvodu založená na porušení povinnosti odôvodnenia sa musí zamietnuť ako nedôvodná.

198

V rámci druhého žalobného dôvodu žalobcovia opakovane tvrdia, že Komisia im v priebehu správneho konania neumožnila dostatočne vysvetliť ich stanovisko. Žalobcovia najmä uvádzajú, že v priebehu zasadania z 10. decembra 2004 neboli dostatočne pozorne vypočutí, že nedostali skutočnú príležitosť vysvetliť svoje stanoviská a že zástupcovia Komisie komunikovali len v angličtine a preto žalobcovia nemali možnosť svoje stanovisko úplne a zrozumiteľne obhájiť.

199

Komisia tvrdenia žalobcov spochybňuje.

200

Je potrebné poukázať na to, že keď žalobcovia uvádzajú, že Komisia im nedala v priebehu správneho konania príležitosť na dostatočné vysvetlenie ich tvrdení, v podstate tvrdia, že bolo porušené ich právo byť vypočutí.

201

V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že v rámci konania o kontrole Spoločenstva vzťahujúcej sa na koncentrácie je právo byť vypočutý výslovne priznané tretím osobám, akými sú žalobcovia, ktoré preukážu dostatočný záujem, a to článkom 18 ods. 4 nariadenia č. 139/2004 a článkom 16 ods. 1 nariadenia č. 802/2004.

202

Tieto tretie osoby majú právo byť na svoju žiadosť vypočuté Komisiou, aby vyjadrili svoje stanovisko k škodlivým účinkom návrhu oznámenej koncentrácie voči nim, pričom musí byť zabezpečený súlad tohto práva jednak s dodržiavaním práv účastníkov koncentrácie na obranu a jednak so základným cieľom nariadenia, ktorým je zabezpečenie účinnosti kontroly a právnej istoty podnikov patriacich do jeho pôsobnosti. Práve v rámci takéhoto systému ochrany práv dotknutých a tretích osôb je potrebné v prejednávanej veci určiť, či boli práva žalobcov porušené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. novembra 1997, Kayserberg/Komisia, T-290/94, Zb. s. II-2137, body 109 a 110).

203

V tejto súvislosti vyplýva zo spisu, že NVV a NBHV v plnom rozsahu využili možnosť, ktorú majú tretie osoby, zúčastniť sa na správnom konaní a vyjadriť svoje stanovisko ku koncentrácii.

204

Pokiaľ totiž ide o NVV, tomuto syndikátu bol doručený dotazník, ktorý Komisia zaslala v rámci svojho prieskumu trhu a na jeho žiadosť tiež holandská verzia tohto dotazníka. NVV zaslal 2. decembra 2004 svoju odpoveď na otázky v uvedenom dotazníku, pričom podrobne uviedol svoje tvrdenia a na ich podporu predložil viacero príloh. Okrem toho 10. decembra 2004 sa tento syndikát zúčastnil na zasadaní s NBHV, na ktoré bol pozvaný Komisiou, aby ústne rozvinul svoje tvrdenia. Napokon 21. decembra 2004 NVV zaslal Komisii ďalší list, v ktorom spochybnil obsah vyhlásení pána J.

205

Pokiaľ ide o NBHV, toto združenie zaslalo svoju prvú sťažnosť v liste z 30. novembra 2004 po tom, ako bolo v úradnom vestníku uverejnené oznámenie, v ktorom Komisia vyzvala tretie dotknuté osoby, aby predniesli svoje stanoviská ku koncentrácii (pozri bod 21 vyššie). Následne sa zúčastnilo na zasadaní s Komisiou 10. decembra 2004, po ktorom zaslalo 16. decembra 2004 ďalší list s cieľom ďalej objasniť námietky proti koncentrácii, sformulované v priebehu správneho konania a predovšetkým na uvedenom zasadaní. Napokon 21. decembra 2004 NBHV Komisii tiež zaslalo list, v ktorom spochybnilo obsah vyhlásení pána J.

206

Za týchto okolností nemôžu NVV a NBHV Komisii vytýkať, že im v priebehu správneho konania neumožnila dostatočne vysvetliť ich stanovisko.

207

Žalobcovia však osobitne spochybňujú priebeh zasadania z 10. decembra 2004. Tvrdia, že počas tohto zasadania neboli dostatočne pozorne vypočutí, že nedostali skutočnú príležitosť vysvetliť úplne a zrozumiteľne svoje stanovisko, a to aj preto, že zástupcovia Komisie komunikovali len v angličtine.

208

V tejto súvislosti Súd prvého stupňa v prvom rade konštatuje, že tvrdenia žalobcov sú veľmi všeobecné a žalobcovia ich na dostatočnej právnej úrovni neodôvodnili, teda neupresnili, ktoré tvrdenia Komisia nevypočula a ktoré nemali príležitosť dostatočne vysvetliť.

209

V druhom rade dôkladná analýza spisu poukazuje na to, že Komisia zohľadnila tvrdenia žalobcov uvedené na zasadaní 10. decembra 2004. Ako totiž vyplýva z bodov 25 a 205 vyššie, po tomto zasadaní zaslalo NBHV 16. decembra 2004 list s jediným cieľom, a to objasniť námietky, ktoré formulovalo proti koncentrácii v priebehu správneho konania a najmä na uvedenom zasadaní.

210

Je pritom nutné konštatovať, že otázky, ktorých sa tento list týkal sa do veľkej miery zhodovali s otázkami, v súvislosti s ktorými Komisia požiadala o dodatočné informácie v e-maile zaslanom účastníkom konania v deň konania zasadania, teda 10. decembra 2004 s cieľom získať objasnenie problémov nastolených žalobcami v ich listoch a vysvetlených ústne na uvedenom zasadaní (pozri body 24, 204 a 205 vyššie). Okrem toho tieto otázky sa tiež do veľkej miery zhodujú so skutočnosťami, ktoré podľa žalobcov Komisia vo svojej analýze nezohľadnila.

211

Pokiaľ ide o okolnosť, že zasadanie z 10. decembra 2004 sa uskutočnilo v angličtine a nie v holandčine, je potrebné poukázať na to, že žalobcom sa ani v ich písomných podaniach, ani v ich odpovediach na viaceré otázky položené Súdom prvého stupňa v priebehu pojednávania nepodarilo upresniť tvrdenia a skutočnosti, ktoré nemohli na uvedenom zasadaní vyjadriť, pretože zasadanie prebiehalo v angličtine a ktoré z toho dôvodu Komisia vo svojej analýze nezohľadnila. Okrem toho z listu zo 16. decembra 2004 zaslanom združením NBVH po uskutočnení uvedeného zasadania nevyplýva, že žalobcovia sa na priebeh zasadania sťažovali. Preto aj keď je poľutovaniahodné, že Komisia žalobcov neumožnila vyjadriť sa v priebehu tohto zasadania v holandčine, je potrebné dospieť k záveru, že vzhľadom na prechádzajúce úvahy táto skutočnosť nemala škodlivé dôsledky, ktoré by mohli poznačiť správne konanie (pozri v tomto zmysle rozsudok ACF Chemiefarma/Komisia, už citovaný v bode 194 vyššie, bod 52).

212

Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že NVV a NBHV nemôžu Komisii vytýkať, že ich dostatočne pozorne nevypočula alebo že im nedala príležitosť úplne a zrozumiteľne obhájiť ich stanoviská.

213

Pokiaľ ide napokon o pána Schepa, ktorý je v každom prípade členom NVV, na rozdiel od NBHV nereagoval na oznámenie zverejnené v úradnom vestníku (pozri bod 21 vyššie) a ani nepožiadal o vypočutie v zmysle článku 18 ods. 4 nariadenia č. 139/2004 a článku 16 ods. 1 nariadenia č. 802/2004. Nemôže teda Komisii vytýkať, že mu v priebehu správneho konania nedala príležitosť dostatočne vysvetliť jeho tvrdenia.

214

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné dospieť k záveru, že táto časť druhého žalobného dôvodu musí byť tiež zamietnutá.

215

Na záver preto musí byť druhý žalobný dôvod zamietnutý ako celok.

216

Listom z 13. júla 2005 žalobcovia požiadali Súd prvého stupňa, aby v zmysle článku 64 ods. 3 písm. d) rokovacieho poriadku nariadil, aby Komisia predložila všetky dokumenty alebo podklady týkajúce sa veci a aby žalobcom zaslala ich kópiu. Komisia tvrdí, že tento návrh má byť zamietnutý.

217

V tejto súvislosti a bez toho, aby tým boli dotknuté opatrenia na zabezpečenie priebehu konania nariadené 1. apríla 2008 (pozri bod 36 vyššie) je potrebné na úvod pripomenúť, že podľa článku 49 rokovacieho poriadku môže Súd prvého stupňa kedykoľvek v priebehu konania rozhodnúť o prijatí akéhokoľvek opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo nariadiť vykonanie dokazovania podľa článkov 64 a 65 rokovacieho poriadku. Tu patrí aj žiadosť o predloženie dokumentov.

218

Aby však Súd prvého stupňa mohol stanoviť, či je nariadenie predloženia určitých dokumentov užitočné pre riadny priebeh konania, musí účastník konania, ktorý to navrhuje, identifikovať požadované dokumenty a predložiť Súdu prvého stupňa aspoň minimum údajov potvrdzujúcich užitočnosť týchto dokumentov pre potreby konania (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 93). Okrem toho, hoci je pravda, že Komisia nemôže vychádzať z dokumentov, ku ktorým nemali prístup ani Súd prvého stupňa, ani žalobcovia, je potrebné poukázať na to, že táto skutočnosť sama o sebe neodôvodňuje, aby Súd prvého stupňa nariadil predloženie dokumentov na základe článku 64 rokovacieho poriadku. Súd prvého stupňa totiž môže takéto opatrenie na zabezpečenie priebehu konania nariadiť len v prípade, že žalobcovia presvedčivo tvrdia, že uvedené dokumenty sú nevyhnutné a relevantné na účely rozsudku vo veci (rozsudok Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 201).

219

Je nutné konštatovať, že návrh na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania tak, ako bol formulovaný žalobcami, neidentifikuje požadované dokumenty dostatočne presne, aby Súd prvého stupňa mohol posúdiť ich užitočnosť na účely konania a ani presvedčivo neupresňuje dôvod, pre ktorý sú tieto dokumenty nevyhnutné a relevantné na účely rozsudku vo veci. Návrh na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania je preto potrebné zamietnuť.

220

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie a vedľajšieho účastníka konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)

rozhodol a vyhlásil:

Právny rámec

Okolnosti predchádzajúce sporu

I — Účastníci konania a koncentrácia

II — Správne konanie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

I — O prípustnosti

A — Tvrdenia účastníkov konania

B — Posúdenie Súdom prvého stupňa

II — O veci samej

A — O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článkov 2, 6 a 8 nariadenia č. 139/2004

1. O nedostatku jasnosti prvého žalobného dôvodu.

a) Tvrdenia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdom prvého stupňa

2. O porušení článku 8 nariadenia č. 139/2004

3. O druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na údajnom zahrnutí prasníc do definície geografického trhu, pokiaľ ide o nákup živých ošípaných určených na porážku

a) Tvrdenia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdom prvého stupňa

4. O tretej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa nezohľadnenia okolností podstatných pre definíciu geografického trhu alebo nesprávnych záverov vyvodených z týchto okolností

a) Neexistencia zameniteľnosti medzi ošípanými určenými na nemecký trh a ošípanými určenými na holandský trh

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

b) Neexistencia vzťahu medzi zmenami rozdielu nákupnej ceny ošípaných v Nemecku a v Holandsku a objemom vývozu medzi týmito dvoma krajinami

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

c) Účinok veterinárnych opatrení, ktoré boli prijaté z dôvodu infekcií, na vývoz

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

d) Existencia ďalších prekážok vývozu

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

e) Prepravné vzdialenosti zohľadnené Komisiou, ktoré sú menšie ako okruh 150 km, a existencia politických tlakov

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

f) Predchádzajúca rozhodovacia prax

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

5. O prvej a štvrtej časti žalobného dôvodu týkajúcich sa analýzy koncentrácie v súvislosti s právom hospodárskej súťaže

a) Tvrdenia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdom prvého stupňa

B — O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia a povinnosti náležitej starostlivosti

1. O prvej časti druhého žalobného dôvodu založeného na porušení povinnosti náležitej starostlivosti

a) Tvrdenia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdom prvého stupňa

O povinnosti náležitej starostlivosti

O údajnom porušení povinnosti náležitej starostlivosti

2. O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na porušení povinnosti odôvodnenia

a) Tvrdenia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdom prvého stupňa

3. O tretej časti druhého žalobného dôvodu založenej na porušení práva byť vypočutý

a) Tvrdenia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdom prvého stupňa

O návrhu na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania podanom žalobcami

O trovách