Vec C-379/05

Amurta SGPS

proti

Inspecteur van de Belastingdienst/Amsterdam

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Gerechtshof te Amsterdam)

„Články 56 ES a 58 ES — Voľný pohyb kapitálu — Vnútroštátna daňová právna úprava stanovujúca oslobodenie obchodných podielov od dane z príjmov právnických osôb — Zdanenie dividend — Zrážková daň — Oslobodenie od zrážkovej dane — Uplatnenie na spoločnosti príjemcov dividend, ktoré majú v členskom štáte priznávajúcom oslobodenie sídlo alebo stálu prevádzkareň a ktorých podiely sú oslobodené od dane z príjmov právnických osôb — Odmietnutie uplatniť oslobodenie od zrážkovej dane na dividendy vyplatené spoločnosti, ktorá v danom členskom štáte nemá sídlo ani stálu prevádzkareň“

Návrhy prednesené 7. júna 2007 — generálny advokát P. Mengozzi   I - 9573

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 8. novembra 2007   I - 9594

Abstrakt rozsudku

1. Voľný pohyb kapitálu – Obmedzenia – Daňová právna úprava – Daň z príjmov právnických osôb

   (Články 56 ES a 58 ES; nariadenie Rady 90/435, článok 5 ods. 1)

2. Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Hranice

   (Článok 234 ES)

3. Voľný pohyb kapitálu – Obmedzenia – Daňová právna úprava – Daň z príjmov právnických osôb

   (Článok 56 ES)

1.  Články 56 ES a 58 ES nepripúšťajú takú legislatívu členského štátu, ktorá v prípade, že nie je dosiahnutý minimálny prah podielu materskej spoločnosti na základnom imaní dcérskej spoločnosti, zavedený v článku 5 ods. 1 smernice 90/435 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, stanovuje zrážkovú daň z dividend, ktoré vypláca spoločnosť usadená v tomto členskom štáte spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, a pritom od tejto zrážkovej dane oslobodzuje dividendy vyplatené spoločnosti, ktorá v prvom členskom štáte podlieha dani z príjmov právnických osôb alebo má v tom istom členskom štáte stálu prevádzkareň, ktorej patria akcie spoločnosti rozdeľujúcej zisk.

   Takéto nevýhodné zaobchádzanie s dividendami vyplatenými spoločnostiam usadeným v inom členskom štáte v porovnaní so zaobchádzaním, ktoré je vyhradené pre dividendy vyplatené spoločnostiam usadeným v dotknutom členskom štáte, môže totiž spoločnosti usadené v inom členskom štáte odrádzať od investovania v dotknutom členskom štáte, a preto predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré je v zásade zakázané článkom 56 ES.

   Je zrejmé, že z hľadiska opatrení prijatých členským štátom s cieľom zamedziť alebo zmierniť reťazovité alebo dvojité hospodárske zdanenie ziskov vyplácaných spoločnosťou rezidentom sa akcionári rezidenti nevyhnutne nenachádzajú v porovnateľnej situácii ako akcionári rezidenti iného členského štátu. Akonáhle však členský štát jednostranne alebo prostredníctvom zmluvy stanoví, že dani z príjmu podliehajú nielen akcionári rezidenti, ale aj akcionári nerezidenti, pokiaľ ide o dividendy, ktoré im vyplatí spoločnosť rezident, situácia akcionárov nerezidentov sa začne podobať situácii akcionárov rezidentov. To je totiž jediné uplatnenie daňovej právomoci tohto štátu, ktoré nezávisle od akéhokoľvek zdanenia v inom členskom štáte v sebe nesie riziko reťazovitého alebo dvojitého hospodárskeho zdanenia. Aby v takomto prípade spoločnosti nerezidenti prijímajúce dividendy neboli vystavené obmedzeniu voľného pohybu kapitálu, musí štát, ktorého je spoločnosť rozdeľujúca zisk rezidentom, zabezpečiť, aby sa podľa mechanizmu upraveného v jeho vnútroštátnom práve s cieľom zamedziť alebo zmierniť reťazovité alebo dvojité hospodárske zdanenie zaobchádzalo so spoločnosťami nerezidentmi rovnako ako so spoločnosťami, ktoré sú akcionármi rezidentmi. Nie je to tak v prípade, keď dvojité hospodárske zdanenie, ktorému podliehajú dividendy vyplatené spoločnostiam, ktoré nie sú usadené v štáte, ktorého je spoločnosť rozdeľujúca zisk rezidentom, vyplýva len z výkonu daňovej právomoci tohto členského štátu, ktorý tieto dividendy zdaňuje daňou z dividend, hoci sa rozhodol takémuto dvojitému hospodárskemu zdaneniu predchádzať v prípade spoločností príjemcov dividend majúcich v tom istom členskom štáte svoje sídlo alebo stálu prevádzkareň, ktorej patria akcie spoločnosti rozdeľujúcej zisk.

   Taká právna úprava nemôže byť odôvodnená ani potrebou zabezpečiť koherentnosť vnútroštátneho daňového režimu, ani potrebou zachovania rovnovážnej deľby daňovej právomoci medzi členskými štátmi. Ak sa členský štát rozhodne nezdaniť spoločnosti — príjemcov dividend usadené na jeho území vo vzťahu k tomuto druhu príjmov, nemôže sa odvolávať na potrebu zabezpečenia rovnovážnej deľby daňovej právomoci medzi členskými štátmi, aby tým odôvodnil zdanenie spoločností príjemcov dividend, ktoré sú usadené v inom členskom štáte.

   (pozri body 28, 37 – 40, 59 – 61, bod 1 výroku)

2.  Pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Spoločenstva, položených vnútroštátnym súdom v právnom a skutkovom rámci, ktoré vymedzí v rámci svojej zodpovednosti a ktorých presnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Zamietnutie návrhu vnútroštátneho súdu Súdnym dvorom je možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Spoločenstva nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi poznatkami potrebnými na užitočné zodpovedanie položených otázok. Uvedená prezumpcia relevantnosti nemôže byť vyvrátená len okolnosťou, že jeden z účastníkov konania vo veci samej popiera určité skutočnosti, ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať a od ktorých závisí vymedzenie predmetu tohto sporu.

   (pozri body 64, 65)

3.  Členský štát sa nemôže odvolávať na existenciu úplného zápočtu dane jednostranne priznaného iným členským štátom spoločnosti, ktorá je v ňom usadená, aby sa tak vyhol povinnosti predchádzať dvojitému hospodárskemu zdaneniu dividend vyplývajúcemu z výkonu jeho daňovej právomoci v situácii, keď prvý členský štát predchádza dvojitému hospodárskemu zdaneniu dividend vyplatených spoločnostiam príjemcom dividend usadeným na jeho území. Ak sa členský štát odvoláva na dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretú s iným členským štátom, vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby určil, či je v spore vo veci samej potrebné prihliadnuť na túto dohodu, a prípadne overil, či táto dohoda umožňuje neutralizovať účinky obmedzenia voľného pohybu kapitálu.

   (pozri bod 84, bod 2 výroku)