1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Nariadenie stanovujúce kritériá výpočtu pomoci producentom olivového oleja – Žaloby producentov olivového oleja a združení producentov – Všeobecne platný akt – Žalobcovia, ktorí nie sú osobne dotknutí – Neprípustnosť
(Článok 230 štvrtý odsek ES)
2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Žaloba profesijného združenia na ochranu a zastupovanie svojich členov – Prípustnosť – Podmienky
(Článok 230 štvrtý odsek ES)
3. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Výklad contra legem podmienky nevyhnutnosti byť osobne dotknutý – Neprípustnosť
(Článok 230 štvrtý odsek ES)
1. Žaloba o neplatnosť, ktorú podali producenti olivového oleja a združenia producentov proti článku 1 bodom 7, 11 a 20 nariadenia č. 864/2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1782/2003, ustanovujúce spoločné pravidlá pre schémy priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a určité podporné schémy pre poľnohospodárov, ako aj proti prílohe tohto nariadenia, je neprípustná.
V rozsahu, v akom sú totiž kritériá výpočtu pomoci v odvetví olivového oleja uvedené všeobecne a abstraktne, bez ohľadu na osobitnú situáciu každého producenta, napadnuté ustanovenia tohto nariadenia predstavujú vo svojom celku, na základe svojej povahy a svojho dosahu, akty so všeobecnou pôsobnosťou, a nie rozhodnutia v zmysle článku 249 ES.
Navyše žalobcovia sú dotknutí napadnutými ustanoveniami práve z dôvodu objektívnej faktickej situácie, t. j. ako producenti a združenia, ktorých členovia produkovali olivový olej v priebehu referenčného obdobia a bola im poskytnutá pomoc podľa systémov pomoci stanovených právnymi predpismi. Táto situácia je definovaná vo vzťahu k samotnému účelu nariadenia obsahujúceho napadnuté ustanovenia, t. j. zavedenie nového systému pomoci v odvetví olivového oleja. Okolnosť, že napadnuté ustanovenia môžu teda mať zvláštny účinok na určitých producentov, a konkrétnejšie, môžu ich vylúčiť z možnosti získať pomoc z dôvodu kritérií stanovených pre výpočet tejto pomoci, nemôže zbaviť automaticky tieto ustanovenia ich všeobecnej platnosti, keďže tieto ustanovenia sa uplatňujú na všetky dotknuté hospodárske subjekty, ktoré sa nachádzajú v rovnakej objektívne vymedzenej faktickej alebo právnej situácii. Nestačí teda, aby určité subjekty boli ekonomicky viac dotknuté aktom ako ostatné subjekty z rovnakého odvetvia k tomu, aby boli považované za osobne dotknuté týmto aktom.
Rovnako okolnosť, že Rada bola informovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ako aj Komisiou o situácii žalobcov pred prijatím napadnutých ustanovení ich nemôže individualizovať vo vzťahu k spomínaným ustanoveniam, ak nie je preukázaná existencia povinnosti uloženej Rade ustanovením práva Spoločenstva brať ich situáciu obzvlášť do úvahy, v rámci podmienok vyžadovaných pre poskytnutie dotknutej pomoci.
(pozri body 38, 39, 41, 43, 44, 54, 62)
2. Prípustnosť žaloby o neplatnosť podanej združeniami je uznaná v troch druhoch situácií, t. j. po prvé, ak podnikateľským združeniam právne ustanovenie výslovne priznáva viacero oprávnení procesného charakteru, po druhé, ak združenie zastupuje záujmy podnikov, ktoré sú samy oprávnené konať, po tretie, ak je združenie individualizované z dôvodu dotknutia sa jeho vlastných záujmov ako združenia hlavne preto, že jeho negociačná pozícia bola dotknutá aktom, ktorého zrušenie sa navrhuje.
(pozri bod 64)
3. Ak je pravda, že podmienka osobného dotknutia vyžadovaného v článku 230 štvrtom odseku ES má byť vykladaná vo svetle zásady účinnej súdnej ochrany tak, že sú brané do úvahy rozličné okolnosti, ktoré môžu individualizovať žalobcu, nemôže takýto výklad viesť k odstráneniu dotknutej podmienky, ktorá je výslovne stanovená Zmluvou bez toho, aby boli prekročené právomoci súdov Spoločenstva, ktoré im Zmluva priznáva.
Okrem toho, aj keď je síce možné uvažovať o inom systéme preskúmavania zákonnosti všeobecne platných aktov Spoločenstva, ako je systém zavedený pôvodnou Zmluvou, ktorý nebol nikdy v hlavných zásadách zmenený, je prípadne vecou členských štátov v súlade s článkom 48 EÚ zmeniť v súčasnosti platný systém.
(pozri body 73, 74)