1

Touto žalobou Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Švédske kráľovstvo si tým, že uplatňovalo vnútroštátne zdanenie, ktoré mohlo nepriamo ochraňovať prevažne vo Švédsku vyrábané pivo voči vínu prevažne dováženému z iných členských štátov, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 90 druhého odseku ES.

2

Švédska právna úprava v oblasti spotrebných daní z alkoholických nápojov, ktorou sa prejednávaná žaloba zaoberá, sa nachádza v zákone 1994:1564 o spotrebných daniach [lagen (1994:1564) om alkoholskatt] z 15. decembra 1994 (SFS 1994, č. 1564) v znení zmenenom a doplnenom zákonom 2001:822 (ďalej len „zákon o spotrebných daniach z alkoholických nápojov“).

3

§ 2 zákona o spotrebných daniach z alkoholických nápojov znie takto:

„Spotrebná daň sa vyberá z piva, ktoré patrí do kategórie 2203, ak je jeho obsah alkoholu vyšší než 0,5 % objemu.

Spotrebná daň musí byť takisto zaplatená z výrobkov obsahujúcich zmes piva a nealkoholických nápojov patriacich do kategórie 2206, ak je obsah alkoholu zmesi vyšší než 0,5 % objemu.

Spotrebná daň za liter predstavuje 1,47 [SEK] za každé objemové percento obsahu alkoholu.

Pivá, ktorých maximálny obsah alkoholu je 2,8 % objemu, sú od spotrebnej dane oslobodené.“

4

§ 3 toho istého zákona znie takto:

„Spotrebná daň sa vyberá z vína, ktoré patrí do kategórií 2204 a 2205, ak je jeho obsah alkoholu výlučne výsledkom fermentácie a

Spotrebná daň za liter predstavuje:

Vína, ktorých maximálny obsah alkoholu je 2,25 % objemu, sú od spotrebnej dane oslobodené.“

5

Komisia v nadväznosti na sťažnosti doručené vo veci švédskeho režimu spotrebných daní z vína, ktorý je údajne diskriminačný v porovnaní s režimom spotrebných daní z piva, preskúmala predmetnú právnu úpravu a dospela k záveru, že Švédske kráľovstvo uplatňovalo vnútroštátne zdanenie, ktoré mohlo nepriamo ochraňovať prevažne vo Švédsku vyrábané pivo v neprospech vína prevažne dováženého z iných členských štátov, čo je v rozpore s článkom 90 druhým odsekom ES.

6

Komisia najprv zaslala tomuto členskému štátu listami z 28. februára 2000 a 1. júla 2002 výzvy na predloženie pripomienok a následne vydala na základe týchto dvoch výziev odôvodnené stanovisko z 19. júna 2001 a doplňujúce odôvodňujúce stanovisko zo 7. júla 2004.

7

Vzhľadom na to, že Komisia nepovažovala zmeny právnych predpisov, ktoré boli vykonané po 19. júni 2001 prostredníctvom zákonov 2001:517 a 2001:822, a keďže sa Švédske kráľovstvo domnievalo, že nemusí súhlasiť s názorom, ktorý Komisia vyjadrila v doplňujúcom odôvodnenom stanovisku, Komisia sa rozhodla podať túto žalobu.

8

Uznesením zo 16. septembra 2005 predseda Súdneho dvora vyhovel návrhu Lotyšskej republiky na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Švédskeho kráľovstva.

9

Komisia a Švédske kráľovstvo sa zhodujú v tom, že vo Švédsku:

10

V každom prípade, pokiaľ ide o tvrdenia uvedené vyššie v druhej a piatej zarážke, Švédske kráľovstvo uvádza určité upresnenia. Tento členský štát sa domnieva, že pivo a víno sú v konkurenčnom vzťahu iba sčasti a že daňový režim je iba jedným z faktorov, ktoré môžu vplývať na správanie spotrebiteľa.

11

Komisia a Švédske kráľovstvo sa taktiež zhodujú v tom, že keď tento členský štát 1. januára 1995 pristúpil k Európskej únii, bolo zdanenie podľa obsahu alkoholu v objemových percentách pri silnom pive, ktoré bolo zákonom 1994:1738 o alkoholických nápojoch [alkohollagen (1994:1738)] zo 16. decembra 1994 (SFS 1994, č. 1738) definované ako pivo, ktorého obsah alkoholu je vyšší ako 3,5 % objemu, v porovnaní so zdanením podľa obsahu alkoholu v objemových percentách pri vína s obsahom alkoholu približne 11 % objemu takmer rovnaké.

12

Od 1. januára 1997 sa spotrebná daň z piva znížila o približne 40 %.

13

V tejto súvislosti Švédske kráľovstvo uvádza, že v roku 1996 jeho vláda skonštatovala, že cezhraničné obchodovanie s pivom s Dánskom dosiahlo vzhľadom na rozdiely v zdanení tohto výrobku v týchto dvoch predmetných členských štátoch taký objem, že bolo potrebné znížiť zdanenie piva.

14

Švédske kráľovstvo ďalej upresňuje, že v súvislosti s vínom sa nerozvinulo také cezhraničné obchodovanie, ktoré by bolo rovnocenné cezhraničnému obchodovaniu s pivom, hoci švédske zdanenie je výrazne vyššie než dánske zdanenie aj v prípade tohto posledného uvedeného výrobku. Vzhľadom na to podľa tohto členského štátu nie je potrebné meniť spotrebnú daň z vína a keď sa rozhodlo o znížení spotrebnej dane z piva, neexistoval nijaký dôvod na súbežnú zmenu zdanenia uplatniteľnú na víno. Uvedený členský štát v každom prípade dodáva, že v dôsledku tlaku, ktorý vyvíjala Komisia, bola spotrebná daň z vína od 1. decembra 2001 znížená o 18,8 % podľa zákona 2001:822 a že z dôvodu tohto zníženia bol opätovne obnovený pomer, ktorý predtým existoval medzi zdanením silného piva a zdanením vína. Zdanenie obidvoch výrobkov je teda v súčasnosti rovnocenné.

15

Vo Švédsku je maloobchodný predaj vína, silného piva a destilátov predmetom zákonného monopolu zvereného Systembolaget AB (ďalej len „Systembolaget“), spoločnosti, ktorá je v úplnom vlastníctve švédskeho štátu. Z vysvetlení, ktoré predložilo Švédske kráľovstvo a ktoré Komisia nespochybnila, vyplýva, že tento systém je hlavným nástrojom politiky tohto členského štátu v oblasti boja proti alkoholizmu, ktorého cieľom je regulovať maloobchodný predaj alkoholických nápojov na účely zabezpečenia kontroly veku spotrebiteľov a dodržiavanie platných opatrení týkajúcich sa zákazov predaja tak, aby bola súčasne zabezpečená dostupnosť predmetných výrobkov.

16

Komisia tvrdí, že švédske pivo, ktoré je z hľadiska predaja alkoholu dominantným výrobkom na švédskom trhu, podlieha nižšej spotrebnej dani než víno konkurenčnej kategórie. Zastáva názor, že rozdiel v zdanení ovplyvňuje výber spotrebiteľa, pričom štruktúra a charakteristické črty predmetného daňového režimu posilňujú už tradičnú obľúbenosť piva u švédskeho spotrebiteľa. Takáto situácia je v neprospech vína, ktoré sa prevažne dováža z iných členských štátov, a teda vyvoláva ochranný účinok v prospech piva vyrábaného prevažne vo Švédsku, ktorý je zakázaný v zmysle článku 90 druhého odseku ES.

17

Komisia po preskúmaní stavu predmetných švédskych daňových ustanovení tvrdí, že napriek zníženiu spotrebnej dane z vína od 1. decembra 2001 podľa zákona 2001:822 tento výrobok nielenže aj naďalej podlieha vyššej spotrebnej dani než pivo, ale je okrem toho zdanený progresívne v závislosti od svojho obsahu alkoholu v súlade so stupnicou spotrebných daní vymedzenou v § 3 druhom odseku zákona o spotrebných daniach z alkoholických nápojov. Komisia teda uvádza, že z vína s obsahom alkoholu 12,5 % objemu, ktorý považuje za zvyčajný, predstavuje zodpovedajúca spotrebná daň 1,77 SEK za každé objemové percento obsahu alkoholu, čo predstavuje približne rozdiel 20 % v porovnaní so spotrebnou daňou z piva (1,47 SEK za percento obsahu alkoholu).

18

Komisia zdôrazňuje, že konečná cena zahŕňa aj daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 25 % vypočítanú z ceny zahrňujúcej spotrebnú daň, čo má za následok to, že keďže víno podlieha vyššej spotrebnej dani než pivo, tento rozdiel sa vzhľadom na DPH znásobí, čo posilňuje ochranný účinok predmetného daňového režimu.

19

Z toho vyplýva, že víno podlieha vyššiemu daňovému zaťaženiu než pivo a že rozsah zdanenia je vyšší pri cenách najpredávanejších vín (s obsahom alkoholu od 8,5 do 15 % objemu a s konečnou predajnou cenou od 49 do 70 SEK, ďalej len „stredná kategória“) než pri cenách piva.

20

Pokiaľ ide o konkurenčný vzťah medzi pivom a vínom, Komisia zastáva názor, že vo Švédsku existuje konkurenčný vzťah medzi silným pivom, teda z hľadiska predajov na švédskom trhu dominantným výrobkom, a vínami strednej kategórie. Poukazuje na to, že víno musí byť nakúpené na predajných miestach Systembolaget rovnako ako silné pivo, zatiaľ čo pivo s obsahom alkoholu nižším než 3,5 % je k dispozícii v obchodoch s potravinami. Silné pivo a víno sa teda nachádzajú v konkurenčnom vzťahu na rovnakých predajných miestach. Podľa Komisie predstavuje skutočnosť, že spotrebiteľ sa musí obrátiť na Systembolaget, ak si chce kúpiť silné pivo a víno, okolnosť, ktorá môže posilňovať ich zastupiteľnosť, a teda konkurenčný vzťah medzi týmito dvoma výrobkami. Komisia okrem toho upresňuje, že víno a pivo sú k dispozícii iba v reštauráciách a reštauračných zariadeniach, ktoré sú držiteľmi osobitnej licencie, kde si teda tieto dva nápoje takisto môžu konkurovať.

21

Komisia porovnáva vplyv predmetného daňového režimu podľa ceny, stupňa alkoholu a objemu piva a vína, pričom tvrdí, že bez ohľadu na použitú porovnávaciu metódu je daňové zaťaženie vína výrazne vyššie než daňové zaťaženie piva. V tejto súvislosti poznamenáva, že vplyv daňového zaťaženia je najvýraznejší pri vínach, ktorých konečná cena sa pohybuje od 41 do 70 SEK a ktoré predstavujú veľkú väčšinu maloobchodného predaja tohto výrobku (78,7 % v roku 2003).

22

Pokiaľ ide o posúdenie ochrannej povahy predmetného daňového režimu vzhľadom na článok 90 druhý odsek ES, Komisia sa domnieva, že je rozhodujúce preukázať nielen ochrannú povahu tohto režimu, ale takisto preukázať jej účinok na spotrebiteľa, ktorý môže byť priamo či nepriamo, skutočne alebo potenciálne vedený k tomu, aby si vybral domáci výrobok, ktorý by bol, ak by takáto okolnosť neexistovala, rovnocenný dovezenému výrobku, a teda by s ním bol v konkurenčnom vzťahu.

23

Komisia sa domnieva, že daňový režim, o ktorý ide v rámci tejto žaloby, má rovnaký cieľ ako daňový režim, o ktorý ide v bode 27 rozsudku z 12. júla 1983, Komisia/Spojené kráľovstvo (170/78, Zb. s. 2265), v ktorom Súdny dvor skonštatoval, že jeho cieľom je podriadiť víno pochádzajúce z iných členských štátov vyššiemu daňovému zaťaženiu, ktoré môže zabezpečiť ochranu domácej výroby piva, keďže tento výrobok predstavuje najbližšie referenčné kritérium z hľadiska hospodárskej súťaže. Komisia sa s odvolaním sa na rozsudok z 27. februára 1980, Komisia/Spojené kráľovstvo (170/78, Zb. s. 417, bod 14), domnieva, že uvedený režim má za následok vykryštalizovanie spotrebiteľských zvyklostí, a to posilnením zvýhodnenia piva, domáceho výrobku, a zavedením diskriminácie vo vzťahu k obchodnému potenciálu vína, výrobku pochádzajúceho z iných členských štátov.

24

Komisia tvrdí, že Švédske kráľovstvo tak využíva daňový systém na ovplyvnenie správania spotrebiteľa, nielen pokiaľ ide o výber výrobkov, ale takisto pokiaľ ide o výber medzi konkurenčnými výrobkami. Zastáva názor, že zo štatistík, ktoré uverejnila Systembolaget, vyplýva, že pred znížením spotrebnej dane z piva o 40 % a súbežným miernym zvýšením dane z vína z 1. januára 1997 bol objem predaja piva a vína relatívne podobný a že v dôsledku týchto zmien sa predaj vína znížil o 3,7 %, zatiaľ čo predaj piva sa zvýšil o 8,9 %. Po znížení spotrebnej dane z vína, ktoré bolo kvalifikované ako mierne, ku ktorému došlo 1. decembra 2001, sa predaj vína zvýšil o 11 %, čo predstavuje najvyššie zistené zvýšenie za obdobie od roku 1995 do roku 2004. V každom prípade z tých istých štatistík taktiež vyplýva, že súbežne s týmto zvýšením predaja vína bolo pri predaji piva zaznamenané výrazne silnejšie percentuálne zvýšenie. Komisia dodáva, že tieto údaje je potrebné preskúmať s vedomím, že Švédske kráľovstvo využíva daňový režim ako nástroj na posilnenie zamerania spotreby predmetných výrobkov.

25

V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že príčina a vysvetlenie zmeny objemu predaja týchto dvoch nápojov spočíva v rozdielnom daňovom zaobchádzaní, ktorý bol medzi nimi zavedený v roku 1997 a ktorý bol jasne určený na ochranu domácej výroby piva. Tento ochranný účinok stále pretrváva. Komisia totiž zdôrazňuje, že hoci sa znížila aj spotrebná daň z vína, jej zníženie nebolo tak vysoké ako zníženie spotrebnej dane z piva a spotrebná daň z vína je napriek tomu stále výrazne vyššia než spotrebná daň z piva, takže predmetný daňový režim má aj naďalej za následok podporovanie piva oproti vínu.

26

Na záver sa Komisia domnieva, že Švédske kráľovstvo musí stanoviť spotrebné dane z piva a vína takým spôsobom, aby domáce výrobky neboli nijako zvýhodňované, pričom však tieto konkurenčné výrobky nemusí zdaniť konkrétnou sadzbou. Komisia v tejto súvislosti na pojednávaní upresnila, že podľa jej názoru by malo dôjsť k novému zníženiu zdanenia vína v rovnakom rozsahu ako pri znížení z 1. decembra 2001.

27

Švédske kráľovstvo spochybňuje, že by si nesplnilo svoje povinnosti v zmysle článku 90 druhého odseku ES. Predmetné daňové pravidlá, ktoré samy osebe nie sú rovnaké, totiž nemajú za cieľ nepriamu ochranu obchodovania s pivom pred konkurenciou zo strany vína.

28

Švédske kráľovstvo sa domnieva, že posúdenie predmetného daňového režimu z hľadiska článku 90 druhého odseku ES sa má zakladať na porovnaní medzi jednak najpredávanejšími silnými pivami a jednak najpredávanejšími a najlacnejšími vínami s obsahom alkoholu približne 11 % objemu.

29

Podľa tohto členského štátu je rozhodujúcou otázka, či je daňové zaťaženie týchto konkurenčných výrobkov takej povahy, že môže ovplyvniť relevantný trh tak, že zníži potenciálnu spotrebu dovezených výrobkov v prospech domácich výrobkov.

30

Účinky vnútroštátnych daňových pravidiel je potrebné posúdiť v dvoch štádiách. V prvom rade je potrebné vykonať porovnanie cien z hľadiska vplyvu na výber spotrebiteľa medzi pivom a vínom a následne preskúmať štatistiky o štruktúre predaja, pokiaľ ide o výber medzi týmito dvoma výrobkami.

31

Pokiaľ ide o porovnanie predajných cien konkurenčných výrobkov piva a vína, Švédske kráľovstvo sa domnieva, že voľba základu výpočtu, ktorý sa má použiť na vykonanie tohto porovnania, nie je zrejmá a nie je jednoduché zistiť, ktoré porovnanie cien podáva vernejší obraz o konkurenčnom vzťahu.

32

Keďže Komisii v konaní o nesplnenie povinnosti prináleží preukázať existenciu údajného neslnenia povinnosti, tento členský štát nepovažuje za potrebné uvádzať všetky možné porovnania konečnej predajnej ceny predmetných výrobkov. Domnieva sa, že v prejednávanej veci, rovnako ako vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 9. júla 1987, Komisia/Belgicko (356/85, Zb. s. 3299), stačí vychádzať z výsledkov porovnania predajnej ceny za liter piva a liter vína. V tejto veci z takéhoto porovnania takisto vyplýva, že bez ohľadu na rozdiel v daňovom zaťažení týchto výrobkov nie je možné z podstatného rozdielu medzi cenou piva a vína vyvodzovať všeobecné závery.

33

Švédske kráľovstvo sa domnieva, že z porovnania predajnej ceny za liter najpredávanejšieho silného piva a za liter najpredávanejšieho a najlacnejšieho vína s obsahom alkoholu približne 11 % objemu je zrejmé, že rozdiel v daňovom zaťažení medzi týmito výrobkami nie je taký, aby sa bolo možné domnievať, že ovplyvňuje správanie spotrebiteľa. Toto víno, aj keď zdanené rovnakým spôsobom ako silné pivo, s ktorým sa porovnáva, je totiž dvakrát drahšie ako pivo. Patričné porovnanie cien teda nemôže podporovať záver, že predmetné švédske daňové pravidlá môžu ovplyvniť výber spotrebiteľa v prospech obchodovania s pivom, ktoré je domácim výrobkom, v neprospech obchodovania s vínom, ktoré je dovážaným výrobkom.

34

Švédske kráľovstvo podporované Lotyšskou republikou sa teda domnieva, že Komisia vykonaním porovnaní cien nepreukázala, že rozdiel v cene medzi pivami a vínami porovnateľnej kvality je taký malý, že rozdiel v daňovom zaťažení medzi týmito dvoma výrobkami mohol ovplyvniť správanie spotrebiteľa.

35

Švédske kráľovstvo ďalej tvrdí, že zo štatistík o zameraní spotreby piva a vína, na ktoré sa odvoláva Komisia, nevyplýva žiadny náznak ochranného účinku, ktoré by mali mať švédske daňové pravidlá na obchodovanie s pivom. V tejto súvislosti Švédske kráľovstvo tvrdí, že preskúmanie všetkých štatistík Systembolaget, Skatteverket (švédska správa priamych a nepriamych daní) a Svenska Bryggareföreningen (švédska federácia združujúca výrobcov piva) podáva vernejší obraz o situácii. Upresňuje, že od roku 1996 objem predaja silného piva relatívne stabilne prevyšuje objem predaja vína o približne 100000000 l ročne.

36

Tento členský štát zdieľa názor Komisie, podľa ktorého z predajných štatistík vyplýva, že spotrebiteľ je celkovo citlivý na zdanenie, pretože zdanenie ovplyvňuje cenu výrobku, na ktorý sa toto zdanenie uplatňuje, pričom sa však domnieva, že cena je dôležitým nástrojom na dosiahnutie cieľov jeho politiky v oblasti boja proti alkoholizmu. Skutočnosť, že spotrebiteľ reaguje na zníženie cien zvýšením spotreby, nepreukazuje, že by z tohto dôvodu menil svoje správanie pri výbere medzi rozličnými kategóriami alkoholických nápojov. Naproti tomu citlivosť na ceny svedčí proti tvrdeniu, že zníženie ceny vína v dôsledku úplne rovnakého zdanenia vína a silného piva by mohlo viesť k zvýšeniu spotreby vína v neprospech spotreby piva, pretože, keďže víno stojí dvojnásobok ceny silného piva, spotrebiteľ, ktorý je citlivý na ceny, sa napriek poklesu v jeho zdanení neobráti k vínu.

37

Lotyšská republika sa domnieva, že je potrebné posúdiť krížovú pružnosť dopytu po víne a pive. Podľa jej názoru je dopyt po týchto výrobkoch relatívne nepružný, pretože dopyt nie je citlivý na vývoj cien. Na základe toho dochádza k záveru, že cena piva a vína nie je rozhodujúcim faktorom pri výbere spotrebiteľa.

38

Švédske kráľovstvo sa okrem toho domnieva, že názor Komisie na spôsob, akým spotrebné dane ovplyvňujú výber spotrebiteľa medzi pivom a vínom, je príliš zjednodušený. Keďže tieto dva výrobky nie sú úplne zameniteľné, voľbu spotrebiteľa môžu ovplyvniť aj iné faktory ako zdanenie.

39

Švédske kráľovstvo podporované Lotyšskou republikou sa ďalej domnieva, že dôvody, na ktoré poukazuje Komisia, pokiaľ ide o vývoj spotrebiteľských zvyklostí vo vzťahu k vínu a pivu, nestačia na to, aby sa s istotou preukázala existencia vzťahu medzi zmenami v spotrebe a skutočnosťou, že zdanenie vína je okrajovo vyššie ako zdanenie piva. Komisia teda nepreukázala, že švédsky daňový systém mal faktický ochranný účinok na obchodovanie s pivom.

40

Na úvod je potrebné pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou je cieľom článku 95 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 90 ES) ako celku zabezpečenie voľného pohybu tovaru medzi členskými štátmi za normálnych podmienok hospodárskej súťaže vylúčením všetkých foriem ochrany, ktorá by mohla vyplývať z uplatnenia diskriminujúceho vnútroštátneho zdanenia výrobkov z iných členských štátov a zabezpečenie úplnej neutrality vnútroštátneho zdanenia z hľadiska hospodárskej súťaže medzi domácimi a dovezenými výrobkami (rozsudok Komisia/Belgicko, už citovaný, bod 6).

41

Z tohto pohľadu je účelom článku 90 druhého odseku ES zabrániť akejkoľvek forme nepriamej daňovej ochrany voči dovezeným výrobkom, ktoré, aj keď nie sú domácim výrobkom podobné v zmysle prvého odseku, sú s niektorými z nich v konkurenčnom vzťahu, hoci iba čiastočnom, priamom alebo nepriamom (rozsudky Komisia/Belgicko, už citovaný, bod 7, ako aj z 11. augusta 1995, Roders a i., C-367/93 až C-377/93, Zb. s. I-2229, bod 38).

42

V dôsledku toho je na účely preskúmania zlučiteľnosti daňového režimu, ktorý kritizuje Komisia, s článkom 90 druhým odsekom ES potrebné v prvom rade upresniť, v akom rozsahu môžu byť pivo a víno z hľadiska tohto ustanovenia považované za konkurenčné výrobky.

43

Z judikatúry síce vyplýva, že víno a pivo môžu v istej miere uspokojovať rovnaké potreby, takže je medzi nimi potrebné pripustiť určitý stupeň zastupiteľnosti, Súdny dvor však upresnil, že vzhľadom na veľké rozdiely medzi vínami, pokiaľ ide o ich kvalitu a takisto cenu, je potrebné rozhodujúci konkurenčný vzťah medzi pivom, obľúbeným a v značnej miere konzumovaným nápojom, a vínom preukázať pri vínach najdostupnejších širokej verejnosti, ktorými sú vo všeobecnosti najľahšie a najlacnejšie vína, a teda že daňové porovnania je potrebné vykonať na tomto základe (pozri rozsudok Komisia/Belgicko, už citovaný, bod 10 a citovanú judikatúru).

44

Tieto úvahy platia aj v prejednávanej veci, keďže zo skutočností, ktoré boli Súdnemu dvoru predložené, nie je zrejmá žiadna osobitosť švédskeho trhu, ktorá by mohla odôvodniť odlišné posúdenie. V dôsledku toho je potrebné sa domnievať, že v prejednávanej veci majú iba vína strednej kategórie, ktoré môžu byť predmetom maloobchodného predaja len prostredníctvom Systembolaget, dostatočné množstvo spoločných charakteristických čŕt so silným pivom s obsahom alkoholu rovnajúcim sa alebo vyšším ako 3,5 % objemu, ktoré je takisto predmetom maloobchodného predaja prostredníctvom Systembolaget, aby mohli pre spotrebiteľa predstavovať alternatívu pri výbere, a teda aby sa mohli považovať za také, ktoré sú v konkurenčnom vzťahu so silným pivom vzhľadom na článok 90 druhý odsek ES.

45

V druhom rade je potrebné porovnať režimy zdanenia, ktorým uvedené výrobky podliehajú, na účely zistenia prípadného rozdielu v zdanení týchto výrobkov, ako aj rozsahu tohto rozdielu.

46

Komisia a Švédske kráľovstvo sa nezhodujú v otázke, ktorá porovnávacia metóda vymedzená v už citovaných rozsudkoch Komisia/Spojené kráľovstvo a Komisia/Belgicko je v prejednávanej veci najvhodnejšia na účely posúdenia pomeru medzi pivom a vínom z hľadiska zdanenia.

47

Súdny dvor sa domnieva, že v prejednávanej veci sa za najvhodnejšie porovnanie považuje porovnanie spotrebnej dane stanovenej podľa obsahu alkoholu v objemových percentách týchto dvoch nápojov.

48

Je totiž potrebné uviesť, že, ako uviedol generálny advokát v bode 54 svojich návrhov, obsah alkoholu je v prejednávanej veci najvhodnejším kritériom, pretože sa vo Švédsku používa ako základ na určenie spotrebnej dane. Okrem toho ide o objektívne kritérium, ktoré odráža charakteristické črty predmetných výrobkov.

49

Podľa § 2 zákona o spotrebných daniach z alkoholických nápojov je spotrebná daň z piva určená pevnou sadzbou, zatiaľ čo podľa § 3 tohto zákona je spotrebná daň z vína progresívna a mení sa v závislosti od kategórií vymedzených v tomto poslednom uvedenom ustanovení. Okrem toho platí, že sadzba DPH je v prípade týchto dvoch výrobkov 25 % predajnej ceny zahrňujúcej spotrebnú daň.

50

Z porovnania úrovní zdanenia podľa stupňa alkoholu teda vyplýva, že víno, ktoré sa nachádza v konkurenčnom vzťahu so silným pivom a ktoré má obsah alkoholu 12,5 % objemu, podlieha o približne 20 % vyššiemu zdaneniu za každé objemové percento obsahu alkoholu na liter než silné pivo (1,77 SEK oproti 1,47 SEK), pričom tento rozdiel sa zvyšuje na 36 % pri víne s obsahom alkoholu 11 % objemu (2 SEK oproti 1,47 SEK) a na 50 % pri víne s obsahom alkoholu 10 % objemu (2,208 SEK oproti 1,47 SEK).

51

Víno, ktoré sa nachádza v konkurenčnom vzťahu so silným pivom, teda podlieha vyššiemu zdaneniu než silné pivo.

52

V treťom rade je potrebné overiť, či toto vyššie zdanenie vína v porovnaní so silným pivom môže ovplyvniť predmetný trh tak, že sa zníži potenciálna spotreba dovezených výrobkov v prospech konkurenčných domácich výrobkov (pozri rozsudky Komisia/Belgicko, už citovaný, bod 15, ako aj Roders a i., už citovaný, bod 39).

53

V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť rozdiel medzi predajnou cenou predmetných výrobkov a vplyv tohto rozdielu na výber spotrebiteľa, ako aj vývoj spotreby týchto výrobkov (rozsudok Roders a i., už citovaný, bod 39).

54

Aby bolo možné vykonať toto posúdenie, je potrebné určiť porovnávaciu metódu vo vzťahu k litru piva a litru vína, na ktorej sa účastníci konania napokon zhodnú, keďže Komisia v prejednávanej veci nepreukázala vhodnosť inej metódy.

55

V tejto súvislosti je potrebné skonštatovať, že vzhľadom na informácie, ktoré predložili Komisia a Švédske kráľovstvo, je pomer medzi konečnou predajnou cenou, po zohľadnení všetkých daní, za liter silného piva a za liter vína, ktoré je s ním v konkurenčnom vzťahu, 1 ku 2.

56

Ako vyplýva z údajov, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru, aj za predpokladu, že by sa na také víno, ktoré je v konkurenčnom vzťahu s pivom a ktoré má obsah alkoholu 12,5 % objemu, uplatňovala spotrebná daň stanovená pre silné pivo, teda 1,47 SEK za objemové percento obsahu alkoholu na liter, konečná predajná cena, po zohľadnení všetkých daní, za liter takéhoto vína by sa znížila o 4,63 SEK (0,5 eur), resp. o 6,65 %. Napriek tomuto zníženiu bude pomer medzi konečnou predajnou cenou silného piva po zohľadnení všetkých daní a konečnou predajnou cenou vína, ktoré je s ním v konkurenčnom vzťahu, aj naďalej 1 ku 2. Konkrétnejšie by bol tento pomer konečnej predajnej ceny 1 ku 2,1 oproti pomeru 1 ku 2,3.

57

Z porovnania pomeru medzi predajnou cenou za liter silného piva a za liter vína, ktoré je s ním v konkurenčnom vzťahu, teda vyplýva, že rozdiel v cene medzi týmito dvoma výrobkami pred a po zdanení je takmer rovnaký. Vzhľadom na to, hoci je rozdiel existujúci medzi predajnou cenou piva a vína, ktoré sú v konkurenčnom vzťahu, menší než rozdiel, ktorý Súdny dvor zistil v už citovanom rozsudku Komisia/Belgicko, je potrebné zdôrazniť, že rozdiel v predajnej cene uvádzaný v prejednávanej veci je v každom prípade taký, že rozdiel v zdanení týchto dvoch výrobkov nemôže ovplyvniť správanie spotrebiteľa v predmetnom odvetví.

58

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že Komisia nepreukázala, že v prejednávanom prípade bol rozdiel medzi cenou silného piva s obsahom alkoholu rovnajúcim sa alebo vyšším než 3,5 % objemu a vínom strednej kategórie, ktoré je s ním v konkurenčnom vzťahu, natoľko malý, že rozdiel v spotrebnej dani, ktorá sa uplatňuje na tieto výrobky vo Švédsku, by mohol ovplyvniť správanie spotrebiteľa. Zo zistení týkajúcich sa pomeru konečnej predajnej ceny, ku ktorým sa dospelo v bode 56 tohto rozsudku, nevyplýva, že by uplatňovanie predmetného daňového režimu malo za následok nepriamu ochranu švédskeho piva v zmysle článku 90 druhého odseku ES iba z dôvodu, že stanovuje vyššie daňového zaťaženia vína, ktoré sa prevažne dováža z iných členských štátov, v porovnaní s pivom, ktoré je prevažne domácim výrobkom.

59

V každom prípade je potrebné skonštatovať, že na základe štatistických údajov týkajúcich sa predaja predmetných výrobkov, ktoré predložila Komisia, je možné skonštatovať nanajvýš určitú citlivosť spotrebiteľa na kolísanie cien týchto výrobkov iba počas krátkeho obdobia, nie však dlhodobé zmeny v spotrebiteľských zvyklostiach v prospech pivo a v neprospech vína.

60

Je pravda, že Súdny dvor v bode 10 už citovaného rozsudku z 27. februára 1980, Komisia/Spojené kráľovstvo, pripomenul, že na účely uplatnenia článku 90 druhého odseku ES nie je v každom konkrétnom prípade možné požadovať, aby bol predložený štatistický dôkaz o ochrannom účinku vnútroštátneho zdanenia, ale že stačí preukázať, že predmetný daňový mechanizmus môže s prihliadnutím na svoje vlastné charakteristické črty vyvolávať takýto účinok.

61

V každom prípade je v prejednávanej veci vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti potrebné dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočným spôsobom nepreukázala, že predmetná právna úprava môže vyvolať takýto ochranný účinok.

62

Z toho vyplýva, že túto žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.

63

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Švédske kráľovstvo navrhlo zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

64

Podľa článku 69 ods. 4 prvého pododseku tohto rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. Je teda potrebné rozhodnúť, že Lotyšský republika znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil: