1. Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Ustanovenia Zmluvy – Osobná pôsobnosť
(Článok 39 ES)
2. Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Rovnosť zaobchádzania – Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia
(Články 39 ES, 49 ES a 50 ES)
3. Právo Spoločenstva – Priamy účinok – Priamo uplatniteľné ustanovenie Zmluvy – Povinnosti vnútroštátnych súdov
1. Nemožno vylúčiť, že súkromná sprostredkovateľská agentúra môže za určitých okolností využívať práva, ktoré sa v zmysle článku 39 ES priznávajú priamo pracovníkom Spoločenstva, pokiaľ sa táto agentúra zaoberá sprostredkovateľskou činnosťou medzi dopytom po zamestnaní a ponukou zamestnania a na základe sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej s uchádzačom o zamestnanie sa tejto agentúre priznáva úloha sprostredkovateľa v rozsahu, v akom uvedeného uchádzača zastupuje a pomáha mu nájsť si zamestnanie.
Aby bolo totiž právo pracovníkov na prístup k zamestnaniu a jeho vykonávanie na území iného členského štátu bez diskriminácie účinné a užitočné, musí byť nevyhnutne doplnené právom sprostredkovateľov, akým je aj súkromná sprostredkovateľská agentúra, pomáhať im nájsť si zamestnanie v súlade s pravidlami v oblasti voľného pohybu pracovníkov.
(pozri body 24 – 26)
2. Článkom 39 ES, 49 ES a 50 ES odporuje taká vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že vyplatenie odmeny súkromnej sprostredkovateľskej agentúre, ktorú dlhuje uchádzač o zamestnanie za sprostredkovanie zamestnania tejto agentúre, zo strany členského štátu podlieha podmienke, aby zamestnanie nájdené týmto sprostredkovateľom podliehalo odvádzaniu povinných príspevkov na sociálne poistenie na území tohto štátu.
Uchádzač o zamestnanie, ktorému uvedená agentúra našla zamestnanie podliehajúce odvádzaniu povinných príspevkov na sociálne poistenie v inom členskom štáte, sa totiž nachádza v nevýhodnejšej situácii ako v prípade, ak by mu predmetná agentúra našla zamestnanie v tomto členskom štáte, pretože v takomto prípade by mohol mať prospech z vyplatenia odmeny dlžnej sprostredkovateľskej agentúre za sprostredkovanie zamestnania. Takáto právna úprava teda predstavuje prekážku voľnému pohybu pracovníkov, ktorá môže odradiť uchádzačov o zamestnanie, najmä takých, ktorých finančné zdroje sú obmedzené, a v dôsledku toho súkromné sprostredkovateľské agentúry, od hľadania zamestnania v inom členskom štáte, keďže im zo strany členského štátu pôvodu uvedených uchádzačov nebude vyplatená provízia za sprostredkovanie zamestnania.
Taká právna úprava okrem toho predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb, ktoré spočíva v mieste poskytovania tejto služby, keďže môže mať vplyv na príjemcu služieb, a to na uchádzača o zamestnanie, ktorý musí sám vyplatiť odmenu dlžnú uvedenej agentúre, ak sa zamestnanie sprostredkované súkromnou sprostredkovateľskou agentúrou nachádza v inom členskom štáte. Pokiaľ ide o súkromnú sprostredkovateľskú agentúru, ktorá je poskytovateľom služieb, možnosť rozšíriť jej činnosť do iných členských štátov bude obmedzená, keďže mnohí uchádzači o zamestnanie budú využívať služby tejto agentúry najmä na základe existencie predmetného systému, a takisto na základe uvedeného systému bude môcť táto agentúra uchádzačovi o zamestnanie sprostredkovať zamestnanie v inom štáte bez toho, aby bola vystavená riziku nevyplatenia odmeny.
Skutočnosť, že takýto systém smeruje k zlepšeniu sprostredkovávania zamestnania pracovníkom, ako aj k zníženiu nezamestnanosti, k ochrane vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia alebo k ochrane vnútroštátneho pracovného trhu pred stratou kvalifikovaných pracovníkov, nemôže odôvodniť takú prekážku. Systematickým zamietaním prospechu z tohto systému uchádzačom o zamestnanie umiestneným v iných členských štátoch totiž predmetná právna úprava v každom prípade presahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov.
(pozri body 35, 36, 38, 42, 44, 45, 57 – 59, 61, 62, bod 1 výroku)
3. Vnútroštátnemu súdu prináleží v celom rozsahu, v akom mu vnútroštátne právo priznáva mieru voľnej úvahy, právo vykladať a uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva v súlade s požiadavkami práva Spoločenstva, a ak nie je možný takýto konformný výklad, pokiaľ ide o ustanovenia Zmluvy, ktoré priznávajú jednotlivcom práva, ktoré si môžu uplatniť na súde a ktorým musia vnútroštátne súdy poskytnúť ochranu, neuplatniť žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré by bolo v rozpore s uvedenými ustanoveniami.
(pozri bod 70, bod 2 výroku)