1. Akty inštitúcií – Smernice – Vykonanie členskými štátmi
(Článok 249 tretí odsek ES)
2. Akty inštitúcií – Smernice – Vykonanie členskými štátmi
3. Životné prostredie – Politika Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva – Smernica 2000/60
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60, články 1 a 2)
4. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Predmet konania – Určenie počas konania pred podaním žaloby
(Článok 226 ES)
5. Životné prostredie – Politika Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva – Smernica 2000/60 – Povinnosť informovania a konzultovania verejnosti
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60, článok 13 ods. 6 a článok 14)
1. Z článku 249 tretieho odseku ES vyplýva, že prebratie smernice do vnútroštátneho práva nevyžaduje nevyhnutne legislatívny akt v každom členskom štáte. Takisto formálne prebratie predpisov smernice do výslovného a špecifického právneho ustanovenia sa vždy nevyžaduje, keďže na vykonanie smernice môže postačovať v závislosti od jej obsahu všeobecný právny rámec. Osobitne existencia všeobecných zásad ústavného alebo správneho práva môže spôsobiť nadbytočnosť prebratia osobitnými legislatívnymi alebo správnymi opatreniami, no pod podmienkou, že tieto zásady garantujú skutočne úplné uplatňovanie smernice vnútroštátnymi správnymi orgánmi a že v prípade, keď predmetné ustanovenia smernice majú za cieľ vznik práv jednotlivých osôb, právna situácia vyplývajúca z týchto zásad je dostatočne presná a jasná a že oprávnené osoby sú schopné poznať svoje práva v plnom rozsahu a prípadne sa na ne odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi.
(pozri bod 34)
2. Ustanovenie, ktoré sa týka iba vzťahov medzi členskými štátmi a Komisiou v zásade nemusí byť prebraté. Napriek tomu, keďže členské štáty majú povinnosť zabezpečiť plné dodržiavanie práva Spoločenstva, má Komisia možnosť preukázať, že dodržiavanie ustanovenia smernice, ktoré upravuje tieto vzťahy, si vyžaduje prijatie osobitných preberacích opatrení do vnútroštátneho právneho poriadku.
(pozri bod 35)
3. Z článkov 1 a 2 smernice 2000/60, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, stanovujúcich ciele, ktoré táto smernica sleduje a definície, na ktorých sa zakladá, ani z jej žiadneho iného ustanovenia nevyplýva, že členské štáty sú na to, aby riadne prebrali jej ustanovenia, povinné prijať rámcovú právnu úpravu s cieľom dodržiavania ustanovení smernice. Nepochybne, prijatie rámcovej právnej úpravy môže byť vlastným, jednoduchším spôsobom prebratia smernice, keďže môže dať príslušným orgánom v jedinom texte jasné právne základy na vypracovanie rôznych opatrení, ktoré sú stanovené smernicou v oblasti vôd a ktorých lehota na uvedenie je časovo odstupňovaná. Prijatie takejto rámcovej právnej úpravy môže takisto uľahčiť prácu Komisie, ktorá musí dbať na to, aby sa dodržiavali povinnosti uložené členských štátom podľa tejto smernice. Prijatie rámcovej právnej úpravy však nie je jediným spôsobom, akým môžu členské štáty zabezpečiť plné uplatnenie smernice a upraviť organizovaný a spojený systém na dodržiavanie cieľov stanovených touto smernicou.
(pozri body 46 – 48)
4. Ak v rámci konania o nesplnení povinnosti konanie pred podaním žaloby dosiahlo svoj cieľ smerujúci k ochrane práv dotknutého členského štátu, tento členský štát, ktorý počas konania pred podaním žaloby neoznámil Komisii, že smernica sa má už považovať za prebratú do vnútroštátneho práva, ktoré nadobudlo účinnosť, nemôže vytýkať Komisii, že rozšírila alebo zmenila predmet žaloby definovaný v konaní pred podaním žaloby. Komisia môže po tom, čo vytýkala členskému štátu, že vôbec neprebral smernicu, v replike upresniť, že prebratie daným členským štátom, ktoré bolo po prvýkrát spomenuté v jeho vyjadrení k žalobe, je v každom prípade nesprávne alebo neúplné vo vzťahu k určitým ustanoveniam tej istej smernice. V skutočnosti je takáto výhrada nevyhnutne obsiahnutá vo výhrade založenej na tom, že k prebratiu vôbec nedošlo a že vo vzťahu k nej má subsidiárny charakter.
(pozri bod 56)
5. Cieľom článku 14 smernice 2000/60, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, je poskytnúť jednotlivcom a dotknutým účastníkom právo aktívne sa zúčastniť na vykonávaní smernice a najmä na revízii a aktualizácii hospodárskych plánov správneho územia povodia. Neexistencia akéhokoľvek opatrenia na prebratie vo vnútroštátnom práve nijako nezabezpečuje povinnosť, podľa ktorej vnútroštátne opatrenia na prebratie robia lehotu podľa článku 13 ods. 6 smernice právne záväznou pre príslušné vnútroštátne orgány a umožnia jednotlivcom s dostatočným predstihom spoznať všetky ich práva v rámci konaní podľa článku 14 ods. 1 a 2 smernice.
(pozri body 80, 81)