Vec C‑242/05

G. M. van de Coevering

proti

Hoofd van het District Douane Roermond van de rijksbelastingdienst

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný

Gerechtshof te ’s-Hertogenbosch)

„Článok 104 ods. 3 prvý pododsek rokovacieho poriadku – Slobodné poskytovanie služieb – Prenájom motorového vozidla v inom členskom štáte ako je štát bydliska – Daň z nezaregistrovaných motorových vozidiel, ktoré sú však poskytované rezidentom – Spôsoby vyberania“

Abstrakt uznesenia

Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia

(Články 49 ES až 55 ES)

Článkom 49 ES až 55 ES odporuje vnútroštátna právna úprava členského štátu, ktorá ukladá fyzickej osobe s bydliskom v tomto členskom štáte, ktorá si prenajíma motorové vozidlo zaregistrované v inom členskom štáte, zaplatiť pri prvom použití tohto vozidla v cestnej sieti prvého členského štátu registračnú daň v plnej výške bez toho, aby bola zohľadnená doba užívania uvedenej cestnej siete a bez toho, aby dotyčná osoba mohla uplatniť akýkoľvek nárok na oslobodenie alebo vrátenie dane, pokiaľ nie je vozidlo ani určené na trvalé hlavné užívanie v prvom členskom štáte, ani v skutočnosti nie je týmto spôsobom užívané.

(pozri bod 33 a výrok)

UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 27. júna 2006 (*)

Vo veci C‑242/05,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Gerechtshof te ’s-Hertogenbosch (Holandsko) z 31. mája 2005 a doručený Súdnemu dvoru 3. júna 2005, ktorý súvisí s konaním:

G. M. van de Coevering

proti

Hoofd van het District Douane Roermond van de rijksbelastingdienst

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory K. Schiemann, sudcovia N. Colneric a K. Lenaerts (spravodajca),

generálny advokát: P. Mengozzi,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na to, že Súdny dvor má v súlade s článkom 104 ods. 3 prvým pododsekom svojho rokovacieho poriadku v úmysle rozhodnúť odôvodneným uznesením,

po vypočutí generálneho advokáta,

vydal toto

Uznesenie

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 49 ES až 55 ES.

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi M. van de Coeveringom (ďalej len „žalobca“) a hoofd van het District Douane Roermond van de rijksbelastingdienst (vedúci District Douane Roermond daňového úradu), vo veci daňového výmeru dane dlžnej z dôvodu užívania súkromného motorového vozidla na holandských cestách, prenajatého a zaregistrovaného v Belgicku.

Vnútroštátna právna úprava

3 Článok 1 zákona z roku 1992 o dani zo súkromných motorových vozidiel a motocyklov (Wet op de belasting van personenauto’s en motorrijwielen 1992, ďalej len „zákon“) v znení platnom do 1. januára 2002 stanovuje:

„1. Súkromné motorové vozidlá a motocykle podliehajú dani nazvanej ,daň zo súkromných motorových vozidiel a motocyklov‘.

2. Povinnosť zaplatiť daň vzniká ku dňu zápisu súkromného motorového vozidla alebo motocykla do evidenčného registra v súlade so zákonom o cestnej premávke (Wegenverkeerswet) z roku 1994.

…

5. Pokiaľ je nezaregistrované súkromné motorové vozidlo alebo nezaregistrovaný motocykel daný k dispozícii fyzickej alebo právnickej osobe s bydliskom alebo so sídlom v Holandsku, vzniká povinnosť zaplatiť daň odo dňa prvého použitia tohto motorového vozidla v holandskej cestnej sieti v zmysle zákona o cestnej premávke.“

4 Článok 5 ods. 2 zákona uvádza:

„Platcom dane pre nezaregistrované súkromné motorové vozidlá a nezaregistrované motocykle je osoba, ktorá má motorové vozidlo v skutočnosti k dispozícii.“

5 Článok 6 zákona stanovuje:

„1. Daň musí byť platená na základe daňového priznania.

2. Odchylne od článku 10 ods. 2 a článku 19 ods. 3 všeobecného zákona o daniach vyberaných štátom (Algemene Wet inzake Rijksbelastingen):

a) platba sa uskutočňuje

1° predtým, ako je menovite označenej osobe pridelené evidenčné číslo, pokiaľ povinnosť zaplatiť daň vznikla na základe registrácie;

2° pred prvým použitím, pokiaľ povinnosť zaplatiť daň vznikla na základe prvého použitia cestnej siete;

b) daňové priznanie sa podáva súčasne s platením.

3. Odchylne od odseku 2 písm. b), môže byť prostredníctvom ministerskej vyhlášky poskytnuté oslobodenie od platby dane pred prvým použitím cestnej siete.

4. Pokiaľ osoba, v prípadoch stanovených v odseku 3, ktorá má nezaregistrované súkromné motorové vozidlo alebo nezaregistrovaný motocykel skutočne k dispozícii, pri kontrole daňovými úradníkmi alebo vyšetrovateľmi v zmysle článku 141 trestného poriadku (Wetboek van Strafvordering), nie je schopná preukázať, že bola daň zaplatená, musí byť táto daň zaplatená na mieste.“

6 Článok 9 ods. 1 zákona v znení do 30. júna 2001 uvádza:

„1. Daň tvorí 45,2 % z čistej katalógovej ceny súkromného motorového vozidla s odpočítaním 3 394 NLG; pre súkromné motorové vozidlo vybavené vznetovým motorom tvorí 45,2 % z čistej katalógovej ceny,

a) zvýšené o 722 NLG alebo

b) znížené o 478 NLG, pokiaľ emisie tohto súkromného motorového vozidla zodpovedajú medzným hodnotám pre rok 2005.

…“

7 Článok 4 ods. 3 vykonávacej vyhlášky o dani zo súkromných motorových vozidiel a motocyklov z roku 1992 (Uitvoeringsbesluit belasting van personenauto’s en motorrijwielen 1992, ďalej len „vykonávacia vyhláška“) stanovuje:

„Súkromné motorové vozidlo alebo motocykel daný na prenájom do iného členského štátu fyzickej alebo právnickej osobe s bydliskom alebo so sídlom v Holandsku je oslobodený od dane iba v prípade, že najneskôr v deň nasledujúci po dni, v ktorom bola prvýkrát použitá holandská cestná sieť, bolo toto vozidlo odvezené z Holandska alebo bolo vrátené holandskej pobočke prenajímajúcej spoločnosti.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

8 Žalobca s bydliskom v Holandsku si od belgickej spoločnosti prenajal súkromné motorové vozidlo zaregistrované v Belgicku.

9 Po tom, čo hoofd van het District Douane Roermond van de rijksbelastingdienst, ktorý 31. mája a 21. júna 2001 zistil, že sa uvedené vozidlo zdržiavalo a pohybovalo na území Holandska bez toho, aby bolo v tomto členskom štáte zaregistrované, vydal na základe článku 1 ods. 5 zákona daňový výmer vo výške 60 476 NLG (27 565 eur). Zároveň uložil pokutu vo výške rovnajúcej sa 25 % tejto čiastky, t. j. 15 185 NLG (6 891 eur).

10 Vzhľadom na to, že sťažnosť proti daňovému výmeru a proti rozhodnutiu o uložení pokuty nebola úspešná, žalobca podal žalobu na vnútroštátny súd.

11 Gerechtshof te ’s-Hertogenbosch vo svojom rozhodnutí, ktorým položil prejudiciálnu otázku, uvádza, že bez ohľadu na to, či ide o vozidlo prenajaté v Holandsku alebo v inom členskom štáte, je daň z motorových vozidiel splatná v plnej výške a je konečná, bez možnosti vrátenia, od okamihu, kedy osoba s bydliskom v Holandsku prvýkrát použila holandskú cestnú sieť. Gerechtshof sa pýta, či táto daň nebráni osobe s bydliskom v Holandsku prenajať si súkromné motorové vozidlo v inom členskom štáte, pokiaľ je doba trvania nájmu dlhšia ako dva dni stanovené v článku 4 ods. 3 vykonávacej vyhlášky, ale kratšia ako ekonomická životnosť vozidla.

12 Na také obdobie si totiž osoba s bydliskom v Holandsku radšej prenajme vozidlo zaregistrované v Holandsku, za ktoré už prenajímateľ túto daň uhradil, ako vozidlo, ktoré nie je zaregistrované v Holandsku a za ktoré dosiaľ nebola zaplatená daň z motorových vozidiel. Pokiaľ v prvom prípade prenajímateľ zahŕňa zaplatenú daň do ceny prenájmu, bude pre všetky nájmy kratšie, ako je životnosť motorového vozidla, suma zahrnutá v cene nájmu vždy nižšia ako celková suma dane. Naopak v druhom prípade bude prenajímateľ tiež povinný zaplatiť daň v plnej výške avšak nezávisle na dobe trvania nájmu a dobe užívania holandskej cestnej siete. Prenajímateľ motorového vozidla nezaregistrovaného v Holandsku bude pritom vo väčšine prípadov mať sídlo mimo Holandska.

13 Ak aj prenajímateľ, ktorý nemá sídlo v Holandsku, môže uskutočniť registráciu a zaplatiť daň pred prenájmom motorového vozidla osobe s bydliskom v Holandsku v plnej výške, nebude to obvykle pripravený urobiť, pretože by v tomto prípade musel buď preniesť celú daň na nájomcu, čo by z ceny nájmu odstránilo akýkoľvek súťaživý charakter, alebo niesť celú daň či jej časť sám, čo by ho viedlo k tomu, aby transakciu neuskutočnil.

14 Vzhľadom na to, že by tak prenajímateľovi mohlo byť zabránené v prenájme motorového vozidla osobe s bydliskom v Holandsku v inom členskom štáte ako v Holandsku na obdobie dlhšie, ako je obdobie oslobodenia, ale kratšie ako životnosť motorového vozidla, je možné podľa vnútroštátneho súdu oprávnene pochybovať o zlučiteľnosti dane založenej na článku 1 ods. 5 zákona so zásadou slobodného poskytovania služieb.

15 Vnútroštátny súd sa s odkazom na bod 68 rozsudku z 21. marca 2002, Cura Anlagen (C‑451/99, Zb. s. I‑3193), pýta, či taká prekážka slobodného poskytovania služieb môže byť odôvodnená naliehavým dôvodom všeobecného záujmu.

16 S ohľadom na body 67 až 69 toho istého rozsudku sa vnútroštátny súd domnieva, že je možné pochybovať o zlučiteľnosti uvedenej dane so zásadou proporcionality, vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bol daňový výmer vydaný pre daň v plnej výške iba na základe zistenia, že v danom okamihu žalobca dotyčné vozidlo užíval na holandskom území bez toho, aby bola preukázaná skutočná doba trvania nájmu súkromného motorového vozidla, či presné obdobie, v priebehu ktorého sa žalobca s týmto vozidlom pohyboval v holandskej cestnej sieti.

17 Za týchto okolností Gerechtshof te ’s-Hertogenbosch rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Bráni právo Spoločenstva, predovšetkým slobodné poskytovanie služieb, tak ako je upravené v článkoch 49 ES až 55 ES, Holandskému kráľovstvu, aby vyžadovalo od fyzickej osoby s bydliskom v Holandsku, ktorá si v inom členskom štáte prenajíma v zmysle nájomnej zmluvy súkromné motorové vozidlo, ktoré nie je zapísané v registri podľa zákona o cestnej premávke z roku 1994 a v súvislosti s ktorým nebola zaplatená daň zo súkromných motorových vozidiel a motocyklov podľa článku 1 ods. 2 [zákona], zaplatenie dane v zmysle článku 1 ods. 5 [zákona], a to pri začatí používania tohto osobného vozidla v rámci holandskej cestnej siete v zmysle zákona o cestnej premávke z roku 1994 a bez toho, aby sa brala do úvahy dĺžka nájmu vozidla a dĺžka používania holandskej cestnej siete a aby dotknutá osoba mohla uplatniť právo na oslobodenie od dane alebo na vrátenie dane?“

O prejudiciálnej otázke

18 Podľa článku 104 ods. 3 prvého pododseku rokovacieho poriadku, ak odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku môže byť jednoznačne vyvodená z judikatúry, Súdny dvor môže rozhodnúť odôvodneným uznesením.

19 Podľa ustálenej judikatúry článku 49 ES odporujú akékoľvek vnútroštátne právne úpravy, ktoré bez akéhokoľvek objektívneho odôvodnenia bránia poskytovateľovi služieb, aby túto slobodu skutočne vykonával (pozri najmä rozsudky Cura Anlagen, už citovaný, bod 29, a z 11. marca 2004, Komisia/Francúzsko, C‑496/01, Zb. s. I‑2351, bod 64). Okrem toho, sloboda poskytovania služieb je v prospech tak poskytovateľa, ako aj príjemcu služieb (pozri najmä rozsudok zo 17. februára 2005, Viacom Outdoor, C‑134/03, Zb. s. I‑1167, bod 35).

20 Článku 49 ES odporuje tiež akákoľvek vnútroštátna právna úprava, ktorá robí poskytovanie služieb medzi členskými štátmi ťažšie ako čisto vnútroštátne poskytovanie služieb v určitom členskom štáte (rozsudky z 5. októbra 1994, Komisia/Francúzsko, C‑381/93, Zb. s. I‑5145, bod 17, a Cura Anlagen, už citovaný, bod 30).

21 V prípade sporu vo veci samej, holandské právne predpisy tým, že svojim obyvateľom, ktorí si prenajali vozidlo od podniku so sídlom v inom členskom štáte, ukladajú zaplatenie registračnej dane odo dňa prvého použitia holandskej cestnej siete v plnej výške, odrádzajú ich od prenájmu vozidla v inom členskom štáte. Teda keďže dôsledkom tejto povinnosti sa sťažujú cezhraničné nájomné činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Cura Anlagen, už citovaný, body 37 a 71), ide o prekážku slobodného poskytovania služieb.

22 Takéto opatrenie môže byť prijaté iba z dôvodu odchyľujúcich sa opatrení výslovne stanovených Zmluvou o ES v jej článku 46 ods. 1 ES, alebo pokiaľ je odôvodnené dôvodmi naliehavého všeobecného záujmu. Okrem toho musí byť použitie tohto ustanovenia v takomto prípade spôsobilé zaručiť realizáciu sledovaného cieľa a nesmie prekračovať hranice toho, čo je pre dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudok Cura Anlagen, už citovaný, body 31 a 32, ako aj tam citovanú judikatúru).

23 Až na niektoré výnimky, ktoré pre prejednávanú vec nie sú relevantné, nebolo zdaňovanie motorových vozidiel harmonizované. Členské štáty preto pri výkone daňovej právomoci, pokiaľ rešpektujú právo Spoločenstva, nie sú viazané (rozsudok Cura Anlagen, už citovaný, bod 40).

24 Členský štát môže podrobiť registračnej dani vozidlo dané k dispozícii usadenej osobe spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte, pokiaľ je toto vozidlo určené na trvalé hlavné užívanie na území prvého členského štátu alebo pokiaľ sa skutočne týmto spôsobom užíva (pozri v tomto zmysle rozsudok Cura Anlagen, už citovaný, bod 42, a uznesenie z 30. mája 2006, Leroy, C‑435/04, Zb. s. I‑4835, bod 14, ako aj pokiaľ ide o vozidlá spoločnosti dané k dispozícii pracovníkom, rozsudky z 15. septembra 2005, Komisia/Dánsko, C‑464/02, Zb. s. I‑7929, body 75 až 78; z 15. decembra 2005, Nadin a i., C‑151/04 a C‑152/04, Zb. s. I‑11203, bod 41, a z 23. februára 2006, Komisia/Fínsko, C‑232/03, neuverejnený v Zbierke, bod 47).

25 Vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť dobu trvania nájomnej zmluvy dotknutej v spore vo veci samej a povahu skutočného užívania prenajatého vozidla (pozri rozsudok Nadin a i., už citovaný, bod 42, a uznesenie Leroy, už citované, bod 15).

26 Pokiaľ nie sú splnené podmienky uvedené v bode 24 tohto uznesenia, je väzba na členský štát vozidla zaregistrovaného v inom členskom štáte slabšia, takže je nevyhnutné iné odôvodnenie dotknutého obmedzenia (rozsudky Komisia/Dánsko, už citovaný, bod 79, a Komisia/Fínsko, už citovaný, bod 48).

27 V každom prípade, za predpokladu, že takéto odôvodnenie existuje, je ešte potrebné, ako Súdny dvor upresnil v bode 69 už citovaného rozsudku Cura Anlagen, aby daň rešpektovala zásadu proporcionality. Pokiaľ ide o rakúsku spotrebnú daň spojenú s povinnosťou registrácie vozidiel prenajatých v inom členskom štáte, Súdny dvor rozhodol, že takáto daň odporuje uvedenej zásade, vzhľadom na to, že sledovaný cieľ by mohol byť dosiahnutý zavedením dane úmernej k dĺžke registrácie vozidla v štáte, v ktorom je užívané, čo by umožnilo neuskutočňovať diskrimináciu, pokiaľ ide o platenie dane v neprospech automobilových leasingových podnikov so sídlom v iných členských štátoch.

28 Tá istá zásada sa použije na vnútroštátne predpisy, ktoré bez toho, aby vyžadovali registráciu prenajatého a zaregistrovaného vozidla v zahraničí, ukladajú daň ešte pred jej potvrdením pri prvom použití vozidla v cestnej sieti dotknutého členského štátu, keďže cieľ, ktorý táto daň sleduje, by mohol byť dosiahnutý zavedením dane úmernej dobe užívania vozidla v uvedenom štáte.

29 Z toho vyplýva, že vnútroštátne právne predpisy, ktoré ukladajú daň, ktorej výška nie je úmerná k užívaniu vozidla v dotknutom členskom štáte, aj keď sledujú oprávnený cieľ zlučiteľný so Zmluvou, sú v rozpore s článkami 49 ES až 55 ES, pokiaľ sa použijú na vozidlá prenajaté a zaregistrované v inom členskom štáte, ktoré nie sú ani určené na trvalé hlavné užívanie na území prvého členského štátu, ani v skutočnosti nie sú týmto spôsobom užívané, s výnimkou toho, ak by tento cieľ nebolo možné dosiahnuť zavedením dane úmernej dobe užívania vozidla v uvedenom štáte.

30 Pokiaľ ide o právne predpisy dotknuté v spore vo veci samej, je jasné, že ich cieľ je možné dosiahnuť daňou úmernou dobe užívania vozidla na holandskom území. Holandská vláda totiž oznámila, že tieto právne predpisy budú prispôsobené v tom zmysle, že pre vozidlá prenajaté v inom členskom štáte bude daň stanovená na základe doby trvania nájomnej zmluvy.

31 S prihliadnutím na okolnosti prípadu konanom vo veci samej, z uznesenia, ktorým bola položená prejudiciálna otázka, vyplýva, že dotknutá holandská daň bola žalobcovi uložená bez toho, aby bola predtým stanovená doba trvania nájmu vozidla alebo doba užívania holandskej cestnej siete, pretože tieto okolnosti sú pre použitie existujúceho zákona irelevantné.

32 Dotknuté právne predpisy v prípade sporu vo veci samej, teda v rozsahu, v akom podriaďujú vozidlo prenajaté a zaregistrované v inom členskom štáte, ktoré nie je ani určené na trvalé hlavné užívanie v prvom členskom štáte, ani v skutočnosti nie je týmto spôsobom užívané, plateniu dane v plnej výške bez toho, aby bola zohľadnená doba užívania holandskej cestnej siete a bez toho, aby bolo možné uplatniť akýkoľvek nárok na oslobodenie či vrátenie dane, ukladajú platenie dane, ktorej výška nie je úmerná dobe užívania vozidla v uvedenom štáte.

33 S prihliadnutím na predchádzajúce je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článkom 49 ES až 55 ES odporuje vnútroštátna právna úprava členského štátu, ako je tá dotknutá v spore vo veci samej, ktorá ukladá fyzickej osobe s bydliskom v tomto členskom štáte, ktorá si prenajíma motorové vozidlo zaregistrované v inom členskom štáte, zaplatiť pri prvom použití tohto vozidla v cestnej sieti prvého členského štátu registračnú daň v plnej výške bez toho, aby bola zohľadnená doba užívania uvedenej cestnej siete a bez toho, aby dotyčná osoba mohla uplatniť akýkoľvek nárok na oslobodenie alebo vrátenie dane, pokiaľ nie je vozidlo ani určené na trvalé hlavné užívanie v prvom členskom štáte, ani v skutočnosti nie je týmto spôsobom užívané.

O trovách

34 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli holandskej vláde a Komisii Európskych spoločenstiev v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článkom 49 ES až 55 ES odporuje vnútroštátna právna úprava členského štátu, ako je tá dotknutá v spore vo veci samej, ktorá ukladá fyzickej osobe s bydliskom v tomto členskom štáte, ktorá si prenajíma motorové vozidlo zaregistrované v inom členskom štáte, zaplatiť pri prvom použití tohto vozidla v cestnej sieti prvého členského štátu registračnú daň v plnej výške bez toho, aby bola zohľadnená doba užívania uvedenej cestnej siete a bez toho, aby dotyčná osoba mohla uplatniť akýkoľvek nárok na oslobodenie alebo vrátenie dane, pokiaľ nie je vozidlo ani určené na trvalé hlavné užívanie v prvom členskom štáte, ani v skutočnosti nie je týmto spôsobom užívané.

Podpisy

* Jazyk konania: holandčina.