Vec C-461/05

Európska komisia

proti

Dánskemu kráľovstvu

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Dovoz vojenských zariadení oslobodený od cla“

Návrhy prednesené 10. februára 2009 — generálny advokát D. Ruiz-Jarabo Colomer   I ‐ 11890

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 15. decembra 2009   I ‐ 11891

Abstrakt rozsudku

1. Právo Spoločenstva – Pôsobnosť – Neexistencia všeobecnej výhrady vylučujúcej opatrenia prijaté na účely verejnej bezpečnosti

   (Články 30 ES, 39 ES, 46 ES, 58 ES, 64 ES, 296 ES a 297 ES)

2. Vlastné zdroje Európskych spoločenstiev – Zistenie a poskytnutie členskými štátmi – Dovoz vojenských zariadení členským štátom oslobodený od cla

   (Nariadenie Rady č. 1552/89, zmenené a doplnené nariadením Rady č. 1355/96, články 2 a 9 až 11, a nariadenie Rady č. 1150/2000, články 2 a 9 až 11)

1.  Hoci členským štátom prináleží prijať primerané opatrenia na zabezpečenie svojej vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, neznamená to, že na tieto opatrenia sa vôbec nevzťahuje právo Spoločenstva. Zmluva stanovuje výslovné odchýlky uplatniteľné v situáciách, keď môže dôjsť k ohrozeniu verejnej bezpečnosti len vo svojich článkoch 30 ES, 39 ES, 46 ES, 58 ES, 64 ES, 296 ES a 297 ES, ktoré sa týkajú výnimočných a jasne definovaných prípadov. Z toho nemožno vyvodiť záver, že Zmluva stanovuje všeobecnú výhradu, ktorá vylučuje všetky opatrenia prijaté na účely verejnej bezpečnosti z pôsobnosti práva Spoločenstva. Uznanie existencie tejto výhrady bez ohľadu na osobitné požiadavky stanovené Zmluvou by mohlo ohroziť záväzný charakter práva Spoločenstva a jeho jednotné uplatnenie.

   Okrem toho sa odchýlky stanovené v článkoch 296 ES a 297 ES majú vykladať doslovne, ako je to v prípade odchýlok zo základných slobôd. Presnejšie, pokiaľ ide o článok 296 ES, hoci tento článok upravuje možnosť členského štátu prijať opatrenia, ktoré pokladá za nevyhnutné na ochranu základných záujmov vlastnej bezpečnosti alebo na ochranu informácií, ktorých prezradenie by bolo v rozpore s jeho záujmami, nemožno ho vykladať tak, že priznáva členským štátom právo, ktoré im umožňuje odchýliť sa od ustanovení Zmluvy len všeobecným odvolaním sa na uvedené záujmy. V dôsledku toho je na členskom štáte, ktorý sa dovoláva článku 296 ES, aby preukázal potrebu použitia výnimky stanovenej v uvedenom článku s cieľom chrániť základné záujmy svojej bezpečnosti.

   (pozri body 51 — 53, 55)

2.  Členský štát, ktorý na jednej strane odmietol vypočítať a odviesť Komisii Európskych spoločenstiev vlastné zdroje nevybraté v období od 1. januára 1998 do v súvislosti s dovozom vojenského materiálu oslobodeným od cla, ako aj tým, že na druhej strane odmietol zaplatiť úroky z omeškania spojené s neodvedením uvedených zdrojov Komisii, si nesplnil povinnosti, ktoré mu až do vyplývali z článkov 2 a 9 až 11 nariadenia Rady č. 1552/89, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376 o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev [neoficiálny preklad], zmenené a doplnené nariadením č. 1355/96, a povinnosti, ktoré mu od vyplývajú z tých istých článkov nariadenia Rady č. 1150/2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728 o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev.

   Je totiž neprípustné, aby sa členský štát odvolával na zdraženie dovozu vojenského materiálu z dôvodu uplatnenia cla na dovoz takého materiálu z tretích štátov, aby tak predišiel, na úkor ostatných členských štátov, ktoré vyberajú a odvádzajú clo za tieto dovozy, záväzkom, ktoré mu vyplývajú z povinnosti solidárneho spolufinancovania rozpočtu Spoločenstva.

   (pozri body 56, 61 a výrok)