Vec C‑232/05
Komisia Európskych spoločenstiev
proti
Francúzskej republike
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Štátna pomoc – Pomoc v prospech Scott Paper SA/Kimberly‑Clark – Povinnosť vymáhania – Nevykonanie z dôvodu uplatnenia vnútroštátneho konania – Vnútroštátna procesná autonómnosť – Hranice – ‚Vnútroštátny postup umožňujúci okamžité a účinné vykonanie‘ podľa článku 14 ods. 3 nariadenia (ES) č. 659/1999 – Vnútroštátny postup stanovujúci odkladný účinok opravných prostriedkov proti platobným výmerom vydaným vnútroštátnymi orgánmi“
Abstrakt rozsudku
1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Nedodržanie rozhodnutia Komisie o štátnej pomoci
(Článok 88 ods. 2 druhý pododsek ES)
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci
(Nariadenie Rady č. 659/1999, odôvodnenie č. 13 a článok 14 ods. 3)
3. Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu
(Článok 230 ES)
4. Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom a nariaďujúce jej vrátenie
(Článok 88 ods. 2 ES, článok 230 druhý a piaty odsek ES a článok 242 ES)
1. V rámci žaloby o nesplnenie povinnosti, ktorou sa navrhuje určiť, že členský štát si nesplnil povinnosti tým, že neprijal opatrenia potrebné na podriadenie sa rozhodnutiu Komisie o štátnej pomoci, je referenčným dátumom pre uplatnenie článku 88 ods. 2 druhého pododseku ES dátum stanovený v rozhodnutí, ktorého nevykonanie sa namieta, alebo prípadne dátum, ktorý Komisia určila dodatočne.
(pozri bod 32)
2. Podľa znenia článku 14 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88] Zmluvy ES je uplatnenie vnútroštátnych postupov pristúpenia k vymáhaniu podriadené podmienke, že tieto postupy umožňujú okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie, pričom táto podmienka vyjadruje požiadavky judikatúrou uznanej zásady efektivity. Tiež odôvodnenie č. 13 tohto nariadenia upresňuje, že v prípadoch protiprávnej pomoci, ktorá nie je zlučiteľná so spoločným trhom, by sa mala obnoviť efektívna súťaž, a na tento účel je potrebné, aby sa pomoc bez meškania vrátila.
3. Uplatnenie vnútroštátnych postupov teda nemá byť prekážkou obnovenia efektívnej súťaže a brániť okamžitému a účinnému vykonaniu rozhodnutia Komisie. Na účely dosiahnutia tohto cieľa členské štáty musia prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie potrebného účinku tohto rozhodnutia.
V tejto súvislosti nemožno vnútroštátny postup, ktorý upravuje odkladný účinok opravných prostriedkov podaných proti platobným výmerom vydaným na účely vrátenia poskytnutej pomoci, považovať za postup umožňujúci „okamžité a účinné“ vykonanie rozhodnutia nariaďujúceho vrátenie pomoci. Naopak udelenie takéhoto odkladného účinku môže vrátenie pomoci značne spomaliť.
(pozri body 49 – 51)
4. Odkladný účinok opravných prostriedkov podaných na vnútroštátne súdy proti platobným výmerom vydaným voči príjemcom štátnej pomoci, ktorej vrátenie bolo nariadené rozhodnutím Komisie, nemožno vzhľadom na právo Spoločenstva považovať za nevyhnutný na zabezpečenie účinnej právnej ochrany dotknutých osôb.
5. V skutočnosti je už takáto ochrana plne zabezpečená prostriedkami ponúkanými Zmluvou ES, v prejednávanej veci najmä žalobou o neplatnosť upravenou v článku 230 ES.
6. Keďže Európske spoločenstvo je právnym spoločenstvom, v ktorom akty jeho inštitúcií podliehajú preskúmaniu ich súladu so Zmluvou a všeobecnými právnymi zásadami, Zmluva stanovila kompletný systém opravných prostriedkov a postupov určených na zabezpečenie zákonnosti aktov inštitúcií a zverila ho súdu Spoločenstva.
(pozri body 55 – 58)
7. Príjemca pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú so spoločným trhom, ktorý by mohol napadnúť rozhodnutie Komisie pred súdom Spoločenstva, nemôže spochybniť legálnosť tohto rozhodnutia pred vnútroštátnymi súdmi v žalobe smerujúcej proti opatreniam na vykonanie tohto rozhodnutia prijatým vnútroštátnymi orgánmi. Ak by sa pripustilo, že za takých okolností môže dotknutá osoba spochybniť pred vnútroštátnym súdom vykonanie rozhodnutia s odkazom na protiprávnosť tohto rozhodnutia, znamenalo by to priznať jej možnosť obísť konečnú povahu, ktorú má vo vzťahu k nej rozhodnutie po uplynutí lehoty na podanie žaloby uvedenej v článku 230 piatom odseku ES.
(pozri body 59, 60)
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 5. októbra 2006 (*)
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Štátna pomoc – Pomoc v prospech Scott Paper SA/Kimberly‑Clark – Povinnosť vymáhania – Nevykonanie z dôvodu uplatnenia vnútroštátneho konania – Vnútroštátna procesná autonómnosť – Hranice – ‚Vnútroštátny postup umožňujúci okamžité a účinné vykonanie‘ podľa článku 14 ods. 3 nariadenia (ES) č. 659/1999 – Vnútroštátny postup stanovujúci odkladný účinok opravných prostriedkov proti platobným výmerom vydaným vnútroštátnymi orgánmi“
Vo veci C‑232/05,
ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 88 ods. 2 druhého pododseku ES, podaná 26. mája 2005,
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: C. Giolito, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobkyňa,
proti
Francúzskej republike, v zastúpení: G. de Bergues a S. Ramet, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory P. Jann (spravodajca), sudcovia K. Schiemann, N. Colneric, K. Lenaerts a E. Juhász,
generálny advokát: D. Ruiz‑Jarabo Colomer,
tajomník: R. Grass,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 18. mája 2006,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou Komisia Európskych spoločenstiev žiada Súdny dvor, aby určil, že Francúzska republika si tým, že nevykonala rozhodnutie Komisie 2002/14/ES z 12. júla 2000 týkajúce sa štátnej pomoci udelenej Francúzskom v prospech Scott Paper SA/Kimberly‑Clark [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 12, s. 1), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 249 štvrtého odseku ES, ako aj článkov 2 a 3 uvedeného rozhodnutia.
Právny rámec
Právna úprava Spoločenstva
2 Článok 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88] Zmluvy ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) upresňuje pravidlá v oblasti vymáhania štátnej pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom:
„Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek nariadenie [uznesenie – neoficiálny preklad] Súdneho dvora Európskych spoločenstiev podľa článku 185 zmluvy [teraz článok 242 ES], vymáhanie sa bude realizovať bez meškania a v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva daného členského štátu za predpokladu, že umožnia okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento účel a v prípade konania na národných súdoch dané členské štáty podniknú všetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslušných právnych systémoch, vrátane predbežných opatrení, bez dopadu na právo spoločenstva.“
Vnútroštátna právna úprava
3 Článok L4 správneho súdneho poriadku stanovuje:
„S výnimkou osobitných legislatívnych ustanovení návrhy na začatie konania nemajú odkladný účinok, pokiaľ inak nerozhodne súd.“
4 Ako osobitný právny predpis článok 6 dekrétu č. 92-1369 z 29. decembra 1992, ktorým bol zmenený a doplnený dekrét č. 62‑1587 z 29. decembra 1962 o všeobecných pravidlách štátneho účtovníctva a zavedení ustanovení uplatniteľných na vymáhanie pohľadávok štátu uvedených v článku 80 tohto dekrétu (JORF z 30. decembra 1992, s. 17954) stanovuje, pokiaľ ide o platobné výmery vydané štátom alebo štátnymi verejnými inštitúciami, že:
„Platobné výmery uvedené v článku 85 dekrétu z 29. decembra 1962 môžu dlžníci napadnúť buď námietkou voči vykonaniu, ak spochybňujú existenciu pohľadávky, jej výšku alebo jej splatnosť, alebo procesnou námietkou, ak spochybňujú platnosť formy procesného postupu.
Iné platobné výmery môžu byť predmetom procesnej námietky.
Tieto námietky majú za účinok odklad vymáhania.“
5 Rovnako, pokiaľ ide o platobné výmery vydané územnou samosprávou a miestnymi verejnoprávnymi inštitúciami, článok L1617‑5, 1° druhý pododsek všeobecného zákonníka o územnej samospráve, zavedený zákonom č. 96‑314 z 12. apríla 1996 (JORF z 13. apríla 1996, s. 5707) stanovuje, že „podanie na príslušnom súde, ktorého predmetom je spochybnenie dôvodnosti oprávnenej pohľadávky vyčíslenej územnou samosprávou alebo miestnou verejnoprávnou inštitúciou, odkladá výkon platobného výmeru“.
Konanie pred podaním žaloby
Okolnosti predchádzajúce rozhodnutiu 2002/14
6 Roku 1969 spoločnosť Scott Paper Company zriadená podľa amerického práva nadobudla spoločnosť Bouton Brochard zriadenú podľa francúzskeho práva a vytvorila samostatnú spoločnosť Bouton Brochard Scott SA (ďalej len „Bouton Brochard Scott“), ktorá prevzala aktivity Bouton Brochard.
7 Roku 1986 sa Bouton Brochard Scott rozhodla zriadiť vo Francúzsku závod a vybrala si na tento účel pozemok v oblasti okresu Loiret v priemyselnej zóne La Saussaye v Orléans.
8 Dňa 31. augusta 1987 mesto Orléans a predmetný okres poskytli Bouton Brochard Scott určité výhody. Na jednej strane jej tieto subjekty predali za zvýhodnených podmienok pozemok s rozlohou 48 hektárov v predmetnej priemyselnej zóne. Na druhej strane sa zaviazali vypočítať asanačný poplatok podľa preferenčnej sadzby.
9 Bouton Brochard Scott sa v novembri 1987 premenovala na „Scott S. A.“ (ďalej len „Scott“).
10 V januári 1996 akcie tejto spoločnosti nadobudla Kimberly‑Clark Corporation (ďalej len „Kimberly‑Clark“).
11 V januári 1998 táto spoločnosť oznámila zatvorenie predmetného závodu, ktorého aktíva, teda pozemok a papiereň, nadobudol Procter & Gamble v júni 1998.
12 Dňa 12. júla 2000 Komisia prijala rozhodnutie 2002/14, ktorého článok 1 stanovuje, že štátna pomoc vo forme preferenčných cien pozemku (12,3 milióna eur v aktualizovanej hodnote) a preferenčnej sadzby asanačného poplatku (výšku určia francúzske orgány) (ďalej len „predmetná štátna pomoc“), ktoré Francúzska republika udelila v prospech Scott, bola vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom.
13 Článok 2 rozhodnutia 2002/14 upresňuje:
„1. Francúzsko prijme všetky opatrenia potrebné na vymáhanie [predmetnej pomoci] uvedenej v článku 1 a už nezákonne udelenej od jej príjemcov.
2. Vrátenie sa uskutoční bezodkladne v súlade s postupmi vnútroštátneho práva za predpokladu, že tieto umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. …“
14 Podľa znenia článku 3 tohto rozhodnutia:
„Francúzsko bude informovať Komisiu v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia o opatreniach prijatých na jeho vykonanie.“
15 Dňa 31. júla 2000 bolo rozhodnutie 2002/14 oznámené Francúzskej republike.
16 V dňoch 30. novembra a 4. decembra 2000 Scott a okres Loiret podali proti tomuto rozhodnutiu žaloby o neplatnosť na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Účastníci nepožiadali o odklad výkonu rozhodnutia podľa článku 242 ES.
Kroky vykonané Francúzskou republikou v nadväznosti na rozhodnutie 2002/14, pokiaľ ide o pomoc vo forme preferenčnej ceny pozemku
17 Pokiaľ ide o pomoc vo forme preferenčnej ceny pozemku, Conseil général du Loiret (okresné zastupiteľstvo) vydalo 15. decembra 2000 platobný výmer na sumu 5 054 721 eur. Mesto Orléans vydalo 2. januára 2001 platobný výmer na sumu 8 002 231 eur.
18 V nadväznosti na materiálnu chybu týkajúcu sa výpočtu výšky tejto pomoci Komisia pristúpila k oprave a zaslala v marci 2001 Francúzskej republike korigendum.
19 V dôsledku toho boli platobné výmery z 15. decembra 2000 a 2. januára 2001 zrušené 23. marca 2001.
20 Následne Conseil général Loiret vydal 5. októbra 2001 nový platobný výmer na sumu 4 691 370 eur. Mesto Orléans rovnako 18. októbra 2001 vydalo nový platobný výmer na sumu 7 621 937 eur.
21 Tieto dva platobné výmery boli predmetom opravných prostriedkov podaných zo strany Kimberly‑Clark na Tribunal administratif d’Orléans 29. októbra a 27. novembra 2001.
22 Keďže takéto opravné prostriedky majú podľa francúzskeho práva automatický odkladný účinok, predmetné sumy sa nevymohli.
Kroky vykonané Francúzskou republikou v nadväznosti na rozhodnutie 2002/14, pokiaľ ide o pomoc vo forme preferenčnej sadzby asanačného poplatku
23 Pokiaľ ide o pomoc vo forme preferenčnej sadzby asanačného poplatku, mesto Orléans v mesiacoch január a august 2001 vydalo šesť platobných výmerov na celkovú sumu 1 046 903 eur.
24 Jeden z týchto výmerov na sumu 165 887 eur zaplatila spoločnosť Procter & Gamble, aktuálny vlastník závodu v Orléanse.
25 Ostatných päť platobných výmerov sa nahradilo tromi platobnými výmermi z 5. decembra 2001 na sumu 881 015 eur.
26 Proti týmto platobným výmerom podala Kimberly-Clark 8. marca 2002 opravný prostriedok na Tribunal administratif d’Orléans.
27 S ohľadom na automatický odkladný účinok takýchto opravných prostriedkov sa tieto platobné výmery neuhradili.
Konanie na Tribunal administratif d’Orléans
28 Vo svojom liste z 2. júla 2003 francúzska vláda uviedla, že Tribunal administratif d’Orléans prerušil konanie do rozhodnutia Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev o otázke platnosti rozhodnutia 2002/14. Vo svojom vyjadrení k žalobe však menovaná vláda pripustila, že toto tvrdenie bolo nepresné.
Diskusie vedené pred podaním tejto žaloby
29 Listami z 8. mája, 31. júla, 8. októbra 2001, 13. marca, 26. augusta, 23. decembra 2002, 13. februára, zo 16. mája, z 21. novembra 2003, 27. januára, 9. marca a 29. apríla 2004 Komisia žiadala francúzske orgány o informáciu o priebehu vymáhania dlžných súm a o poskytnutie určitých dokumentov a informácií o konaniach vedených na Tribunal administratif d’Orléans. V týchto listoch Komisia zdôraznila dôležitosť okamžitého a účinného vykonania ako aj svoju možnosť obrátiť sa priamo na Súdny dvor podľa článku 88 ods. 2 ES. Vo svojom poslednom liste z 29. apríla 2004 poskytla francúzskej vláde poslednú 20‑dňovú dodatočnú lehotu.
30 Keďže Komisia nepovažovala odpovede Francúzskej republiky uvedené v jej listoch z 13. novembra 2001, 27. novembra 2002, 25. marca a 2. júla 2003 za uspokojivé, rozhodla sa podať túto žalobu.
O žalobe
31 Na podporu svojej žaloby Komisia uvádza v podstate jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 249 štvrtého odseku ES ako aj článkov 2 a 3 rozhodnutia 2002/14, keďže Francúzska republika nevykonala toto rozhodnutie v stanovenej lehote.
O dátume relevantnom pre posúdenie nesplnenia povinnosti
32 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že referenčným dátumom pre uplatnenie článku 88 ods. 2 druhého pododseku ES je dátum stanovený v rozhodnutí, ktorého nevykonanie sa namieta, alebo prípadne dátum, ktorý Komisia určila dodatočne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. júla 2001, Komisia/Belgicko, C‑378/98, Zb. s. I‑5107, bod 26; z 2. júla 2002, Komisia/Španielsko, C‑499/99, Zb. s. I‑6031, bod 28, a z 1. júna 2006, Komisia/Taliansko, C‑207/05, neuverejnený v Zbierke, bod 31).
33 V prejednávanej veci články 2 a 3 rozhodnutia 2002/14 ukladajú lehotu dvoch mesiacov odo dňa jeho oznámenia na to, aby francúzska vláda prijala opatrenia potrebné pre vymáhanie predmetnej pomoci a informovala o nich Komisiu. Po dlhých diskusiách medzi účastníkmi konania Komisia určila v jej liste z 29. apríla 2004 poslednú lehotu, ktorá uplynula 20 dní po uvedenom dátume.
34 Za týchto okolností sa musí lehota určená v článku 3 rozhodnutia 2002/14 považovať za nahradenú lehotou vyplývajúcou z listu z 29. apríla 2004 (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 35). Táto lehota sa teda predĺžila do 19. mája 2004.
O žalobnom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
35 Komisia uvádza, že viac ako päť rokov po prijatí rozhodnutia 2002/14 neviedli opatrenia prijaté francúzskymi orgánmi k vráteniu predmetnej štátnej pomoci. Toto rozhodnutie v dôsledku toho nebolo riadne vykonané.
36 Komisia uznáva, že článok 14 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 povoľuje uplatnenie postupov upravených vnútroštátnym právom, ale zdôrazňuje, že toto platí iba pre postupy, ktoré umožňujú „okamžité a účinné“ vykonanie rozhodnutia Komisie. Podľa názoru Komisie vnútroštátny postup, ktorý stanovuje automatický odkladný účinok opravného prostriedku podaného proti platobným výmerom vydaným na vymáhanie poskytnutej pomoci, nespĺňa tieto kritériá.
37 Francúzska vláda odpovedá, že francúzske orgány pristúpili k vykonaniu rozhodnutia 2002/14 so všetkou potrebnou starostlivosťou.
38 Na základe uplatnenia vnútroštátnych postupov francúzske orgány adresovali príjemcovi pomoci viacero platobných výmerov, ktoré by sa po ukončení konania na príslušnom vnútroštátnom súde stali vykonateľnými.
39 Článok 14 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 výslovne stanovuje použitie vnútroštátnych postupov, ak tieto postupy umožňujú okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Vnútroštátne procesné predpisy uplatňované v prejednávanej veci, vrátane procesných predpisov stanovujúcich odkladný účinok opravných prostriedkov podaných proti platobným výmerom, nie sú prekážkou tohto vykonania.
40 Francúzska vláda zdôrazňuje, že podľa jej názoru „okamžité a účinné“ vykonanie rozhodnutia Komisie neznamená nevyhnutne bezodkladné vrátenie pomoci. Naopak toto vykonanie predpokladá, že členský štát bezodkladne začne vnútroštátne konanie, ktoré má viesť k vráteniu poskytnutej pomoci.
Posúdenie Súdnym dvorom
41 Podľa znenia článku 249 štvrtého odseku ES sú rozhodnutia vo svojej celistvosti záväzné pre tých, ktorým sú určené.
42 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že členský štát, ktorému je adresované rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje vymáhať protiprávnu pomoc, je povinný v zmysle článku 249 ES prijať všetky vhodné opatrenia na vykonanie tohto rozhodnutia (pozri rozsudky z 12. decembra 2002, Komisia/Nemecko, C‑209/00, Zb. s. I‑11695, bod 31, a z 26. júna 2003, Komisia/Španielsko, C‑404/00, Zb. s. I‑6695, bod 21). Musí pristúpiť k účinnému vymáhaniu dlžných súm (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. mája 2005, Komisia/Grécko, C‑415/03, Zb. s. I‑3875, bod 44, ako aj Komisia/Taliansko, už citovaný, body 36 a 37).
43 Článok 14 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 upresňuje, že vymáhanie pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú so spoločným trhom sa musí vykonať „bez meškania“.
44 V prejednávanej veci rozhodnutie 2002/14 zaväzuje Francúzsku republiku na prijatie všetkých opatrení potrebných na vymáhanie predmetnej nezákonne poskytnutej pomoci od jej príjemcu. Na tento účel jej Komisia poskytla lehotu dvoch mesiacov. Táto lehota nahradená lehotou vyplývajúcou z listu z 29. apríla 2004 sa teda predĺžila do 19. mája 2004.
45 Je potrebné konštatovať, že ku koncu tejto poslednej lehoty, teda takmer štyri roky po prijatí rozhodnutia 2002/14, kroky vykonané francúzskymi orgánmi neviedli k účinnému vráteniu predmetnej pomoci s výnimkou zaplatenia 165 887 eur z dlžných 13 350 000 eur.
46 Ako to pripúšťa samotná francúzska vláda, z dôvodu automatického odkladného účinku spojeného s opravnými prostriedkami podanými proti platobným výmerom, tieto platobné výmery nemohli mať pred rozhodnutím príslušného vnútroštátneho súdu žiadny konkrétny účinok, pokiaľ ide o vymáhanie predmetnej pomoci.
47 V dôsledku toho si príjemca pomoci mohol počas tohto obdobia uchovať prostriedky pochádzajúce z pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú so spoločným trhom a požívať v dôsledku toho nenáležitú konkurenčnú výhodu.
48 Francúzska vláda však napriek tomu uvádza, že toto omeškanie je spôsobené uplatnením postupov upravených francúzskym právom, ktorého uplatnenie je výslovne povolené článkom 14 ods. 3 nariadenia č. 659/1999.
49 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa znenia článku 14 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 je uplatnenie vnútroštátnych postupov podriadené podmienke, že tieto postupy umožňujú okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie, pričom táto podmienka vyjadruje požiadavky judikatúrou uznanej zásady efektivity (pozri rozsudky z 2. februára 1989, Komisia/Nemecko, 94/87, Zb. s. 175, bod 12; z 20. marca 1997, Alcan Deutschland, C‑24/95, Zb. s. I‑1591, bod 24, a z 12. decembra 2002, Komisia/Nemecko, už citovaný, body 32 až 34).
50 Odôvodnenie č. 13 tohto nariadenia upresňuje, že v prípadoch protiprávnej pomoci, ktorá nie je zlučiteľná so spoločným trhom, by sa mala obnoviť efektívna súťaž, a na tento účel je potrebné, aby sa pomoc bez meškania vrátila. Uplatnenie vnútroštátnych postupov teda nemá byť prekážkou obnovenia efektívnej súťaže a brániť okamžitému a účinnému vykonaniu rozhodnutia Komisie. Na účely dosiahnutia tohto cieľa členské štáty musia prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie potrebného účinku tohto rozhodnutia.
51 Z dôvodu odkladného účinku opravných prostriedkov podaných proti platobným výmerom vydaným na účely vrátenia poskytnutej pomoci, postup upravený francúzskym právom a uplatňovaný v prejednávanej veci nemožno považovať za postup umožňujúci „okamžité a účinné“ vykonanie rozhodnutia 2002/14. Naopak udelenie takéhoto odkladného účinku môže vrátenie pomoci značne spomaliť.
52 Týmto spôsobom, keďže je v rozpore s cieľmi sledovanými predpismi Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci, predmetný vnútroštátny postup bránil bezodkladnému obnoveniu skoršej situácie a predlžoval trvanie nenáležitej konkurenčnej výhody vyplývajúcej z predmetnej pomoci.
53 Z toho vyplýva, že postup upravený vnútroštátnym právom v prejednávanej veci nespĺňa podmienky stanovené v článku 14 ods. 3 nariadenia č. 659/1999. Francúzsky predpis stanovujúci odkladný účinok opravných prostriedkov podaných proti platobným výmerom sa teda nemal uplatňovať.
54 Za týchto okolností nie je potrebné rozhodovať o otázke, či v špecifických prípadoch vnútroštátny sudca môže nariadiť odklad výkonu platobných výmerov v nadväznosti na podané opravné prostriedky, ktoré neobsahujú výhrady voči rozhodnutiu Komisie.
55 V tomto kontexte je potrebné dodať, že odkladný účinok opravných prostriedkov podaných na vnútroštátne súdy nemožno vzhľadom na právo Spoločenstva považovať za nevyhnutný na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.
56 V skutočnosti je už takáto ochrana plne zabezpečená prostriedkami ponúkanými Zmluvou ES, v prejednávanej veci najmä žalobou o neplatnosť upravenou v článku 230 ES.
57 Je potrebné pripomenúť, že keďže Európske spoločenstvo je právnym spoločenstvom, v ktorom akty jeho inštitúcií podliehajú preskúmaniu ich súladu so Zmluvou a všeobecnými právnymi zásadami, Zmluva stanovila kompletný systém opravných prostriedkov a postupov určených na zabezpečenie zákonnosti aktov inštitúcií a zverila ho súdu Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/Rada, C‑50/00 P, Zb. s. I‑6677, body 38 a 40).
58 Z judikatúry vyplýva, že príjemca pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom, má právo podať žalobu o neplatnosť podľa článku 230 druhého odseku ES, hoci rozhodnutie je adresované členskému štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, a z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, C‑188/92, Zb. s. I‑833, bod 14).
59 Naopak príjemca pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú so spoločným trhom, ktorý by mohol napadnúť rozhodnutie Komisie, nemôže spochybniť legálnosť tohto rozhodnutia pred vnútroštátnymi súdmi v žalobe smerujúcej proti opatreniam na vykonanie tohto rozhodnutia prijatým vnútroštátnymi orgánmi. Ak by sa pripustilo, že za takých okolností môže dotknutá osoba spochybniť pred vnútroštátnym súdom vykonanie rozhodnutia s odkazom na protiprávnosť tohto rozhodnutia, znamenalo by to priznať jej možnosť obísť konečnú povahu, ktorú má vo vzťahu k nej rozhodnutie po uplynutí lehoty na podanie žaloby uvedenej v článku 230 piatom odseku ES (pozri v tomto zmysle rozsudky TWD Textilwerke Deggendorf, už citovaný, body 17 a 18, ako aj z 15. februára 2001, Nachi Europe, C‑239/99, Zb. s. I‑1197, bod 37).
60 Z toho vyplýva, že je vylúčené, aby sa na vnútroštátnom súde namietalo rozhodnutie Komisie týkajúce sa vymáhania dlžných súm. Táto otázka je vyhradená Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev, ktorý o nej rozhodne v rámci žaloby o neplatnosť podanej na Súd prvého stupňa. Z článku 242 ES vyplýva, že ak o tom inak nerozhodne Súd prvého stupňa, takáto žaloba nemá odkladný účinok.
61 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že Francúzska republika si tým, že neprijala v stanovených lehotách všetky opatrenia potrebné na vymáhanie pomoci uvedenej v rozhodnutí 2002/14/ES, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 249 štvrtého odseku ES, ako aj článkov 2 a 3 uvedeného rozhodnutia.
O trovách
62 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Francúzsku republiku na náhradu trov konania a Francúzska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Francúzska republika si tým, že neprijala v stanovených lehotách všetky opatrenia potrebné na vymáhanie pomoci uvedenej v rozhodnutí Komisie 2002/14/ES z 12. júla 2000 týkajúcom sa štátnej pomoci udelenej Francúzskom v prospech Scott Paper SA/Kimberley‑Clark od jej príjemcu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 249 štvrtého odseku ES, ako aj článkov 2 a 3 uvedeného rozhodnutia.
2. Francúzska republika je povinná nahradiť trovy konania.
Podpisy
* Jazyk konania: francúzština.