Vec C-231/05

Konanie začaté na návrh

Oy AA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Korkein hallinto-oikeus)

„Sloboda usadiť sa — Daňová právna úprava v oblasti dane z príjmov — Možnosť spoločnosti odpočítať si sumy poukázané ako finančný prevod v rámci skupiny — Povinnosť spoločnosti, ktorá je príjemcom prevodu, mať svoje sídlo tiež v dotknutom členskom štáte“

Návrhy prednesené 12. septembra 2006 — generálna advokátka J. Kokott   I - 6376

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 18. júla 2007   I - 6393

Abstrakt rozsudku

  1. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Ustanovenia Zmluvy – Pôsobnosť

    (Články 43 ES a 56 ES)

  2. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Daňová právna úprava – Daň z príjmov právnických osôb

    (Článok 43 ES)

  1.  Právne predpisy, ktoré sa zameriavajú len na vzťahy v rámci skupiny spoločností, zasahujú viac do slobody usadiť sa, a musia sa teda skúmať vzhľadom na článok 43 ES. Aj za predpokladu, že by táto právna úprava mala obmedzujúce účinky na voľný pohyb kapitálu, tieto účinky by boli nevyhnutným dôsledkom prípadného zásahu do slobody usadiť sa, a neodôvodňovali by teda samostatné skúmanie uvedenej právnej úpravy vzhľadom na článok 56 ES.

    (pozri body 23, 24)

  2.  Článok 43 ES nebráni režimu zavedenému právnou úpravou členského štátu, na základe ktorého si dcérska spoločnosť rezident tohto členského štátu môže zo svojho zdaniteľného príjmu odpočítať finančný prevod v rámci skupiny, ktorý uskutočnila v prospech svojej materskej spoločnosti, len vtedy, ak má táto materská spoločnosť svoje sídlo v tom istom členskom štáte.

    Rozdielne zaobchádzanie, ktorému podliehajú dcérske spoločnosti rezidenti v závislosti od miesta sídla ich materskej spoločnosti, určite vytvára obmedzenie slobody usadiť sa, pokiaľ spôsobuje, že výkon tejto slobody je menej atraktívny pre spoločnosti usadené v iných členských štátoch, ktoré by v dôsledku toho mohli upustiť od nadobudnutia, založenia alebo ponechania dcérskej spoločnosti v členskom štáte, ktorý takéto opatrenie prijal.

    Vzhľadom na potrebu zachovania vyrovnaného rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi a potrebu predchádzania daňovým únikom, ponímané vo vzájomnej súvislosti, však takýto režim sleduje legitímne ciele zlučiteľné so Zmluvou, na ktoré sa vzťahujú naliehavé dôvody všeobecného záujmu.

    Ak by sa totiž pripustilo, že cezhraničný finančný prevod v rámci skupiny možno odpočítať zo zdaniteľného príjmu jeho pôvodcu, umožnilo by sa tým skupinám spoločností slobodne si zvoliť členský štát, v ktorom budú zdanené zisky dcérskej spoločnosti tak, že sa tieto zisky odpočítajú od zdaniteľného základu tejto dcérskej spoločnosti, a ak sa tento prevod považuje za zdaniteľný príjem v členskom štáte materskej spoločnosti príjemcu, zahrnú sa do zdaniteľného základu materskej spoločnosti. To by ohrozilo samotný systém rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi, pretože členský štát dcérskej spoločnosti by musel kvôli voľbe skupín spoločností upustiť od svojho práva zdaniť príjmy dcérskej spoločnosti ako členský štát jej sídla, a to prípadne v prospech členského štátu sídla materskej spoločnosti.

    Okrem toho možnosť previesť zdaniteľné príjmy dcérskej spoločnosti na materskú spoločnosť, ktorej sídlo sa nachádza v inom členskom štáte, zahŕňa riziko, že prevody príjmov sa budú v rámci skupiny spoločností organizovať prostredníctvom čisto umelých konštrukcií tak, aby prúdili do spoločností so sídlom v členských štátoch, ktoré uplatňujú najnižšie daňové sadzby, alebo v členských štátoch, v ktorých by sa tieto príjmy nezdaňovali.

    (pozri body 39, 43, 56, 58, 60, 67 a výrok)