1.

V rámci trestného konania začatého proti pánovi Schwibbertovi z dôvodu držby kompaktných diskov (ďalej len „CD“), na ktorých nebolo uvedené rozlišovacie označenie vnútroštátnej organizácie poverenej výberom autorských odmien (Società Italiana degli Autori ed Editori, ďalej len „SIAE“), sa Tribunale di Forlì (Taliansko) na návrh advokáta pána Schwibberta pýta Súdneho dvora na zlučiteľnosť vnútroštátnych ustanovení ukladajúcich povinnosť uvádzať takéto rozlišovacie označenie s článkami 3 ES, 23 ES až 27 ES a so smernicou Rady 83/189/EHS z 28. marca 1983, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov ( 2 ) [neoficiálny preklad], smernicou, ktorá bola kodifikovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov ( 3 ), zmenenou a doplnenou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 ( 4 ), so smernicou Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva ( 5 ) a so smernicou 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti ( 6 ).

2.

Podľa článkov 23 ES až 27 ES je Spoločenstvo založené na colnej únii, ktorá sa vzťahuje na celý obchod s tovarom a zahŕňa zákaz ciel na dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi a zákaz všetkých poplatkov, ktoré majú rovnaký účinok ako clá.

3.

Cieľom smernice 92/100 je vytvoriť zosúladenú právnu ochranu nájomného práva a výpožičného práva a určitých práv súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva. Z prvého odôvodnenia tejto smernice vyplýva, že cieľom tohto zosúladenia je odstrániť rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami, ktoré „sú zdrojom prekážok obchodu a narušovania hospodárskej súťaže, čo bráni dobudovaniu a riadnemu fungovaniu vnútorného trhu“.

4.

Druhé odôvodnenie uvádza, že „tieto rozdiely v právnej ochrane by sa mohli ešte prehĺbiť, ak by členské štáty zaviedli nové a rozdielne právne predpisy, alebo ak by sa rozdielne vyvíjalo vnútroštátne precedentné právo vysvetľujúce také právne predpisy“.

5.

Tretie odôvodnenie zdôrazňuje, „že by sa takéto rozdiely preto mali vylúčiť v súlade s cieľom vytvoriť priestor bez vnútorných hraníc, ako je uvedené v článku 8a zmluvy tak, aby bol vytvorený systém zabezpečujúci nerušenú hospodársku súťaž vo vnútri spoločného trhu podľa článku 3 písm. f) zmluvy“.

6.

V zmysle článku 1:

„Na účely tejto smernice platia nasledujúce vymedzenia pojmov:

…

7.

Článok 8 smernice 98/34 stanovuje:

„1.   Členské štáty okamžite oznámia Komisii… všetky návrhy technických predpisov… členské štáty oznámia Komisii aj dôvody, pre ktoré je uzákonenie takéhoto technického predpisu potrebné, keď to nebude zjavné už z návrhu technického predpisu.

Ak to bude potrebné a ak sa tak neurobilo už pri predbežnom oznámení, členské štátu budú súčasne oznamovať aj znenie základných zákonných alebo právnych ustanovení, ktoré sa predmetnej veci priamym a zásadným spôsobom týkajú, a ich znalosť bude potrebná na posúdenie dopadu návrhu technického predpisu.

Členské štáty budú oznamovať opätovne znenie návrhov za horeuvedených podmienok v prípadoch, keď v nich vykonajú také zásahy, ktoré budú mať za následok významnú zmenu ich pôsobnosti, skrátenie časového plánu, pôvodne predpokladaného pre ich implementáciu, a pridanie nových alebo sprísnenie už existujúcich špecifikácií alebo požiadaviek.“

8.

Článok 9 ods. 1 smernice 98/34 stanovuje:

„Členské štáty oddialia prijatie návrhu technického predpisu o tri mesiace od dátumu, ako Komisia prijme oznámenie uvedené v článku 8 ods. 1.“

9.

Bod 9 článku 1 smernice 98/34 sa stáva týmto bodom 11:

10.

Smernica 2001/29 preberá zásady a pravidlá stanovené najmä smernicou 92/100, pričom ju mení a dopĺňa.

11.

Základom talianskej právnej úpravy v oblasti autorského práva je zákon č. 633 z roku 1941 ( 7 ). Tento zákon vytvoril SIAE, verejnú organizáciu ad hoc, ktorá je poverená ochranou, sprostredkovaním a certifikáciou, a stanovil trestné sankcie za určité nedovolené správania (obchodovanie, rozmnožovanie, …). V plnom rozsahu taktiež zaviedol povinnosť uvádzania rozlišujúceho označenia SIAE na dotknutých výrobkoch.

12.

Zákon č. 121/87 z 27. marca 1987 ( 8 ) rozšíril povinnosť uviesť rozlišujúce označenie SIAE a možnosť trestných sankcií aj na ďalšie nosiče.

13.

Legislatívny dekrét č. 685/94 zo 16. novembra 1994 ( 9 ) zrušil zákon č. 121/87. V zmysle znenia článku 171b písm. c) tohto zákona:

„1.   Trestom odňatia slobody na tri mesiace až tri roky a zaplatením pokuty od 500000 ITL do 6000000 ITL sa potrestá ktokoľvek, kto:

14.

V dňoch 9. a 10. februára 2000 boli zhabané CD uložené v priestoroch spoločnosti K.J.W.S Srl, ktorej konateľom je pán Schwibbert s bydliskom v Taliansku. Tieto CD zhabané z dôvodu, že na nich nebolo uvedené rozlišujúce označenie SIAE, obsahovali rozmnoženiny diel maliarov Giorgia De Chirica a Maria Schifana. Advokát pána Schwibberta na pojednávaní na Súdnom dvore upresnil, že niektoré CD obsahovali hudobné pozadie. Navyše jeden dokument predložený v prílohe k písomným pripomienkam pána Schwibberta uvádza, že minimálne CD reprodukujúce diela prvého z týchto maliarov obsahovali film. Navyše z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom a z vysvetlení advokáta pána Schwibberta poskytnutých na pojednávaní na Súdnom dvore vyplýva, že CD boli rozmnožené v Nemecku a boli určené na predaj dvom talianskym spoločnostiam, aby ich uviedli v katalógu.

15.

Dňa 23. mája 2001 Procura della Repubblica presso il Tribunale di Forlì obvinila pána Schwibberta a podala naňho žalobu na Tribunale di Forlì.

16.

Dňa 14. decembra 2004 Tribunale di Forlì v zápisnici z pojednávania uviedol, že pánovi Schwibbertovi sa nevytýka nezákonné rozmnožovanie diel, pretože disponoval potrebnými súhlasmi, ale výlučne skutočnosť, že na dotknutých CD nebolo uvedené rozlišujúce označenie SIAE.

17.

Tribunale di Forlì taktiež vyhovel návrhu advokáta pána Schwibberta, aby Súdnemu dvoru položil prejudiciálnu otázku. Návrh na začatie prejudiciálneho konania však len v prílohe obsahoval tvrdenia advokáta pána Schwibberta, konkrétne otázky v ňom sformulované neboli. Tento návrh bol kanceláriou Súdneho dvora zapísaný do registra 21. januára 2005.

18.

V súlade s článkom 104 ods. 5 rokovacieho poriadku Súdny dvor požiadal 17. júla 2006 vnútroštátny súd o vysvetlenie týkajúce sa jednak skutkového a právneho rámca sporu vo veci samej a jednak ustanovení práva Spoločenstva, o ktorých výklad sa žiada a dôvodov, pre ktoré sa tento súd domnieva, že je nevyhnutné požadovať ich výklad. Odpovede vnútroštátneho súdu boli Súdnemu dvoru doručené 8. novembra 2006.

19.

Z odpovedí predložených Tribunale di Forlì vyplýva, že otázky, ktoré tento súd kladie Súdnemu dvoru, môžu byť sformulované týmto spôsobom:

„Sú vnútroštátne ustanovenia v oblasti označovania SIAE v súlade s článkami 3 ES, 23 ES až 27 ES, článkami 1, 8, 10 a 11 smernice 98/34 a smernicami 92/100 a 2001/29?“

20.

Súdny dvor sa rozhodol položiť talianskej vláde a Komisii Európskych spoločenstiev otázky, na ktoré mali písomne odpovedať ešte pred pojednávaním, v ktorých žiadal o upresnenie ich pripomienok v nadväznosti na vysvetlenie predložené vnútroštátnym súdom. Talianska vláda a Komisia na uvedené otázky písomne odpovedali.

21.

Povinnosť uviesť na nosičoch skratku SIAE je podľa pána Schwibberta technickým predpisom, ktorý mala Talianska republika podľa článku 8 ods. 1 smernice 83/189 oznámiť Komisii.

22.

Povinnosť uvedenia rozlišujúceho označenia má navyše povahu opatrenia s rovnakým účinkom, pretože je prekážkou brániacou rozvoju činnosti hospodárskych subjektov z iných krajín na talianskom trhu.

23.

Navyše uvedenie tejto značky na nosiči neposkytuje autorovi alebo iným osobám majúcim práva duševného vlastníctva žiadnu ochranu. Talianska právna úprava totiž stanovuje trestné sankcie v prípade neuvedenia takéhoto označenia nezávisle od skutočnosti, či rozmnoženie bolo nelegálne.

24.

Navyše povinnosť uvedenia skratky SIAE je v rozpore s článkami 23 ES a 25 ES, teda so zákazom ciel a poplatkov s rovnakým účinkom stanoveným Zmluvou, keďže táto skratka predstavuje náklady a musí sa uviesť na všetky diela v okamihu, keď vstúpia na talianske územie z inej krajiny Spoločenstva.

25.

Táto povinnosť uvedenia skratky porušuje aj smernicu 92/100, ktorej prvé tri odôvodnenia konštatujú rozdiel medzi rôznymi právnymi poriadkami a následné riziko narušenia hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi.

26.

SIAE, ktorá nepodala písomné pripomienky, na pojednávaní uviedla, že povinnosť uvedenia skratky nebola oznámená Komisii, pretože bola stanovená už zákonom z roku 1941, ktorý sa v tej dobe vzťahoval na diela v papierovej forme. Od roku 1971 sa všetci výrobcovia diskov dohodli na tom, že skratka SIAE sa bude uvádzať aj na tomto nosiči.

27.

SIAE tiež tvrdí, že v čase skutkových okolností taliansky zákon nestanovoval povinnosť uvedenia rozlišujúceho označenia na maliarskych dielach; táto povinnosť existuje len od nadobudnutia účinnosti zákona č. 248/2000. V prejednávanej veci sa na CD s hudobným obsahom uvedená skratka SIAE mala uviesť.

28.

V súvislosti s článkami 3 ES, 22 ES a 27 ES SIAE uvádza, že zákaz stanovený týmito článkami týkajúci sa poplatkov ukladaných pri dovoze zaťažuje výlučne dovezené výrobky na rozdiel od tuzemských výrobkov. Talianska právna úprava ukladajúca povinnosť uviesť rozlišujúce označenie sa uplatňuje na všetky výrobky, či už tuzemské alebo dovezené. Tieto články sa uvedenej povinnosti teda netýkajú, pretože jej cieľom je, tak ako to uvádza tiež talianska vláda, umožniť okamžité rozlíšenie originálnych diel od pirátskych diel poriadkovými silami, ako aj spotrebiteľmi.

29.

SIAE ďalej uvádza, že smernica 92/100 bola v Taliansku prebratá legislatívnym dekrétom č. 685/94. Tento legislatívny dekrét ako opatrenie na výkon smernice, ktoré podľa slov SIAE „v sebe obsahovalo pravidlá týkajúce sa rozlišujúceho označenia“, bolo oznámené Komisii.

30.

Nakoniec, pokiaľ by Súdny dvor chcel preformulovať prejudiciálnu otázku vo vzťahu k článkom 28 ES a 30 ES, SIAE uvádza, že povinnosť uvedenia označenia sa musí považovať za primeranú sledovaným cieľom, najmä boju proti pirátstvu a informovaniu spotrebiteľov, ktorým v prípade kúpy ilegálnych kópií hrozí trestné stíhanie.

31.

Talianska vláda sa domnieva, že prejudiciálna otázka je neprípustná, keďže vnútroštátny súd len prebral návrh predložený advokátom obžalovaného. Vnútroštátny súd však musí poskytnúť aspoň minimálne vysvetlenie týkajúce sa dôvodov, pre ktoré si ustanovenia práva Spoločenstva, na ktorých výklad sa pýta Súdneho dvora, takýto výklad Súdneho dvora vyžadujú.

32.

Talianska vláda uvádza, že SIAE je verejným podnikom so zákonným monopolom, ktorého úlohou je najmä, ako to stanovuje zákon, vyberať príjmy vyplývajúce z uvádzania označenia SIAE. Poskytnutím tejto skratky poskytuje SIAE svojim členom službu zaručenia legálnosti rozmnoženín. Táto služba sa poskytuje v rámci boja proti pirátstvu a nijak neovplyvňuje voľný pohyb tovarov. Talianska vláda sa rovnako ako SIAE domnieva, že článok 30 ES v každom prípade umožňuje schváliť povinnosť uvedenia skratky SIAE. Keďže toto opatrenie nemá diskriminačné účinky, rešpektuje tiež smernicu 92/100.

33.

Talianska vláda rovnako ako SIAE tvrdí, že povinnosť uvedenia skratky stanovenej zákonom č. 121/87 nebolo potrebné oznamovať Komisii, keďže táto povinnosť existuje od roku 1941 a zavedenie trestnej sankcie je len prispôsobením uvedeniu nových technologických nosičov na trh.

34.

Talianska vláda nakoniec tvrdí, že duševné diela nemožno stavať na rovnakú úroveň s akýmkoľvek iným tovarom, s ktorým možno obchodovať vo vnútri Spoločenstva, pretože nie sú tovarmi. Rozlišujúce označenie SIAE nemožno stavať na rovnakú úroveň s označovaním podľa technických predpisov v zmysle smernice 83/189, keďže toto rozlišujúce označenie alebo známka identifikujú predovšetkým vlastnosti rozmnoženiny duševného diela, teda corpus mysticum, bez toho, aby charakterizovali corpus mecchanicum, inak povedané nosič. Preto nie je možné, tak ako to robí Komisia, odkazovať na rozsudok BIC Benelux ( 10 ). V tomto rozsudku bolo cieľom známky informovať verejnosť o účinkoch výrobku Bic na životné prostredie; taktiež opisovala vlastnosti tohto výrobku. Známka SIAE však neobsahuje žiaden opis vlastností výrobku. Ide jednoducho o údaj určený poriadkovým silám a spotrebiteľom, že táto známka bola umiestnená v súlade so zákonom. V dôsledku toho je toto opatrenie vedľajšieho charakteru vzhľadom na účel ktorý spočíva v zabezpečení, že dotknuté pravidlá boli riadne dodržané.

35.

Komisia sa v nadväznosti na písomné odpovede poskytnuté na písomné otázky Súdneho dvora a na pripomienky podané rôznymi účastníkmi konania na pojednávaní domnieva, že prejudiciálna otázka je prípustná.

36.

Komisia trvá na skutočnosti, že práve článkom 2 zákona č. 121/87 sa povinnosť uviesť značku SIAE rozšírila na hudobné kazety a CD. Toto pravidlo je technickým predpisom, ktorý mal byť Komisii oznámený. Komisia cituje článok 1 bod 5 smernice 83/189 ( 11 ), ktorý je v platnosti od roku 1987, podľa ktorého technickými predpismi sú „technické opatrenia vrátane príslušných správnych opatrení, ktorých dodržiavanie je de facto alebo de iure povinné v prípade predaja a používania…“ [neoficiálny preklad]. Pri predaji videokaziet a CD v Taliansku v roku 1987 bolo potrebné na nich uviesť túto skratku. Ide preto o technický predpis, ktorého dodržanie je na účely predaja v Taliansku nevyhnutné.

37.

Komisia ďalej uvádza, že legislatívny dekrét č. 685/94, ktorý zrušil zákon č. 121/87, je jediným právnym predpisom uplatňujúcim sa v čase skutkových okolností. Jeho článok 171b písm. c), ktorý pod hrozbou trestných sankcií stanovuje povinnosť uviesť skratku SIAE na nosičoch, mal byť takisto oznámený Komisii. Skratku, ktorá môže byť uvedená buď priamo na CD, alebo na jeho vonkajšom obale, možno považovať za označenie. Táto vec je teda porovnateľná s už citovanou vecou BIC Benelux, ktorá sa týkala daňových aspektov. V tomto ohľade Komisia tiež odkazuje na rozsudok CIA Security International ( 12 ), v ktorom Súdny dvor vykladá nedodržanie povinnosti oznámenia stanovenej najmä článkom 8 smernice 89/189 ako dôvod neuplatniteľnosti dotknutých technických noriem a nemožnosti ich namietania proti jednotlivcom.

38.

Na tvrdenie uvedené SIAE na pojednávaní, podľa ktorého Komisia vedela o povinnosti uvádzania skratky z oznámenia legislatívneho dekrétu č. 685/94 ako opatrenia na prebratie smernice 92/100, Komisia odpovedá, že stanovenie tejto povinnosti nie je opatrením na prebratie smernice 92/100, pretože nie je potrebné na prebratie tejto smernice. V dôsledku toho nemožno oznámenie tohto dekrétu ako preberacieho aktu smernice 92/100 považovať za jeden z predpokladov stanovených v článku 10 smernice 83/189 pre oslobodenie členských štátov od povinnosti oznámenia preberacích aktov smerníc Spoločenstva.

39.

V dotknutých pripomienkach, ktoré Komisia považuje za dostatočné, však uvádza, že povinnosť uvedenia skratky SIAE nie je ani v rozpore s článkami 23 ES a 25 ES, pretože sa nespája s prechodom štátnej hranice, je však povinnosťou, ktorú je potrebné dodržať pred predajom dotknutého tovaru, a nie je v rozpore ani so smernicou 92/100, ktorá sa obmedzuje na vymedzenie pôsobnosti určitých práv, pričom však výber mechanizmov na zabezpečenie rešpektovania týchto práv ponecháva členským štátom; povinnosť umiestnenia označenia však možno považovať za mechanizmus.

40.

Napriek úvahám talianskej vlády sa domnievam, že táto prejudiciálna otázka je prípustná. Nie je však žiaduce, že vnútroštátny súd sa uspokojil s tým, že v prílohe zaslal návrh na začatie prejudiciálneho konania, tak ako ho sformuloval advokát jedného z účastníkov konania, a donútil tým Súdny dvor, aby v súlade s článkom 104 ods. 5 rokovacieho poriadku žiadal vnútroštátny súd o vysvetlenie týkajúce sa skutkového a právneho rámca sporu vo veci samej, ako aj ustanovení práva Spoločenstva, ktoré je potrebné vyložiť, a dôvodov, pre ktoré sa sudca domnieva, že je potrebné žiadať o ich výklad. Zo žiadneho predpisu a najmä z Informácie o podávaní návrhov na začatie prejudiciálnych konaní vnútroštátnymi súdmi ( 13 ) však nevyplýva, že by vnútroštátny súd mal sám pod podmienkou neprípustnosti formálne sformulovať otázku alebo otázky a sám tiež poskytnúť všetky informácie užitočné pre prejednávanú vec ( 14 ). Navyše v prejednávanej veci vnútroštátny súd podľa svojich vlastných slov dokument poskytnutý advokátom pána Schwibberta „považuje za prevzatý do svojho rozsudku“.

41.

Vo veľkej väčšine členských štátov zákon nestanovuje povinnosť uvádzať na nosičoch skratku vnútroštátnej organizácie poverenej správou autorských práv ( 15 ). Pokiaľ však tieto organizácie vyžadujú alebo odporúčajú ako podmienku schválenia rozmnožovania, aby sa určité údaje nachádzali na nosičoch ( 16 ), tieto údaje sa len musia uviesť na rozmnoženinách, pričom sa nijak nevyžaduje, aby rozmnoženiny boli označené nálepkami predávanými dotknutými organizáciami. Navyše prípadná požiadavka organizácií o uvedenie ich skratky na rozmnoženiny nevyplýva zo zákonnej povinnosti, ale sa jednoducho zakladá na zmluve uzavretej medzi týmito organizáciami a držiteľmi súhlasov na rozmnožovanie diel. Preto by neuvedenie skratky malo spôsobovať len sankcie zmluvnej povahy, ako napríklad zaplatenie dodatočných poplatkov.

42.

Taliansky právny systém, ktorý v prípade neuvedenia skratky organizácie poverenej výberom autorských odmien stanovuje trestné sankcie, sa teda zdá byť značne osobitým oproti systémom iných členských štátov Európskej únie.

43.

Článok 8 smernice 98/34 ukladá členským štátom, aby Komisii ihneď oznámili akýkoľvek návrh technického predpisu. SIAE a talianska vláda tvrdia, že Talianska republika nemusela oznámiť povinnosť uvádzať skratku SIAE, pretože nešlo o technický predpis. Preto je potrebné preskúmať pojem technický predpis ( 17 ) a posúdiť, či takýto pojem môže zahŕňať povinnosť uvedenia dotknutej skratky.

44.

Podľa Súdneho dvora technickým predpisom nie sú napríklad vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa obmedzujú na stanovenie podmienok na usadenie podnikov, ako napríklad ustanovenia podmieňujúce výkon určitej profesijnej činnosti predchádzajúcemu schváleniu ( 18 ). Rovnako nepredstavuje technický predpis ani vnútroštátna právna úprava v oblasti otváracích hodín obchodov, ktorá neupravuje požadované vlastnosti výrobku ( 19 ).

45.

Za technický predpis sa naopak považujú detailné predpisy vymedzujúce podmienky týkajúce sa testov kvality a riadnej prevádzky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohol byť výrobok schválený a predávaný ( 20 ). Rovnako sú technickým predpisom také ustanovenia, ktoré nútia podniky, aby požiadali o predchádzajúce schválenie ich materiálu ( 21 ). Súdny dvor taktiež konštatoval, že pojem technická špecifikácia zahŕňa metódy a postupy výroby liekov ( 22 ). Súdny dvor tiež upresnil, že predpisy s cieľom predchádzať podávaniu látok so sympatikomimetickým účinkom určitej časti hovädzieho dobytka určeného na výkrm predstavujú technické špecifikácie, pretože tieto predpisy pochádzajú od vnútroštátnych správnych orgánov, uplatňujú sa na celom vnútroštátnom území a sú záväzné pre ich adresátov ( 23 ). Súdny dvor v rozsudku Bic Benelux taktiež uviedol, že označenie, ktorého cieľom je informovať verejnosť o účinkoch výrobku na životné prostredie, sa napriek skutočnosti, že sa spája so systémom ekologickej dane, neodlišuje od ostatných označení, ktoré spotrebiteľom pripomínajú škodlivé účinky dotknutých výrobkov na životné prostredie. Takéto označenie teda nemožno považovať výlučne za sprievodné daňové opatrenie, a preto sa musí oznámiť  ( 24 ). Rovnako je potrebné oznámiť aj povinnosť uviesť na štítku pôvod určitého výrobku ( 25 ). Za technické predpisy je totiž potrebné kvalifikovať aj vnútroštátne ustanovenia obsahujúce zákaz organizovania hazardných hier prostredníctvom prevádzky určitých hracích strojov ( 26 ), požiadavky týkajúce sa maximálnej dĺžky a výšky, ako aj obmedzenia hnacieho výkonu motorových výletných lodí ( 27 ) alebo vnútroštátne legislatívne ustanovenia zakazujúce použitie všetkých elektrických, elektromagnetických a elektronických hier vo všetkých verejných a súkromných priestoroch, ako aj použitie počítačových hier na počítačoch nachádzajúcich sa v podnikoch poskytujúcich internetové služby, ktoré podmieňujú prevádzku týchto podnikov doručením osobitného povolenia ( 28 ).

46.

Ako tvrdí Komisia, v prejednávanej veci je povinnosť uvedenia skratky SIAE porovnateľná s povinnosťou označenia v už citovanej veci Bic Benelux, ktorá sa týka povinnosti označenia s cieľom informovať verejnosť o účinkoch výrobku na životné prostredie. V tejto veci je totiž účelom skratky, ako to uviedli SIAE a talianska vláda v svojich pripomienkach, informovať spotrebiteľov a poriadkové sily, že rozmnoženiny sú legálne. Preto je potrebné sa domnievať, tak ako Súdny dvor rozhodol v bode 23 už citovaného rozsudku Bic Benelux, že povinnosť uvedenia skratky SIAE predstavuje, ak preberiem terminológiu použitú Súdnym dvorom v uvedenom bode 23, „podľa definície stanovenej tomuto pojmu [v bode 11 smernice 98/48] technický predpis de iure vzhľadom na to, že jeho dodržanie je povinné… pre predaj dotknutého výrobku a že podľa definície stanovenej pre tento pojem [v bode 2 článku 5 smernice 98/34 predstavuje] technickú špecifikáciu vzhľadom na to, že predpis definuje ‚charakteristiky, ktoré sa od výrobku vyžadujú, ako napríklad… požiadavky vzťahujúce sa na výrobok z hľadiska… označovania a štítkovania…‘“.

47.

Preto je potrebné zamietnuť tvrdenie talianskej vlády, podľa ktorého duševné diela nemožno stavať na rovnakú úroveň s akýmkoľvek iným tovarom, s ktorým možno obchodovať, pretože nie sú tovarmi. Viac ako na pojem „tovar“ sa smernica 98/34 zameriava na pojem „výrobok“ ( 29 ). Podľa znenia článku 1 bodu 1 smernice 98/34 do pôsobnosti smernice patrí „každý priemyselne vyrábaný výrobok“. A CD nepopierateľne sú priemyselne vyrábanými výrobkami. Navyše táto smernica nevylučuje zo svojej pôsobnosti žiadnu oblasť ani duševné diela ( 30 ). Okrem toho smernica 98/48 ( 31 ) prijatá mesiac po smernici 98/34 rozširuje oblasť jej pôsobnosti na „služby informačnej spoločnosti“, teda na „každú službu, ktorá sa bežne poskytuje za odmenu, na diaľku, elektronickým spôsobom…“. Keďže takéto služby sú „duševnými dielami“, nemožno tvrdiť, že duševné diela nespadajú do oblastí, v ktorých možno predpisy kvalifikovať ako technické predpisy.

48.

Rovnako je potrebné zamietnuť tvrdenie talianskej vlády, podľa ktorého rozlišujúce označenie SIAE nemožno zamieňať s označením na základe technických predpisov, pretože toto rozlišujúce označenie vystihuje predovšetkým vlastnosti rozmnoženiny duševného diela, a teda jeho „corpus mysticum“, bez charakterizovania „corpus mecchanicum“, teda nosiča. Takéto rozlišovanie je v skutočnosti iluzórne. Cieľom rozlišujúceho označenia SIAE je, ako to už bolo pripomenuté, informovať spotrebiteľov a poriadkové sily, že pri rozmnožovaní CD boli rešpektované autorské práva. Toto označenie sa teda zjavne týka nosiča.

49.

Preto na základe článku 8 smernice 98/34, podľa ktorého „členské štáty okamžite oznámia Komisii… všetky návrhy technických predpisov“, mala Talianska republika oznámiť Komisii povinnosť uvádzania skratky SIAE, tak ako vyplýva z vnútroštátnych ustanovení platných v čase skutkových okolností, konkrétne z legislatívneho dekrétu č. 685/94.

50.

Navyše na tvrdenie SIAE, že ak sa má povinnosť uvádzať skratku SIAE považovať za technický predpis, ktorý je potrebné oznámiť, potom k oznámeniu došlo nepriamo, keď bol Komisii oznámený legislatívny dekrét ako vykonávacie opatrenie smernice 92/100, je potrebné odpovedať, že v zmysle článku 8 smernice 98/34 „členské štáty oznámia Komisii aj dôvody, pre ktoré je uzákonenie takéhoto technického predpisu potrebné“. Okrem toho Súdny dvor už mal príležitosť uviesť, že cieľom tohto ustanovenia je „umožniť Komisii získať čo najkompletnejšiu informáciu o všetkých návrhoch technických predpisov, čo sa týka ich obsahu, ich pôsobnosti a všeobecného kontextu, aby sa jej umožnilo čo najúčinnejšie vykonávať právomoci, ktoré jej boli zverené smernicou [83/189]“ ( 32 ). Je však nutné konštatovať, že žiadne oznámenie s týmto zámerom nebolo Komisii zaslané. Toto ustanovenie taktiež vyžaduje, aby „členské štáty súčasne oznamovali aj znenie základných zákonných alebo právnych ustanovení, ktoré sa predmetnej veci priamym a zásadným spôsobom týkajú, a ich znalosť bude potrebná na posúdenie dopadu návrhu technického predpisu“. Vzhľadom na osobitosť talianskeho zákona v danej oblasti oproti právam iných členských štátov a na celkový cieľ smernice ( 33 ) by však toto oznámenie nebolo nadbytočné.

51.

SIAE, ako aj ako talianska vláda tvrdia, že povinnosť uvedenia skratky stanovená zákonom č. 121/87 nebola oznámená Komisii, keďže táto povinnosť bola stanovená už zákonom z roku 1941 pre diela v papierovej podobe. Zákon 121/87 rozšíril túto povinnosť na ďalšie oblasti a stanovil trestné sankcie, takže legislatívny dekrét č. 685/94, ktorý zrušil zákon 121/87, je len prispôsobením sa technologickému pokroku a rozšírením oblastí podliehajúcich povinnosti uvádzania skratky SIAE a v dôsledku toho sa nemusel oznámiť.

52.

Napriek tomu článok 8 smernice 98/34 taktiež stanovuje, že „členské štáty budú oznamovať opätovne znenie návrhov… v prípadoch, keď v nich vykonajú také zásahy, ktoré budú mať za následok významnú zmenu ich pôsobnosti“. Súdny dvor preto už tiež uviedol, že rozšírenie pôsobnosti technického predpisu na iné výrobky predstavuje nový technický predpis ( 34 ).

53.

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pokiaľ povinnosť uvedenia skratky SIAE nebola Talianskou republikou oznámená Komisii, talianske orgány nemôžu pánovi Schwibbertovi vytýkať, že k takémuto uvedeniu skratky nepristúpil.

54.

V už citovanom rozsudku CIA Security International ( 35 ) totiž Súdny dvor už uviedol, že články 8 a 9 smernice 83/189 je potrebné vykladať v tom zmysle, že jednotlivci sa ich môžu dovolávať pred vnútroštátnym súdom, ktorému prináleží, aby odmietol uplatniť vnútroštátny technický predpis, ktorý nebol oznámený v súlade so smernicou. Súdny dvor na jednej strane vysvetľuje, že tým, že tieto ustanovenia stanovujú členským štátom konkrétnu povinnosť oznámiť návrhy pred ich prijatím, sú z hľadiska ich obsahu bezpodmienečné a dostatočne presné. Na druhej strane výklad smernice v tom zmysle, že nedodržanie povinnosti oznámenia predstavuje zásadnú vadu, ktorej dôsledkom je neuplatniteľnosť dotknutých technických noriem voči jednotlivcom, môže zaručiť účinnosť preventívnej kontroly Spoločenstva, ktorú smernica stanovuje na účely zabezpečenia ochrany voľného pohybu tovarov, ktoré si stanovila ako cieľ ( 36 ). Rovnako tiež v rozsudku zo 6. júna 2002, Sapod Audic, Súdny dvor uviedol, že jednotlivec sa môže domáhať vady spočívajúcej v neoznámení určitého vnútroštátneho ustanovenia, ktoré sa vykladá ako povinnosť označovania alebo štítkovania, a že vnútroštátnemu súdu prináleží, aby odmietol takéto ustanovenie uplatniť ( 37 ).

55.

Z predchádzajúcich ustanovení vyplýva, že povinnosť uvedenia skratky SIAE stanovenú legislatívnym dekrétom č. 685/94 ( 38 ) je potrebné považovať za technický predpis. Tento technický predpis však v rozpore s ustanoveniami článku 8 smernice 98/34 nebol oznámený Komisii. Talianske orgány preto nemôžu pánovi Schwibbertovi vytýkať, že k takémuto uvedeniu skratky nepristúpil. Preto nie je potrebné odpovedať na ďalšie otázky položené v rámci prejudiciálnej otázky, keďže ich vyriešenie nie je potrebné na vyriešenie sporu vo veci samej ( 39 ).

56.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázky položené Tribunale di Forlì odpovedal takto:

Vnútroštátne ustanovenia ukladajúce povinnosť uviesť rozlišujúce označenie vnútroštátnej organizácie poverenej výberom autorských odmien sú technickým predpisom, ktorý sa podľa článku 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov musí oznámiť Komisii Európskych spoločenstiev. K oznámeniu musí dôjsť pri každom rozšírení pôsobnosti uvedenej povinnosti. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby odmietol uplatniť ustanovenie, ktoré túto povinnosť oznámenia nespĺňa.