Vec C‑214/05 P
Sergio Rossi SpA
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)
„Odvolanie – Ochranná známka Spoločenstva – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 – Pravdepodobnosť zámeny – Slovná ochranná známka ‚SISSI ROSSI‘ – Námietka majiteľa skoršej slovnej ochrannej známky ‚MISS ROSSI‘ – Tvrdenia vyjadrené prvýkrát na pojednávaní – Návrhy na vykonanie nových dôkazov“
Návrhy prednesené 16. marca 2006 – generálna advokátka J. Kokott
Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 18. júla 2006
Abstrakt rozsudku
1. Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie riadne predložených dôkazných prostriedkov – Neprípustnosť s výnimkou skreslenia
(Článok 225 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 58 ods. 1)
2. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti
[Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1 písm. c)]
3. Ochranná známka Spoločenstva – Opravné prostriedky
(Nariadenie Rady č. 40/94, článok 63 a 74 ods. 1)
1. Je úlohou Súdu prvého stupňa posúdiť dôležitosť, ktorú je potrebné pripísať uplatneným dôkazom. Aj keď Súd prvého stupňa nemôže byť povinný výslovne odôvodniť svoje posúdenie, pokiaľ ide o dôležitosť každého dôkazu, ktorý bol uplatnený, je povinný odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby umožnil Súdnemu dvoru vykonávať súdne preskúmanie, a to najmä pokiaľ ide o skreslenie dôkazov, ktoré boli predložené Súdu prvého stupňa.
Okrem toho Súd prvého stupňa môže zohľadniť pri svojom nezávislom posúdení skutkového stavu to, že účastník konania neuviedol niektoré okolnosti.
(pozri body 22, 23)
2. Súd prvého stupňa musí tú časť návrhov žaloby, ktorá mu bola predložená, zamietnuť ako neprípustnú vtedy, keď podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je táto časť návrhov žaloby založená, nevyplývajú koherentným a zrozumiteľným spôsobom už z textu samotnej žaloby. Z toho vyplýva, že prednesenie uvedených skutočností počas pojednávania nemôže nahradiť to, že v žalobe nie sú uvedené.
(pozri bod 37)
3. Na jednej strane z článku 63 nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva vyplýva, že zrušenie, ako aj zmena rozhodnutia odvolacích senátov Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) sú možné len v prípade nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia Zmluvy, nariadenia č. 40/94 alebo akéhokoľvek právneho predpisu týkajúceho sa ich uplatnenia alebo v prípade zneužitia právomocí. Preto preskúmanie tohto rozhodnutia, ktoré vykonáva súd Spoločenstva, nejde nad rámec preskúmania jeho zákonnosti, a teda jeho predmetom nie je opätovné preskúmavanie skutkových okolností, ktoré posúdili orgány Úradu.
Na druhej strane z článku 74 ods. 1 tohto nariadenia vyplýva, že v konaní o dôvodoch týkajúcich sa odmietnutia zápisu sa skúmanie Úradu obmedzuje na dôvody a návrhy uvedené účastníkmi konania.
Keďže Úrad nemôže brať do úvahy skutkové okolnosti, ktoré účastníci konania neuviedli v konaní pred ním, zákonnosť týchto rozhodnutí nemôže byť spochybňovaná na základe takýchto skutkových okolností. Preto Súd prvého stupňa nemôže rovnako vziať do úvahy dôkazy uplatnené s cieľom preukázať tieto skutkové okolnosti.
(pozri body 50 – 52)
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 18. júla 2006 (*)
„Odvolanie – Ochranná známka Spoločenstva – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 – Pravdepodobnosť zámeny – Slovná ochranná známka ‚SISSI ROSSI‘ – Námietka majiteľa skoršej slovnej ochrannej známky ‚MISS ROSSI‘ – Tvrdenia vyjadrené prvýkrát na pojednávaní – Návrhy na vykonanie nových dôkazov“
Vo veci C‑214/05 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podané 10. mája 2005,
Sergio Rossi SpA, so sídlom v San Mauro Pascoli, (Taliansko), v zastúpení: A. Ruo, avvocato,
odvolateľka,
ďalší účastníci konania:
Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: O. Montalto a P. Bullock, splnomocnení zástupcovia,
žalovaný v prvostupňovom konaní,
Sissi Rossi Srl, so sídlom v Castenaso di Villanova, (Taliansko), v zastúpení: S. Verea, avvocato,
vedľajší účastník konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J. Malenovský (spravodajca), J.‑P. Puissochet, A. Borg Barthet a A. Ó Caoimh,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: R. Grass,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 16. marca 2006,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Sergio Rossi SpA svojím odvolaním navrhuje zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 1. marca 2005, Sergio Rossi/ÚHVT (T‑169/03, Zb. s. II‑685, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Súd prvého stupňa zamietol jej žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 28. februára 2003 (vec R 569/2002-1, ďalej len „sporné rozhodnutie“), ktoré sa týka námietkového konania medzi Calzaturificio Rossi SpA, ktorého právnym nástupcom je Sergio Rossi SpA a Sissi Rossi Srl.
Právny rámec
2 Článok 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa stanovuje:
„Návrh (žaloba) uvedený v článku 21 Štatútu Súdneho dvora musí obsahovať:
…
c) predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený;
d) návrhy rozhodnutia;
e) ak treba, označenie dôkazov, ktorými navrhovateľ preukazuje svoje tvrdenia.“
3 Podľa článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku:
„Uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.“
4 Článok 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) stanovuje:
„Na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky, ochranná známka, o zápis ktorej sa žiada, nebude zapísaná:
…
b) ak kvôli jej zhodnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť výmeny [zámeny – neoficiálny preklad] zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená; pravdepodobnosť výmeny [zámeny – neoficiálny preklad] zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou.“
5 Článok 73 nariadenia č. 40/94 uvádza:
„V rozhodnutiach úradu sú uvedené dôvody, z ktorých sa vychádzalo. Vychádza sa z dôvodov alebo dôkazov, ku ktorým mali príslušné strany [účastníci konania – neoficiálny preklad] možnosť predložiť svoje pripomienky.“
6 Podľa článku 74 tohto nariadenia:
„V priebehu konaní pred úradom preskúma úrad fakty na základe vlastnej iniciatívy; v prípade konaní týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však úrad pri svojom skúmaní obmedzí na fakty, dôkazy a argumenty predložené stranami a na požadovaný žalobný nárok [V konaniach pred úradom preskúma úrad skutočnosti ex offo; v konaniach týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však úrad pri svojom skúmaní obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania – neoficiálny preklad].
Úrad môže nebrať do úvahy fakty alebo dôkazy, ktoré neboli predložené zúčastnenými stranami včas [Úrad nemusí zobrať do úvahy skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas – neoficiálny preklad].“
Okolnosti predchádzajúce sporu
7 Súd prvého stupňa takto vyjadril okolnosti predchádzajúce sporu:
„1 [Sissi Rossi Srl (ďalej len ‚Sissi Rossi‘] podal 1. júna 1998 na [ÚHVT] prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia [č. 40/94].
2 Ochranná známka, ktorej zápis bol požadovaný, je slovným označením SISSI ROSSI.
3 Výrobky uvedené v prihláške patria najmä do triedy 18 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: ‚koža a imitácie kože, tovary vyrobené z týchto materiálov, nezahrnuté v iných triedach; kože zvierat; kufre a cestovné tašky; dáždniky, slnečníky a vychádzkové palice; jazdecké bičíky, postroj a sedlá‘.
...
5 Dňa 21. mája 1999 spoločnosť Calzaturificio Rossi SpA podala na základe článku 42 ods. 1 nariadenia č. 40/94 námietky proti zápisu ochrannej známky prihlasovanej na tovary ‚koža a imitácie kože, tovary vyrobené z týchto materiálov, nezahrnuté v iných triedach; kože zvierat; kufre a cestovné tašky‘.
6 Ochranné známky, na ktoré sa odvolávala pri podpore námietok sú slovná ochranná známka MISS ROSSI, zapísaná v Taliansku 11. novembra 1991 (č. 553 016) a medzinárodná ochranná známka MISS ROSSI, zapísaná v rovnaký deň s účinnosťou vo Francúzsku (č. 577 643). Tovary označené týmito skoršími ochrannými známkami sú ‚obuv‘ patriace do triedy 25 Niceskej dohody.
...
8 Po zlúčení splynutím spoločnosti Calzaturificio Rossi SpA, ktoré bolo zaznamenané notárskym zápisom 22. novembra 2000, sa žalobca, odvtedy s novým obchodným menom Sergio Rossi SpA, stal majiteľom skorších ochranných známok.
9 Rozhodnutím z 30. apríla 2002 námietkové oddelenie zamietlo prihlášku na zápis pri tých tovaroch, ktoré boli zahrnuté v námietkach. V podstate uviedlo, že žalobca dokázal nepretržité používanie skorších ochranných známok, len pokiaľ sa týka tovarov ‚dámska obuv‘, a že tieto tovary na jednej strane a tovary ‚koža a imitácie kože, tovary vyrobené z týchto materiálov, nezahrnuté v iných triedach; kože zvierat; kufre a cestovné tašky‘ zahrnuté v prihláške ochrannej známky na druhej strane boli podobné. Navyše námietkové oddelenie uzavrelo, že v mysliach francúzskych spotrebiteľov existovala podobnosť označení.
10 Dňa 28. júna 2002 [Sissi Rossi] podal na ÚHVT voči rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie.
11 [Sporným rozhodnutím] prvý odvolací senát ÚHVT zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia a zamietol námietky. V podstate odvolací senát uviedol, že dotknuté ochranné známky boli len málo podobné. Navyše po porovnaní distribučných ciest, funkcií a povahy dotknutých tovarov uzavrel, že rozdiely medzi tovarmi vo väčšej časti prevážili ich niekoľko spoločných bodov. Preskúmal a zamietol najmä tvrdenie, podľa ktorého tovary ‚dámska obuv‘ a ‚dámske tašky‘ boli podobné z dôvodu, že sa dopĺňajú. Následne podľa neho neexistovala pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.“
Konanie pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok
8 Žalobou podanou 12. mája 2003 do kancelárie Súdu prvého stupňa Sergio Rossi SpA napadla sporné rozhodnutie domáhajúc sa hlavne jeho zrušenia v celom rozsahu a subsidiárne, jeho čiastočného zrušenia, keďže konštatuje, že neexistuje nebezpečenstvo zámeny medzi ochrannými známkami na tovary ‚dámske tašky‘ a ‚dámska obuv‘, pokiaľ ide o slovnú ochrannú známku MISS ROSSI.
9 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa najskôr odmietol vziať do úvahy niektoré dôkazy – medzi nimi články z tlače, reklamy a fotografie pochádzajúce najmä z internetu – predložené Sergio Rossi SpA na preukázanie svojho tvrdenia, podľa ktorého dámska obuv a dámske tašky sú podobné tovary, a to z toho dôvodu, že tieto dokumenty neboli predložené v rámci správneho konania vedeného na ÚHVT.
10 Pokiaľ ide o návrh na zrušenie sporného rozhodnutia, Súd prvého stupňa rozhodol tak, že hlavný návrh musí byť zamietnutý a treba skúmať iba subsidiárny návrh. Najskôr Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že vyplýva z podanej žaloby, najmä z prvej časti návrhov, ako aj prednesu odvolateľky, že odvolateľka považuje za podobné všetky tovary uvedené v námietke, to znamená na jednej strane „koža a imitácie kože, tovary vyrobené z týchto materiálov, nezahrnuté v iných triedach; kože zvierat; kufre a cestovné tašky“ a na druhej strane tovar „dámska obuv“ označený skoršími ochrannými známkami. Skonštatoval však, že argumentácia uvedená v žalobe odkazuje výlučne na tovary „dámska obuv“ a „dámske tašky“. V prípade neuvedenia žiadneho tvrdenia vyvracajúceho záver odvolacieho senátu, podľa ktorého tovary na jednej strane „koža a imitácie kože; kože zvierat; kufre a cestovné tašky“ a na druhej strane „dámska obuv“ nie sú podobné, Súd prvého stupňa sa domnieval, že nebolo treba skúmať dôvod uvedený v konaní pred ním, keďže bol založený na údajnej podobnosti zmienených tovarov.
11 Okrem toho Súd prvého stupňa rozhodol, že všeobecný odkaz na vyjadrenia urobené odvolateľkou v rámci konania pred ÚHVT nemôže nahradiť neexistenciu argumentácie v žalobe. Nakoniec odvolateľka až na pojednávaní, a teda neskoro, tvrdila, že všetky tieto tovary majú rovnaké distribučné kanály a sú vyrábané z rovnakých materiálov.
12 Ďalej Súd prvého stupňa skúmal podobnosť medzi tovarom „dámske tašky“ uvedeným v prihláške ochrannej známky Spoločenstva a tovarom „dámska obuv“ označeným skoršími ochrannými známkami, ako aj podobnosťou predmetných označení a vyvodil záver, že nejestvuje pravdepodobnosť zámeny medzi predmetnými ochrannými známkami. Z toho dôvodu zamietol žalobu.
Návrhy účastníkov konania
13 Odvolateľka svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:
– hlavne zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu,
– subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok v časti zápisu ochrannej známky „SISSI ROSSI“ pre tovary „koža a imitácie kože“,
– subsidiárne po tom, ako jej prizná právo na vykonanie dôkazov, zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok a vrátil vec na nové konanie Súdu prvého stupňa preto, aby preskúmal dôkazy, o ktorých rozhodol, že sú neprípustné, alebo alternatívne a na základe práva byť vypočutý zakotvenom v článku 73 nariadenia č. 40/94, vrátiť vec na nové konanie odvolaciemu senátu ÚHVT s cieľom určiť lehotu na výsluch a
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
14 ÚHVT a Sissi Rossi navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolateľku na náhradu trov konania.
Odvolanie
15 Na podporu svojich návrhov na zrušenie napadnutého rozsudku odvolateľka uvádza tri dôvody. Prvý a druhý dôvod sú vyvodené z nesprávneho uplatnenia Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. Svojím tretím dôvodom, pozostávajúcim z dvoch častí odvolateľka namieta porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
16 Najskôr treba skúmať tretí dôvod a potom prvý a druhý dôvod.
O treťom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
17 V prvej časti tretieho dôvodu sa odvolateľka domnieva, že Súd prvého stupňa analyzoval nesprávne dôležité činitele s cieľom posúdiť podobnosť predmetných tovarov – a to pravdepodobnosť zámeny medzi predmetnými ochrannými známkami – tak ako tieto činitele vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, medzi ktorými sú najmä charakter týchto tovarov, ich určenie, ich použitie, ako aj ich konkurenčný alebo doplňujúci charakter. V tejto súvislosti poukazuje na bod 23 rozsudku z 29. septembra 1998, Canon (C‑39/97, Zb. s. I‑5507).
18 Súd prvého stupňa údajne najmä prehliadol okolnosť, že konečný spotrebitelia dotknutých tovarov sú zhodní. Okrem toho počas skúmania kritéria určenia týchto tovarov Súd prvého stupňa nemal v dostatočnej miere zohľadniť estetickú funkciu dámskych tašiek a dámskej obuvy, funkciu, ktorá robí uvedené tovary doplnkovými, keďže musia byť esteticky dopĺňané. Navyše sa mal Súd prvého stupňa domnievať, že odvolateľka nepreukázala v rámci konania pred ÚHVT, že predmetné tovary bývali zvyčajne predávané v tých istých predajných miestach. V priebehu tohto konania však odvolateľka nebola nikdy poučená o možnosti navrhnúť vykonanie dôkazu o tejto skutkovej okolnosti.
19 V druhej časti tretieho dôvodu odvolateľka uvádza, že Súd prvého stupňa posúdil nesprávne podobnosť medzi predmetnými ochrannými známkami. Tvrdí, že sa zdá, že najmä záver Súdu prvého stupňa vyplýva zo skutočnosti, že rodné meno „Rossi“ je veľmi všeobecné v očiach francúzskych spotrebiteľov. Toto zistenie však nebolo preukázané žiadnym dôkazom. Podľa odvolateľky záver Súdu prvého stupňa je nesprávny, pretože uvedené rodné meno nie je rozšírené na francúzskom území a vyvoláva predstavu o talianskom rodnom mene. Okrem toho aj rozšírené rodné meno by mohlo plniť úlohu pôvodu ochrannej známky, a teda byť rozlišovacím pre predmetné tovary. Preto rodné meno „ROSSI“ nemôže byť posudzované tak, že má menšiu rozlišovaciu spôsobilosť na francúzskom území. Malo by mať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť. Nakoniec Súd prvého stupňa nemohol vychádzať z okolnosti, že „odvolateľka netvrdila, že slovo ‚Rossi‘ predstavovalo prevládajúci prvok označenia“, pretože odvolateľka nikdy netvrdila opak.
20 Sissi Rossi sa domnieva, že odvolateľka sa v skutočnosti obmedzuje na spochybňovanie hodnotenia skutkových okolností veci, ktoré Súd prvého stupňa vykonal, bez toho, aby namietala nepresnosť zistení po hmotnoprávnej stránke tak, že tento dôvod je mimo právomoci Súdneho dvora.
21 ÚHVT a subsidiárne Sissi Rossi tiež tvrdia, že dôvody odvolateľky sú nedôvodné.
Posúdenie Súdnym dvorom
22 Pokiaľ ide o druhú časť tretieho dôvodu, stačí pripomenúť, že je úlohou Súdu prvého stupňa posúdiť dôležitosť, ktorú je potrebné pripísať uplatneným dôkazom, a nemôže byť povinný výslovne odôvodniť svoje posúdenie, pokiaľ ide o dôležitosť každého dôkazu, ktorý bol uplatnený. Súd prvého stupňa je povinný odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby umožnil Súdnemu dvoru vykonávať súdne preskúmanie, a to najmä pokiaľ ide o skreslenie dôkazov, ktoré boli predložené Súdu prvého stupňa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2005, Komisia/CEVA a Pfizer, C‑198/03 P, Zb. s. I‑6357, bod 50).
23 Okrem toho Súd prvého stupňa môže zohľadniť pri svojom nezávislom posúdení skutkového stavu to, že účastník konania neuviedol niektoré okolnosti.
24 V bodoch 69 až 85 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa celkovo zistil podobnosť medzi predmetnými známkami, ako aj možnosť zámeny vo vedomí verejnosti, berúc do úvahy všetky dôležité činitele prejednávanej veci. Rovnako svoje závery po právnej stránke odôvodnil dostatočne.
25 Vytýkajúc Súdu prvého stupňa, že rozobral chybne dôležité činitele posúdenia podobnosti medzi dotknutými tovarmi a predmetnými známkami, prvou a druhou časťou tretieho dôvodu sa odvolateľka snaží dosiahnuť, aby Súdny dvor nahradil vlastnými posúdeniami skutkového stavu veci skutkové posúdenia Súdu prvého stupňa.
26 Ako však vyplýva z článku 225 ES a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, odvolanie sa obmedzuje len na právne otázky. Súd prvého stupňa je preto výlučne príslušný na zistenie a posúdenie relevantného skutkového stavu, ako aj na posúdenie dôkazných prostriedkov. Posúdenie tohto skutkového stavu a dôkazných prostriedkov teda nezakladá, s výnimkou prípadu ich zjavného skreslenia, právnu otázku podliehajúcu ako takú preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania (pozri rozsudky z 19. septembra 2002, DKV/ÚHVT, C‑104/00 P, Zb. s. I‑7561, bod 22; a z 15. septembra 2005, BioID/ÚHVT, C‑37/03 P, Zb. s. I‑7975, bod 43).
27 Keďže odvolateľka nepoukázala na žiadne skreslenie skutkových stavu a dôkazných prostriedkov uplatnených na Súde prvého stupňa, je potrebné zamietnuť prvú časť a súbežne druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu ako neprípustnú.
28 Tretí dôvod musí byť zamietnutý v celom rozsahu.
O prvom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
29 Odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil článok 81 rokovacieho poriadku, keďže v napadnutom rozsudku chýba odôvodnenie zamietnutia hlavného návrhu.
30 Súd prvého stupňa nemohol ohraničiť rozsah sporu na podobnosť medzi tovarom „dámska obuv“ označeným skoršími ochrannými známkami a tovarom „dámske tašky“ ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada. Na jednej strane hoci tvrdenia, o ktoré sa opiera jej žaloba, o ktorej rozhodol Súd prvého stupňa, sa týkali takmer výlučne podobnosti medzi uvedenými tovarmi, podobnosť medzi všetkými tovarmi označenými ochrannou známkou, o ktorej zápis sa žiada, a tovarmi odvolateľky bola uvedená vo viacerých častiach žaloby, o ktorej rozhodol Súd prvého stupňa. Na druhej strane tvrdenia prednesené v priebehu pojednávania nemohli byť považované za neprípustné v zmysle článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa s odôvodnením, že išlo o nové dôvody uvedené v priebehu konania. Nejde totižto o nové dôvody, ale iba o doplňujúce tvrdenia na podporu toho, čo bolo navrhnuté v návrhoch uvedených v žalobe.
31 Podľa Sissi Rossi a ÚHVT Súd prvého stupňa v súlade s právom ohraničil svoj rozbor na tovary „dámska obuv“ a „dámske tašky“, pretože nemôže nahradiť účastníkov konania a z úradnej povinnosti preskúmať otázku súvisiacu so sporom, keď účastníci neuvádzajú tvrdenia. Ďalej, ak aj odvolateľka skutočne poukázala na pojednávaní na podobnosť medzi inými tovarmi a tovarmi, na ktoré Súd prvého stupňa obmedzil svoje skúmanie, tak tomu bolo prvýkrát v rámci konania, v dôsledku čoho sa Súd prvého stupňa v súlade s právom domnieval, že dôvod nebol vyjadrený včas.
Posúdenie Súdnym dvorom
32 Podľa svojho označenia prvý dôvod sa zameriava na to, že napadnutý rozsudok neodôvodňuje zamietnutie hlavného návrhu uvedeného v konaní pred Súdom prvého stupňa. Vyplýva však z odvolania, že odvolateľka v skutočnosti napadla dôvodnosť tohto zamietnutia. Vyčíta totižto Súdu prvého stupňa, že rozhodol tak, že uvedený návrh je neprípustný z toho dôvodu, že odvolateľka neuviedla tvrdenia na podporu samotnej žaloby.
33 Teda treba skúmať, či sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že takto rozhodol.
34 Z článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa vyplýva, že v žalobe, ktorú prejednáva a o ktorej rozhoduje, musí byť uvedený predmet konania a musí obsahovať zhrnutie dôvodov, na ktorých je žaloba založená.
35 Súdny dvor už rozhodol, pokiaľ ide o význam takejto požiadavky, v súvislosti s článkom 38 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Rozhodol tak, že vyžadovaný údaj musí byť dostatočne jasný a presný, aby umožnil žalovanému pripraviť si svoju obranu a Súdnemu dvoru vykonávať preskúmanie. Z toho vyplýva, že podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je žaloba založená, musia teda vyplynúť koherentným a zrozumiteľným spôsobom už z textu samotného návrhu (rozsudky z 9. januára 2003, Taliansko/Komisia, C‑178/00, Zb. s. I‑303, bod 6, a z 15. septembra 2005, Írsko/Komisia, C‑199/03, Zb. s. I‑8027, bod 50).
36 K rovnakému záveru sa dospeje, pokiaľ ide o žaloby podané na Súd prvého stupňa, pretože zmienený článok 38 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a uvedený článok 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa sú zhodne vyjadrené a len preberajú požiadavku obsiahnutú v článku 21 Štatútu Súdneho dvora, ktorý je bez rozdielu uplatniteľný na žaloby podané na Súdny dvor a na žaloby podané na Súd prvého stupňa.
37 Preto Súd prvého stupňa musí tú časť návrhov žaloby, ktorá mu bola predložená, zamietnuť ako neprípustnú, a to vtedy, keď podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je táto časť návrhov žaloby založená, nevyplývajú koherentným a zrozumiteľným spôsobom už z textu samotnej žaloby. Z toho vyplýva, že v rozpore s tým, čo tvrdí odvolateľka, prednesenie uvedených skutočností počas pojednávania nemôže nahradiť to, že v žalobe nie sú uvedené.
38 V prejednávanej veci v bodoch 46 až 48 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa zamietol hlavný návrh z toho dôvodu, že argumentácia uvedená v žalobe sa odvoláva výlučne na tovary „dámske tašky“ a „dámska obuv“, a z toho dôvodu, že žaloba neobsahuje teda žiadne tvrdenie, ktorým sa napáda záver odvolacieho senátu, podľa ktorého tovary „koža a imitácie kože; kože zvierat; kufre a cestovné tašky“ a „dámska obuv“ nie sú podobné.
39 Odvolateľka však v konaní pred Súdnym dvorom neuviedla žiadne závažné tvrdenie, ktorým by sa preukázalo, že v rozpore s tým, ako rozhodol Súd prvého stupňa, žaloba, ktorá mu bola podaná, obsahovala skutkové a právne okolnosti na podporu zmieneného návrhu.
40 Keďže bol tento návrh neprípustný, zdá sa, že odvolateľka predniesla v skutočnosti nový dôvod počas pojednávania na podporu návrhov svojej žaloby tým, že uviedla právne a skutkové okolnosti, ktoré majú ten istý predmet ako uvedený návrh. Podľa článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa však uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Keďže odvolateľka neuviedla, že ide o tento prípad v prejednávanej veci, je nutné konštatovať, že Súd prvého stupňa v súlade s právom odmietol uvedené okolnosti ako okolnosti, ktoré neboli uvedené včas.
41 Keďže sa Súd prvého stupňa nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, je opodstatnené zamietnuť prvý dôvod.
O druhom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
42 Odvolateľka sa hlavne domnieva, že Súd prvého stupňa porušil článok 44 ods. 1 písm. e) svojho rokovacieho poriadku, ktorý umožňuje navrhovanie dôkazov, tým, že vyhlásil dôkazy, ktorých vykonanie navrhla za neprípustné.
43 Odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa, ktorý sa v tejto súvislosti oprel o svoju judikatúru, sa však odvolal na právne veci odlišné od prejednávanej veci. Rozsudky, na ktoré sa odvoláva Súd prvého stupňa, sa totižto týkajú vecí, v ktorých ÚHVT pôvodne zamietol tvrdenia žalobcov – a títo teda mohli napadnúť v konaní pred odvolacím senátom ÚHVT opačné tvrdenia uvedené na účely odôvodnenia tohto zamietnutia – zatiaľ čo v prejednávanej veci námietkové oddelenie rozhodlo v súlade s námietkou podanou odvolateľkou, odvolací senát ÚHVT uviedol vlastné tvrdenia prvýkrát v spornom rozhodnutí tak, že odvolateľka nemala možnosť nikdy napadnúť závery ÚHVT rozporné s jej vlastnými v priebehu správneho konania.
44 Subsidiárne odvolateľka uvádza porušenie článku 73 nariadenia č. 40/94 z toho dôvodu, že v priebehu konania vedeného pred odvolacím senátom ÚHVT nemala možnosť byť vypočutá, pokiaľ ide o jestvovanie podobnosti medzi predmetnými tovarmi.
45 V rozpore s tým, ako rozhodol Súd prvého stupňa, však uvedenie porušenia článku 73 nemôže byť považované za nový dôvod uvedený prvýkrát počas pojednávania, ale je jednoduchým rozvinutím dôvodu, na ktorého podporu niektoré dôkazy boli uplatnené spoločne so žalobou podanou na Súd prvého stupňa.
46 Na základe zmieneného ustanovenia totižto odvolateľka mala mať za každých okolností možnosť napadnúť tvrdenia uvedené prvýkrát ÚHVT. Keďže takto tomu nebolo počas správneho konania, Súd prvého stupňa prejednávajúci a rozhodujúci o žalobe proti rozhodnutiu odvolacieho senátu ÚHVT si mal vybrať medzi dvoma možnosťami: to znamená buď umožniť uplatnenie dôkazov v konaní pred ním, alebo zrušiť sporné rozhodnutie a vrátiť vec na nové konanie odvolaciemu senátu tak, aby umožnil odvolateľke napadnúť tvrdenia uvedené prvýkrát v uvedenom rozhodnutí.
47 Sissi Rossi a ÚHVT sa domnievajú, že Súd prvého stupňa v súlade s právom rozhodol tak, že sporné dôkazy sú neprípustné, a to z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku.
48 Pokiaľ ide o dôvod uvedený subsidiárne, Sissi Rossi vyjadruje pochybnosti o jeho prípustnosti z toho dôvodu, že odvolateľka uvádza porušenie článku 73 nariadenia č. 40/94 odvolacím senátom a nie Súdom prvého stupňa.
49 V každom prípade Súd prvého stupňa v súlade s právom rozhodol tak, že dôvod založený na porušení tohto ustanovenia bol neprípustný. Ďalej odvolateľka mala dostatočné možnosti uviesť svoje stanovisko počas konania pred ÚHVT.
Posúdenie Súdnym dvorom
– O dôvode založenom na porušení článku 44 ods. 1 písm. e) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa
50 Na jednej strane z článku 63 nariadenia č. 40/94 vyplýva, že zrušenie, ako aj zmena rozhodnutia odvolacích senátov ÚHVT sú možné len v prípade nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia Zmluvy, tohto nariadenia alebo akéhokoľvek právneho predpisu týkajúceho sa ich uplatnenia alebo v prípade zneužitia právomocí. Preto preskúmanie tohto rozhodnutia, ktoré vykonáva súd Spoločenstva, nejde nad rámec preskúmania jeho zákonnosti, a teda jeho predmetom nie je opätovné preskúmavanie skutkových okolností, ktoré posúdili orgány ÚHVT.
51 Na druhej strane z článku 74 ods. 1 tohto nariadenia vyplýva, že v konaní o dôvodoch týkajúcich sa odmietnutia zápisu ako v prejednávanej veci sa skúmanie ÚHVT obmedzuje na dôvody a návrhy uvedené účastníkmi konania.
52 Keďže ÚHVT nemôže brať do úvahy skutkové okolnosti, ktoré účastníci konania neuviedli v konaní pred ním, zákonnosť týchto rozhodnutí nemôže byť spochybňovaná na základe takýchto skutkových okolností. Preto Súd prvého stupňa nemôže rovnako vziať do úvahy dôkazy uplatnené s cieľom preukázať tieto skutkové okolnosti.
53 V rozpore s tým, čo tvrdí odvolateľka, v tejto súvislosti nie je dôležitá okolnosť, že odvolací senát vychádzal z dôkazov uplatnených v konaní pred ÚHVT, pričom vyvodil závery odlišné od záverov námietkového oddelenia, pretože hodnotenie dôkazov, ktoré urobil uvedený odvolací senát, mohlo byť v každom prípade napadnuté v konaní pred Súdom prvého stupňa.
54 Okrem toho, tak ako Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že ak sa odvolateľka domnievala, že ju odvolací senát v rozpore s druhou vetou článku 73 nariadenia č. 40/94 zbavil možnosti uplatniť niektoré dôležité dôkazy v primeranom čase počas správneho konania, mala takýto žalobný dôvod uviesť na podporu svojho návrhu na zrušenie sporného rozhodnutia. Prípadné porušenie odvolacím senátom odvolateľkinho práva byť vypočutý nemôže naopak viesť k posúdeniu skutkových okolností a dôkazov Súdom prvého stupňa, ktoré neboli predtým uvedené, resp. uplatnené pred orgánmi ÚHVT.
– O dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení Súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o údajné porušenie článku 73 nariadenia č. 40/94 odvolacím senátom
55 Úvodom v rozpore s tým, čo tvrdí Sissi Rossi, treba skonštatovať, že tento dôvod je prípustný, pretože odvolateľka vyčíta Súdu prvého stupňa, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že neuplatnil postih za porušenie článku 73 nariadenia č. 40/94 odvolacím senátom.
56 Pokiaľ ide o opodstatnenosť tohto dôvodu, treba pripomenúť, že podľa článku 48 ods. 2 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa uvádzanie nových dôvodov v priebehu konania je zakázané, ibaže by tieto dôvody boli založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.
57 Odvolateľka však nepopiera, že vo svojej žalobe podanej Súdu prvého stupňa neuviedla dôvod, ktorým by vyčítala odvolaciemu senátu, že porušil článok 73 druhú vetu nariadenia č. 40/94, keďže tento dôvod prvýkrát uviedla počas pojednávania. Rovnako nepopiera to, že skutočnosti uvedené na podporu tohto dôvodu už jestvovali a boli jej známe v čase podania žaloby do kancelárie Súdu prvého stupňa.
58 Za týchto podmienok sa Súd prvého stupňa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že by nepostihol údajné porušenie článku 73 druhej vety nariadenia č. 40/94.
59 Druhý dôvod teda treba zamietnuť.
O trovách
60 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 uvedeného rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ÚHVT a Sissi Rossi navrhli zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania a odvolateľka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Sergio Rossi SpA je povinná nahradiť trovy konania.
Podpisy
* Jazyk konania: taliančina.