Vec T‑287/04

Lorte, SL a i.

proti

Rade Európskej únie

„Žaloba o neplatnosť – Nariadenia (ES) č. 864/2004 a č. 865/2004 − Systém podpory v odvetví olivového oleja − Fyzické osoby a právnické osoby − Nedostatok osobnej dotknutosti − Neprípustnosť“

Uznesenie Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 8. septembra 2005 

Abstrakt uznesenia

1.     Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Nariadenie stanovujúce kritériá výpočtu pomoci producentom olivového oleja – Žaloby producentov olivového oleja a združení producentov – Všeobecne platný akt – Žalobcovia, ktorí nie sú osobne dotknutí – Neprípustnosť

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

2.     Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Žaloba profesijného združenia na ochranu a zastupovanie svojich členov – Prípustnosť – Podmienky

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

3.     Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Výklad contra legem podmienky nevyhnutnosti byť osobne dotknutý – Neprípustnosť

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

1.     Žaloba o neplatnosť, ktorú podali producenti olivového oleja a združenia producentov proti článku 1 bodom 7, 11 a 20 nariadenia č. 864/2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1782/2003, ustanovujúce spoločné pravidlá pre schémy priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a určité podporné schémy pre poľnohospodárov, ako aj proti prílohe tohto nariadenia, je neprípustná.

V rozsahu, v akom sú totiž kritériá výpočtu pomoci v odvetví olivového oleja uvedené všeobecne a abstraktne, bez ohľadu na osobitnú situáciu každého producenta, napadnuté ustanovenia tohto nariadenia predstavujú vo svojom celku, na základe svojej povahy a svojho dosahu, akty so všeobecnou pôsobnosťou, a nie rozhodnutia v zmysle článku 249 ES.

Navyše žalobcovia sú dotknutí napadnutými ustanoveniami práve z dôvodu objektívnej faktickej situácie, t. j. ako producenti a združenia, ktorých členovia produkovali olivový olej v priebehu referenčného obdobia a bola im poskytnutá pomoc podľa systémov pomoci stanovených právnymi predpismi. Táto situácia je definovaná vo vzťahu k samotnému účelu nariadenia obsahujúceho napadnuté ustanovenia, t. j. zavedenie nového systému pomoci v odvetví olivového oleja. Okolnosť, že napadnuté ustanovenia môžu teda mať zvláštny účinok na určitých producentov, a konkrétnejšie, môžu ich vylúčiť z možnosti získať pomoc z dôvodu kritérií stanovených pre výpočet tejto pomoci, nemôže zbaviť automaticky tieto ustanovenia ich všeobecnej platnosti, keďže tieto ustanovenia sa uplatňujú na všetky dotknuté hospodárske subjekty, ktoré sa nachádzajú v rovnakej objektívne vymedzenej faktickej alebo právnej situácii. Nestačí teda, aby určité subjekty boli ekonomicky viac dotknuté aktom ako ostatné subjekty z rovnakého odvetvia k tomu, aby boli považované za osobne dotknuté týmto aktom.

Rovnako okolnosť, že Rada bola informovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ako aj Komisiou o situácii žalobcov pred prijatím napadnutých ustanovení ich nemôže individualizovať vo vzťahu k spomínaným ustanoveniam, ak nie je preukázaná existencia povinnosti uloženej Rade ustanovením práva Spoločenstva brať ich situáciu obzvlášť do úvahy, v rámci podmienok vyžadovaných pre poskytnutie dotknutej pomoci.

(pozri body 38, 39, 41, 43, 44, 54, 62)

2.     Prípustnosť žaloby o neplatnosť podanej združeniami je uznaná v troch druhoch situácií, t. j. po prvé, ak podnikateľským združeniam právne ustanovenie výslovne priznáva viacero oprávnení procesného charakteru, po druhé, ak združenie zastupuje záujmy podnikov, ktoré sú samy oprávnené konať, po tretie, ak je združenie individualizované z dôvodu dotknutia sa jeho vlastných záujmov ako združenia hlavne preto, že jeho negociačná pozícia bola dotknutá aktom, ktorého zrušenie sa navrhuje.

(pozri bod 64)

3.     Ak je pravda, že podmienka osobného dotknutia vyžadovaného v článku 230 štvrtom odseku ES má byť vykladaná vo svetle zásady účinnej súdnej ochrany tak, že sú brané do úvahy rozličné okolnosti, ktoré môžu individualizovať žalobcu, nemôže takýto výklad viesť k odstráneniu dotknutej podmienky, ktorá je výslovne stanovená Zmluvou bez toho, aby boli prekročené právomoci súdov Spoločenstva, ktoré im Zmluva priznáva.

Okrem toho, aj keď je síce možné uvažovať o inom systéme preskúmavania zákonnosti všeobecne platných aktov Spoločenstva, ako je systém zavedený pôvodnou Zmluvou, ktorý nebol nikdy v hlavných zásadách zmenený, je prípadne vecou členských štátov v súlade s článkom 48 EÚ zmeniť v súčasnosti platný systém.

(pozri body 73, 74)

UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)

z 8. septembra 2005 (*)

„Žaloba o neplatnosť − Nariadenia (ES) č. 864/2004 a č. 865/2004 − Systém podpory v odvetví olivového oleja − Fyzické osoby a právnické osoby − Nedostatok osobnej dotknutosti − Neprípustnosť“

Vo veci T‑287/04,

Lorte, SL, so sídlom v Séville (Španielsko),

Oleo Unión, Federación empresarial de organizaciones de productores de aceite de oliva, so sídlom v Séville,

Unión de organizaciones de productores de aceite de oliva (Unaproliva), so sídlom v Jaéne (Španielsko),

v zastúpení: R. Illescas Ortiz, advokát, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobcovia,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: M. Balta a F. Gijón, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 864/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 ustanovujúce spoločné pravidlá pre schémy priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a určité podporné schémy pre poľnohospodárov a ktorým sa spomínané nariadenie upravuje z dôvodu pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska do Európskej únie (Ú. v. EÚ L 161, s. 48; Mim. vyd. 03/045, s. 136), rovnako ako aj nariadenia Rady č. 865/2004 z 29. apríla 2004 o spoločnej organizácii trhu s olivovým olejom a stolovými olivami, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 827/68 (Ú. v. EÚ L 161, s. 97; Mim. vyd. 03/045, s. 153),

SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (tretia komora),

v zložení: predseda komory M. Jaeger, sudcovia J. Azizi a E. Cremona,

tajomník: H. Jung,

vyhlásil toto

Uznesenie

 Právny rámec

1       Dňa 22. septembra 1966 prijala Rada nariadenie č. 136/66/ES o vytvorení spoločnej organizácie trhu s olejmi a tukmi (Ú. v. ES L 172, s. 3025; Mim. vyd. 03/001, s. 77, ďalej len „základné nariadenie“). Základné nariadenie zaviedlo predovšetkým spoločnú organizáciu trhu s olivovým olejom spojovanú so systémom cenových zásahov, skladovacích zmlúv, podpory produkcie a spotreby.

2       Následne boli mechanizmy zavedené základným nariadením predmetom viacerých zmien, predovšetkým prostredníctvom nariadenia Rady (EHS) č. 1915/87 z 2. júla 1987 (Ú. v. ES L 183, s. 7; Mim. vyd. 03/007, s. 250), nariadenia Rady (ES) č. 1638/98 z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 210, s. 32; Mim. vyd. 03/023, s. 308) a nariadenia Rady (ES) č. 1513/2001 z 23. júla 2001, ktoré mení a dopĺňa tiež nariadenie č. 1638/98 pokiaľ ide o predĺženie obdobia platnosti programu pomoci a stratégie kvality pre olivový olej (Ú. v. ES L 201, s. 4; Mim. vyd. 03/033, s. 197).

3       Tieto zmeny vychádzajúce zo zásad reformy začatej roku 1992 v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) mali v podstate nahradiť systém podpory cien a produkcie systémom podpory príjmov poľnohospodárov. Táto reforma vyústila, pokiaľ ide o určité poľnohospodárske produkty, do prijatia nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, s. 1; Mim. vyd. 03/040, s. 269).

4       Rovnako na účely prispôsobenia spoločnej organizácie trhu s olivovým olejom, surovým tabakom, chmeľom a bavlnou reforme SPP prijala Rada nariadenie (ES) č. 864/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1782/2003 a ktorým sa spomínané nariadenie upravuje z dôvodu pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska do Európskej únie (opravená verzia Ú. v. EÚ L 206, s. 20). Ten istý deň prijala Rada tiež nariadenie (ES) č. 865/2004 o spoločnej organizácii trhu s olivovým olejom a stolovými olivami, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 827/68 (opravená verzia Ú. v. EÚ L 206, s. 37) (ďalej len „napadnuté nariadenia“).

5       Nariadenie č. 864/2004 zrušilo predošlý systém podpory produkcie olivového oleja, aby zaviedlo systém nazvaný „jednotná platba“ alebo „oddelená pomoc“, t. j. pomoc neviazanú na množstvo skutočne vyprodukovaného olivového oleja. Pre určité kategórie produkcie však bol zachovaný systém takzvanej „viazanej“ pomoci alebo pomoci napojenej na produkciu pri dodržaní určitých podmienok a obmedzení.

6       Pokiaľ ide o olivový olej, článok 1 bod 7 nariadenia č. 864/2004 zmenil a doplnil článok 37 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 tak, že stanovil ako referenčnú čiastku pre výpočet výšky oddelenej pomoci „štvorročný priemer celkových čiastok platieb, ktoré sa určitému poľnohospodárovi poskytli v rámci systému podpory olivového oleja uvedeného v prílohe VI [nariadenia č. 1782/2003], vypočítanej a upravenej v súlade s prílohou VII [nariadenia č. 1782/2003], počas obchodných kampaní v sezónach 1999/2000, 2000/2001, 2001/2002 a 2002/2003“.

7       Navyše, článok 1 bod 11 nariadenia č. 864/2004 zmenil a doplnil článok 44 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 tak, že zadefinoval hektár, na ktorý je možné poskytnúť oddelenú pomoc, ako každý pozemok, na ktorom sú s výnimkou Cypru a Malty olivy vysadené pred 1. májom 1998, každý pozemok s novovysadenými olivami nahrádzajúcimi už jestvujúce olivy alebo každý pozemok s olivami vysadenými v rámci schválených schém výsadby a zaregistrovaných v geografickom informačnom systéme.

8       Okrem toho článok 1 bod 20 nariadenia č. 864/2004 dopĺňa do nariadenia č. 1782/2003 článok 110g, ktorý stanovuje, že pomoc olivovým hájom môže byť poľnohospodárom poskytnutá ako príspevok na zachovávanie olivových hájov s environmentálnou alebo sociálnou hodnotou. Táto pomoc je však podriadená dodržaním určitých podmienok, predovšetkým aby išlo o pozemky s olivami vysadenými pred 1. májom 1998, s výnimkou Cypru a Malty, alebo aby išlo o pozemky s novovysadenými olivami nahrádzajúcimi už jestvujúce olivy alebo pozemky, na ktoré sa vzťahuje program schválený Komisiou.

9       Nakoniec, príloha nariadenia č. 864/2004, ktorá dopĺňa prílohu VI nariadenia č. 1782/2003, stanovuje, že producenti olivového oleja, ktorí využili podporu produkcie podľa článku 5 základného nariadenia, môžu využiť systém jednotnej platby.

10     Nariadenie č. 865/2004 sa uplatňuje od sezóny 2005/2006, obdobia, od ktorého je zrušená spoločná organizácia trhu s olejmi a tukmi zavedená základným nariadením, ako aj zrušená podpora produkcie olivového oleja a s ňou súvisiace vnútroštátne zaručené množstvá.

11     Článok 22 nariadenia č. 856/2004 však ako prechodné a záverečné ustanovenie vypúšťa článok 5 ods. 1 nariadenia č. 1638/98, ktorý ruší článok 5 základného nariadenia zavádzajúci pomoc na produkciu olivového oleja. Pomoc na produkciu olivového oleja sa počas sezóny 2004/2005 uplatňuje.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

12     Žalobkyňami sú na jednej strane Lorte SL, spoločnosť podľa španielskeho práva, producent olivového oleja a člen združenia Oleo Unión, Federación empresarial de organizaciones de productores de aceite de oliva (ďalej len „Oleo Unión“) a na druhej strane dve združenia producentov olivového oleja Oleo Unión a Unión de organizaciones de productores de aceite de oliva (Unaproliva).

13     Oleo Unión je združenie podľa španielskeho práva založené v zmysle svojich stanov ako nezisková organizácia na ochranu svojich ekonomických a sociálnych záujmov rovnako ako aj záujmov podnikov, združení zamestnávateľov a producentov olivového oleja, ktorí produkujú alebo spracovávajú tento produkt v Comunidad autónoma de Andalucía (Autonómna oblasť Andalúzia).

14     Unaproliva je tiež združením založeným podľa španielskeho práva ako nezisková organizácia, ktorého predmetom činnosti je predovšetkým získavanie dotácií a podpôr poskytovaných Spoločenstvom najmä tých, ktoré sa týkajú produkcie olivového oleja. Z tohto dôvodu môže Unaproliva podľa svojich stanov prijať akýkoľvek akt umožňujúci dosiahnuť svoj cieľ a chrániť záujmy svojich členov alebo dotknutého ekonomického odvetvia napriek tomu, že takýto akt by nebol výslovne upravený v jeho stanovách.

15     Žalobcovia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. júla 2004 žalobcovia podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

16     Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 14. októbra 2004 Rada na základe článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa vzniesla námietku neprípustnosti.

17     Vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti doručených 29. novembra 2004 žalobkyne navrhli uvedenú námietku zamietnuť.

18     Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 2. decembra 2004 Komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu Rady.

19     Žalobkyňa a žalovaná predložili svoje pripomienky k návrhu Komisie na vstup.

20     Žalobkyne navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

–       zrušil článok 1 body 7, 11 a 20 nariadenia č. 864/2004 a tiež prílohu tohto nariadenia,

–       zrušil článok 22 nariadenia č. 865/2004,

–       zaviazal Radu na náhradu trov konania.

21     Vo svojej námietke neprípustnosti Rada navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–       zamietol žalobu ako neprípustnú,

–       zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

22     Vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti žalobkyne navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

–       zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Radou,

–       zaviazal Radu na náhradu trov konania.

 Právny stav

 Tvrdenia účastníkov konania

23     Rada sa dovoláva neprípustnosti prejednávanej žaloby z dôvodu, že žalobkyne nie sú napadnutými ustanoveniami osobne dotknuté.

24     V tejto súvislosti Rada pripomína, že jednotlivec je oprávnený podať žalobu o neplatnosť podľa článku 230 štvrtého odseku ES proti nariadeniu iba v prípade, ak je osobne a priamo dotknutý z dôvodov z dôvodu jeho určitých osobitných vlastností alebo zvláštnych okolností, ktoré ho vymedzujú z okruhu všetkých ostatných osôb, a takto ho individualizujú podobným spôsobom ako adresáta takéhoto rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223, a z 22. novembra 2001, Nederlandse Antillen/Rada, C‑452/98, Zb. s. I‑8973, bod 60).

25     Žalobkyne tvrdia, že sú napadnutými ustanoveniami osobne dotknuté. Poznamenávajú, že Rada nespochybňuje, že sú týmito ustanoveniami priamo dotknuté.

26     Najskôr žalobkyne spochybňujú všeobecnú pôsobnosť napadnutých ustanovení. Tieto ustanovenia podľa nich predstavujú z dôvodu zvláštnych alebo individuálnych účinkov, ktoré majú na niektorých adresátov, opatrenia rozhodovacej povahy. Individuálna pôsobnosť týchto ustanovení vyplýva z toho, že v referenčnom období stanovenom na účely výpočtu „oddelenej pomoci“ olivovníky vysadené najmä od roku 1995 do roku 1998 vzhľadom na biologické a botanické faktory nerodili. V dôsledku toho Lorte nemohla byť poskytnutá sporná pomoc.

27     Potom žalobkyne uvádzajú viacero tvrdení na preukázanie toho, že v každom prípade sú napadnutými ustanoveniami osobne dotknuté v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES.

28     V prvom rade Lorte zdôrazňuje, že nie je dotknutá napadnutými ustanoveniami vo svojom objektívnom postavení producenta olivového oleja vzhľadom na to, že v priebehu referenčného obdobia, pokiaľ ide o olivovníky vysádzané od roku 1995 do roku 1998, vôbec nerodili z biologických a botanických dôvodov.

29     Vzhľadom na to, že Lorte v referenčnom období teda nič neprodukovala, nachádza sa takto vo faktickej situácii, ktorá ju charakterizuje vo vzťahu k tretím osobám. Okrem toho v druhom rade, Lorte poznamenáva, že táto situácia bola známa vnútroštátnym orgánom a orgánom Spoločenstva prostredníctvom ročných vyhlásení o produkcii olivového oleja poskytnutých ňou samotnou.

30     V treťom rade, napadnuté ustanovenia majú iné účinky na Lorte než na ostatných producentov olivového oleja vzhľadom na to, že vylučujú Lorte z poskytnutia pomoci na olivový olej, ktorú spomínané ustanovenia zavádzajú. Lorte sa takto nachádza v uzavretom a úzkom kruhu producentov olivového oleja jednak z biologických a botanických dôvodov, ktoré sú vysvetlením, prečo olivovníky vysádzané predovšetkým od roku 1995 do roku 1998 nerodili, a jednak kvôli referenčnému obdobiu stanovenému napadnutými ustanoveniami. Teda príslušnosť k tomuto uzavretému kruhu nevyplýva z okolností vlastných samotnému cieľu napadnutých nariadení (uznesenie Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1999, Van Parys a i./Komisia, T‑11/99, Zb. s. II‑2653, bod 48). Bolo by teda namieste dôjsť k záveru, že Lorte je osobne dotknutá napadnutými ustanoveniami. Lorte sa na podporu tohto tvrdenia dovoláva tiež rozsudkov Súdneho dvora z 28. apríla 1988, Mulder (120/86, Zb. s. 2321) a von Deetzen (170/86, Zb. s. 2355).

31     Oleo Unión sa domnieva, že pokiaľ ide o neho, je oprávnené na podanie prejednávanej žaloby s cieľom konať v záujme svojich členov, ktorí sú rovnako ako Lorte oprávnení konať vzhľadom na to, že sú napadnutými ustanoveniami priamo a osobne dotknutí.

32     Unaproliva sa obmedzuje na upresnenia, že na základe rozsiahlych právomocí, ktoré jej zverujú stanovy, je oprávnená zastupovať záujmy svojich členov, pokiaľ ide predovšetkým o pomoci Spoločenstva poskytované producentom olivového oleja, a v dôsledku toho je v rámci prejednávanej žaloby oprávnená konať.

33     Žalobkyne nakoniec zdôrazňujú, že keď Súd prvého stupňa prehlási ich žalobu za neprípustnú, zbaví ich práva na účinnú súdnu ochranu. Možnosť podať žalobu na náhradu škody, vzniesť námietku nezákonnosti alebo podať návrh na začatie prejudiciálneho konania v prípade, že prichádza do úvahy, nemôžu napraviť tento zásah do práva na účinnú právnu ochranu.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

34     Podľa článku 114 rokovacieho poriadku ak to niektorý účastník konania žiada, Súd prvého stupňa môže rozhodnúť o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. V súlade s odsekom 3 rovnakého článku ďalej nasleduje ústna časť konania, pokiaľ nebude rozhodnuté inak. V prejednávanej veci Súd prvého stupňa na základe vykonania dôkazov obsiahnutých v spise považuje vec za dostatočne objasnenú na to, aby rozhodol o návrhu bez zahájenia ústnej časti konania.

35     Podľa článku 230 štvrtého odseku ES „každá fyzická alebo právnická osoba môže… podať žalobu proti rozhodnutiu, ktoré je jej určené, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia určeného inej osobe“.

36     Podľa ustálenej judikatúry je účelom článku 230 štvrtého odseku ES, ktorý priznáva jednotlivcom právo napadnúť akékoľvek rozhodnutie, hoci by bolo vo forme nariadenia, ktoré sa ich priamo a osobne dotýka, predovšetkým zabrániť tomu, aby orgány Spoločenstva mohli jednoduchým výberom formy nariadenia vylúčiť žalobu jednotlivca proti rozhodnutiu, ktoré sa ho priamo a osobne dotýka, a upresniť tak, že výber formy nemôže zmeniť povahu aktu (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 1980, Calpak a Società Emiliana Lavorazione Frutta/Komisia, 789/79 a 790/79, Zb. s. 1949, bod 7; uznesenie Súdu prvého stupňa z 30. septembra 1997, Federolio/Komisia, T‑122/96, Zb. s. II‑1559, bod 50, a z 23. novembra 1999, Unión de Pequeños Agricultores/Rada, T‑173/98, Zb. s. II‑3357, bod 34).

37     Z ustálenej judikatúry rovnako vyplýva, že kritérium rozlíšenia medzi nariadením a rozhodnutím musí byť posudzované na základe toho, či ide o všeobecne platný akt alebo nie (rozsudky Súdneho dvora zo 14. decembra 1962, Confédération nationale des producteurs de fruits et légumes a i./Rada, 16/62 a 17/62, Zb. s. 901, 918; zo 6. októbra 1982, Alusuisse/Rada a Komisia, 307/81, Zb. s. 3463, bod 19, a uznesenie Súdneho dvora z 23. novembra 1995, Asocarne/Rada, C‑10/95 P, Zb. s. I‑4149, bod 28). Akt má teda všeobecnú pôsobnosť, keď sa použije na objektívne určené situácie a spôsobuje právne účinky proti všeobecne a abstraktne vymedzeným kategóriám osôb (pozri rozsudky Súdneho dvora z 21. novembra 1989, Usines coopératives de déshydratation du Vexin a i./Komisia, C‑244/88, Zb. s. 3811, bod 13, a z 31. mája 2001, Sadam Zuccherifici a i./Rada, C‑41/99 P, Zb. s. I‑4239, bod 24; uznesenie Súdu prvého stupňa z 2. apríla 2004, Gonnelli a AIFO/Komisia, T‑231/02, Zb. s. II‑1051, bod 29 a tam citovanú judikatúru).

38     V prejednávanej veci nemôže byť spochybnené, že napadnuté ustanovenia patria do kategórie všeobecne platných aktov. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že napadnuté ustanovenia uvádzajú kritériá výpočtu pomoci v odvetví olivového oleja v rámci nariadenia č. 1782/2003 (pozri bod 6 vyššie).

39     Je potrebné konštatovať, že tieto kritériá sú uvedené všeobecne a abstraktne. Spôsob výpočtu referenčných čiastok a čiastky pomoci je totiž stanovený na základe objektívnych a všeobecných kritérií bez ohľadu na osobitnú situáciu každého producenta olivového oleja dotknutého napadnutými ustanoveniami.

40     Napadnuté ustanovenia sa teda uplatňujú na objektívne určené situácie a spôsobujú právne účinky vo vzťahu ku kategóriám osôb vymedzeným všeobecne a abstraktne. V tomto ohľade je vhodné pripomenúť, že ustanovenia aktu sa uplatňujú na objektívne určené situácie, pokiaľ sa ich použitie vykonáva na základe objektívnej právnej alebo faktickej situácie definovanej aktom vo vzťahu k jeho účelu (uznesenie Unión de Pequeños Agricultores/Rada, už citované v bode 36 vyššie, bod 40).

41     V prejednávanej veci sú žalobkyne dotknuté napadnutými ustanoveniami práve z dôvodu objektívnej faktickej situácie. Sú totiž dotknuté napadnutými ustanoveniami ako združenie, ktorého členovia produkovali olivový olej v priebehu referenčného obdobia a bola im poskytnutá pomoc podľa systémov pomoci stanovených právnymi predpismi. Táto situácia je definovaná vo vzťahu k samotnému účelu nariadení obsahujúcich napadnuté ustanovenia, t. j. zavedenie nového systému pomoci v odvetví olivového oleja.

42     Žiadna skutočnosť navyše neumožňuje kvalifikovať napadnuté ustanovenia ako rozhodnutia prijaté vo forme nariadení. Tvrdenie predložené žalobkyňami nemôže spochybniť opodstatnenosť tohto záveru.

43     Okolnosť, že napadnuté ustanovenia môžu teda mať zvláštny účinok na určitých producentov olivového oleja, a konkrétnejšie, môžu ich vylúčiť z možnosti získať pomoc z dôvodu kritérií stanovených pre výpočet tejto pomoci, nemôže zbaviť automaticky napadnuté ustanovenia ich všeobecnej platnosti, keďže tieto ustanovenia sa uplatňujú na všetky dotknuté hospodárske subjekty, ktoré sa nachádzajú v rovnakej objektívne vymedzenej faktickej alebo právnej situácii. Žalobkyne nepreukázali, pokiaľ ide o uplatnenie napadnutých ustanovení, že by tomu bolo inak (pozri v tomto zmysle uznesenie Unión de Pequeños Agricultores/Rada, už citované v bode 36 vyššie, bod 39).

44     Z toho vyplýva, že napadnuté ustanovenia predstavujú vo svojom celku, na základe svojej povahy a svojho dosahu, všeobecne platné akty, a nie rozhodnutia v zmysle článku 249 ES.

45     Napriek tomu bolo opakovane rozhodnuté, že skutočnosť, že napadnutý akt je svojou povahou všeobecne platným právnym aktom a nie rozhodnutím v zmysle článku 249 ES, nestačí sama osebe na to, aby sa vylúčila možnosť jednotlivca podať proti nemu žalobu o neplatnosť (pozri rozsudky Súdneho dvora z 18. mája 1994, Codorniu/Rada, C‑309/89, Zb. s. I‑1853, bod 19, a z 22. novembra 2001, Antillean Rice Mills/Rada, C‑451/98, Zb. s. I‑8949, bod 49; uznesenie Gonnelli a AIFO/Komisia, už citované v bode 37 vyššie, bod 31 a tam citovanú judikatúru).

46     Za určitých okolností sa teda aj všeobecne platný akt, ktorý sa uplatňuje všeobecne na hospodárske subjekty, môže priamo a osobne dotýkať niektorých z nich (rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 1991, Extramet Industrie/Rada, C‑358/89, Zb. s. I‑2501, bod 13, a Codorniu/Rada, už citovaný v bode 45 vyššie, bod 19; uznesenie Súdu prvého stupňa z 10. septembra 2002, Japan Tobacco a JT International/Parlament a Rada, T‑223/01, Zb. s. II‑3259, bod 29, a Gonnelli a AIFO/Komisia, už citované v bode 37 vyššie, bod 32).

47     Aby to platilo, musí byť fyzická alebo právnická osoba dotknutá priamo a osobne predmetným aktom z dôvodu určitých vlastností, ktoré sú pre ňu príznačné, alebo faktickou situáciou, ktorá ju vymedzuje vzhľadom na všetky ostatné osoby, a tým ju individualizuje spôsobom obdobným tomu, akým by bol individualizovaný adresát rozhodnutia (rozsudok Plaumann/Komisia, už citovaný v bode 24 vyššie, a uznesenie Súdneho dvora z 12. decembra 2003, Bactria/Komisia, C‑258/02 P, Zb. s. I‑15105, bod 34; uznesenie Gonnelli a AIFO/Komisia, už citované v bode 37 vyššie, bod 35).

48     V prípade nesplnenia tejto podmienky nie je žiadna fyzická alebo právnická osoba oprávnená na podanie žaloby o neplatnosť (rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultore/Rada, C‑50/00 P, Zb. s. I‑6677, bod 37, a uznesenie Asocarne/Rada, už citované v bode 37 vyššie, bod 26).

49     V dôsledku toho je vhodné overiť, či sú v prejednávanej veci žalobkyne dotknuté napadnutými ustanoveniami z dôvodu určitých vlastností, ktoré sú pre ne príznačné, alebo faktickou situáciou, ktorá ich vymedzuje vzhľadom na všetky ostatné osoby.

50     V prvom rade je totiž potrebné preskúmať prípustnosť žaloby podanej Lorte ako producentom olivového oleja.

51     Z tohto pohľadu a v rozpore s tým, čo tvrdí Lorte, je Lorte dotknutá napadnutými ustanoveniami objektívne ako producent olivového oleja v priebehu referenčného obdobia, ktorému mohla byť poskytnutá pomoc na základe jedného zo systémov pomoci stanovených staršími právnymi predpismi, a to z rovnakého titulu ako akýkoľvek iný producent alebo hospodársky subjekt pôsobiaci v odvetví, na ktoré sa vzťahujú napadnuté ustanovenia. Skutočnosť, že všeobecne platný akt ovplyvňuje právnu situáciu jednotlivca, nemôže spochybniť povahu a dosah tohto aktu (pozri v tomto zmysle uznesenie Gonnelli a AIFO/Komisia, už citované v bode 37 vyššie, bod 38).

52     Okrem toho, ako Rada správne zdôrazňuje, napadnuté ustanovenia, ktoré zavádzajú podmienky, ako aj kritériá výpočtu pomoci v odvetví olivového oleja, sa použijú bez rozdielu na všetkých producentov olivového oleja nezávisle na nimi vyprodukovanom množstve, dokonca nezávisle na akejkoľvek produkcii počas referenčného obdobia. Kritériá výpočtu pomoci sú teda stanovené nezávisle na osobitej situácii každého producenta olivového oleja.

53     Okrem toho je potrebné pripomenúť, že skutočnosť, že všeobecne platný akt môže mať konkrétne účinky odlišné pre rôzne právne subjekty, na ktoré sa uplatňuje, nie je takej povahy, aby ich mohol vymedzovať vzhľadom na všetky ostatné dotknuté subjekty, pokiaľ sa použitie tohto aktu uskutočňuje na základe objektívne určenej situácie (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. februára 2000, ACAV a i./Rada, T‑138/98, Zb. s. II‑341, bod 66 a tam citovanú judikatúru). V prejednávanej veci, aj keď napadnuté ustanovenia môžu mať rozdielne účinky podľa dotknutého producenta olivového oleja, nemôže táto okolnosť stačiť na preukázanie, že Lorte má vlastnosti, ktoré sú pre ňu príznačné, alebo sa nachádza vo faktickej situácii, ktorá ju vymedzuje vo vzťahu k iným producentom olivového oleja.

54     Navyše, aj za predpokladu, že na základe použitia napadnutých ustanovení by už nemohla byť pomoc na olivový olej Lorte poskytnutá, nemôže byť Lorte osobne dotknutá napadnutými ustanoveniami. Nestačí teda, aby určité subjekty boli ekonomicky viac dotknuté aktom ako ostatné subjekty z rovnakého odvetvia na to, aby boli považované za osobne dotknuté týmto aktom (uznesenia Van Parys a i./Komisia, už citované v bode 30 vyššie, body 50 a 51, a Gonnelli a AIFO/Komisia, už citované v bode 37 vyššie, bod 45).

55     Navyše, aj keby takáto nemožnosť bola preukázaná, vyplývali by z toho obdobné dôsledky pre všetkých ostatných producentov olivového oleja vlastniacich olivovníky vysádzané od roku 1995 do roku 1998 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. apríla 2003, Komisia/Nederlandse Antillen, C‑142/00 P, Zb. s. I‑3483, bod 77).

56     Okrem toho, odvolávanie sa Lorte na rozsudky Mulder a von Deetzen, už citované v bode 30 vyššie, nie je vôbec relevantné v rámci žaloby podanej podľa článku 230 štvrtého odseku ES ako v prejednávanej veci v medziach, kde bol v týchto rozsudkoch Súdnemu dvoru predložený návrh na začatie prejudiciálneho konania.

57     Je potrebné poznamenať, že v týchto rozsudkoch Súdny dvor, ktorý bol požiadaný o to, aby rozhodol o platnosti nariadenia Spoločenstva v oblasti doplnkových dávok na mlieko, dospel k záveru, že orgán, ktorý akt vydal, porušil zásadu legitímneho očakávania z dôvodu vylúčenia určitých producentov mlieka z nového systému zavedeného týmto aktom, pretože neprodukovali mlieko v priebehu obdobia stanoveného napadnutým aktom na účely pridelenia referenčného množstva. Skutočnosť, že niektorí producenti mlieka neprodukovali mlieko v priebehu referenčného obdobia, bola spôsobená tým, že sa títo producenti predtým zaviazali na základe aktu Spoločenstva pozastaviť predaj produktu na obmedzené obdobie vo všeobecnom záujme a za odmenu.

58     Súdny dvor zastával názor, že účinok vyvolaný nariadením, ktorého platnosť bola spochybnená vo vzťahu k určitým producentom mlieka a ktorý spočíva v ich vylúčení z nového režimu doplnkových dávok, ktoré zavádza, predstavoval obmedzenie, ktoré zvláštnym spôsobom postihovalo týchto producentov práve z dôvodu, že využili možnosť ponúkanú staršou právnou úpravou Spoločenstva, ktorá podnecovala k pozastaveniu produkcie dotknutého produktu.

59     V prejednávanej veci je teda zrejmé, že takéto úvahy spadajú do preskúmania veci samej a nemajú žiadny vplyv na otázku osobného dotknutia Lorte (pozri v tomto zmysle uznesenie Gonnelli a AIFO/Komisia, už citované v bode 37 vyššie, bod 43).

60     Navyše, aj za predpokladu, že rozmanitosť účinkov napadnutých ustanovení, o ktoré sa Lorte snaží oprieť, by sa ukázala ako opodstatnená, je dôvodné konštatovať, že na rozdiel od aktov, ktorých zákonnosť bola spochybnená v uvedených prípadoch, spomínaná rozmanitosť nenachádza svoj pôvod v akte Spoločenstva.

61     V každom prípade však Lorte nijako nepreukázala, v akom rozsahu zasahujú napadnuté ustanovenia odlišne iných členov „uzavretého a úzkeho kruhu“ producentov olivového oleja, ktorí neprodukovali olivový olej z biologických a botanických dôvodov tykajúcich sa olivovníkov, ako aj z dôvodu referenčného obdobia.

62     Rovnako okolnosť, za predpokladu, že je správna, že Rada bola informovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ako aj Komisiou o situácii žalobkýň pred prijatím napadnutých ustanovení, nemôže individualizovať Lorte vo vzťahu k spomínaným ustanoveniam. Lorte sa teda ani nedovolávala, ani a fortiori nepreukázala existenciu povinnosti uloženej Rade ustanovením práva Spoločenstva brať obzvlášť do úvahy, v rámci podmienok vyžadovaných pre poskytnutie „oddelenej pomoci“ v odvetví olivového oleja, presnú situáciu niektorých producentov olivového oleja (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 17. januára 1985, Piraiki‑Patraiki a i./Komisia, 11/82, Zb. s. 207, body 21 a 28, a z 26. júna 1990, Sofrimport/Komisia, C‑152/88, Zb. s. I‑2477, bod 11; rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 1999, Eridania a i./Rada, T‑158/95, Zb. s. II‑2219, body 58 a 59, a uznesenie Súdu z 10. mája 2004, Bundesverband der Nahrungsmittel- und Speiseresteverwertung a Kloh/Parlament a Rada, T‑391/02, Zb. s. II‑1447, bod 55).

63     Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Lorte nepreukázala, že bola dotknutá napadnutými ustanoveniami z dôvodu určitých vlastností, ktoré sú pre ňu príznačné, alebo faktickou situáciou, ktorá ju vymedzuje vzhľadom na všetky ostatné hospodárske subjekty. Lorte preto nemôže byť osobne dotknutá napadnutými ustanoveniami.

64     Po druhé, pokiaľ ide o žaloby podané združeniami Oleo Unión a Unaproliva, je potrebné pripomenúť, že prípustnosť žaloby o neplatnosť podanej združeniami bola uznaná v troch druhoch situácií, t. j. po prvé, ak podnikateľským združeniam právne ustanovenie výslovne priznáva viacero oprávnení procesného charakteru, po druhé, ak združenie zastupuje záujmy podnikov, ktoré sú samy oprávnené konať, po tretie, ak je združenie individualizované z dôvodu dotknutia sa jeho vlastných záujmov ako združenia hlavne preto, že jeho negociačná pozícia bola dotknutá aktom, ktorého zrušenie sa navrhuje (uznesenia Súdu prvého stupňa Federolio/Komisia, už citované v bode 36 vyššie, bod 61; z 8. decembra 1998, ANB a i./Rada, T‑38/98, Zb. s. II‑4191, bod 25; Unión de Pequeños Agricultores/Rada, už citované v bode 36 vyššie, bod 47, a z 10. decembra 2004, EFfCI/Parlament a Rada, T‑196/03, Zb. II‑4263, bod 42).

65     V prejednávanej veci sa Oleo Unión a Unaproliva nemôžu dovolávať žiadnej z týchto troch situácií k odôvodneniu prípustnosti ich žaloby o neplatnosť.

66     V tejto súvislosti Súd prvého stupňa predovšetkým konštatuje, že si tieto žalobkyne nenárokujú žiadne právo procesnej povahy, ktoré by im právo Spoločenstva v oblasti spoločnej organizácie trhu s olivovým olejom priznávalo.

67     To platí rovnako, pokiaľ ide o druhý prípad prípustnosti žaloby, keďže podľa ustálenej judikatúry združenie založené na presadzovanie kolektívnych záujmov určitej kategórie procesných subjektov nie je možné považovať za osobne dotknuté, pokiaľ nie sú tieto procesné subjekty samy osebe dotknuté (uznesenie Súdneho dvora z 18. decembra 1997, Sveriges Betodlares a Henrikson/Komisia, C‑409/96 P, Zb. s. I‑7531, bod 45, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 29. apríla 1999, Unione provinciale degli agricoltori di Firenze a i./Komisia, T‑78/98, Zb. s. II‑1377, body 36 a 37).

68     V prejednávanej veci Oleo Unión a Unaproliva nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by umožnil dospieť k záveru, že ich členovia sú dotknutí napadnutými ustanoveniami z dôvodu určitých vlastností, ktoré sú pre ne príznačné, alebo faktickou situáciou, ktorá ich vymedzuje vzhľadom na všetky ostatné osoby.

69     Čo sa týka tretieho prípadu, je namieste konštatovať, že žiadna skutočnosť uvedená v spise neumožňuje dospieť k záveru, že tieto žalobkyne sú individualizované vo vzťahu k napadnutým ustanoveniam z dôvodu dotknutia sa ich vlastných záujmov, ako je napríklad dotknutie sa ich postavenia sprostredkovateľov napadnutými ustanoveniami.

70     Z toho vyplýva, že Oleo Unión a Unaproliva by nemohli byť považované za osobne dotknuté.

71     Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého by prijatie námietky neprípustnosti vznesenej Radou zbavilo práva na účinnú súdnu ochranu, je potrebné pripomenúť, že Zmluva ES, jednak vo svojich článkoch 230 ES a 241 ES a jednak vo svojom článku 234 ES, zaviedla úplný systém procesných prostriedkov a konaní určených na zaistenie preskúmania zákonnosti aktov orgánov a toto preskúmanie zverila súdu Spoločenstva. V tomto systéme fyzické a právnické osoby, ktoré nemôžu z dôvodu podmienok prípustnosti uvedených v článku 230 štvrtom odseku ES priamo napadnúť všeobecne platné akty Spoločenstva majú možnosť v jednotlivých prípadoch uplatniť neplatnosť takýchto aktov buď incidenčne na základe článku 241 ES pred súdom Spoločenstva alebo pred vnútroštátnymi súdmi, ktoré nemôžu samotné určiť neplatnosť týchto aktov, a tieto vnútroštátne súdy primäť k tomu, aby podali na rozhodnutie tejto otázky na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania (rozsudok Unión de Pequeños Agricultores/Rada, už citovaný v bode 48 vyššie, bod 40).

72     Súdny dvor rovnako rozhodol, že je vecou členských štátov stanoviť úplný systém procesných prostriedkov a konaní, ktorý umožní zaistiť dodržiavanie práva na účinnú súdnu ochranu, a že nie je prípustný výklad pravidiel o prípustnosti uvedených v článku 230 ES, podľa ktorých by musela byť žaloba o neplatnosť vyhlásená za prípustnú, pokiaľ je preukázané po konkrétnom preskúmaní vnútroštátnych procesných pravidiel súdom Spoločenstva, že tieto pravidlá nedovoľujú jednotlivcovi podať žalobu, ktorou by mohol spochybniť platnosť napadnutého aktu Spoločenstva (rozsudok Unión de Pequeños Agricultores/Rada, už citovaný v bode 48 vyššie, bod 43). Priama žaloba o neplatnosť nemôže byť k súdu Spoločenstva pripustená aj keby mohlo byť po konkrétnom preskúmaní vnútroštátnych procesných pravidiel súdom Spoločenstva preukázané, že tieto pravidlá nedovoľujú jednotlivcovi podať žalobu, ktorá mu umožňuje spochybniť platnosť napadnutého aktu Spoločenstva. Takýto systém by totiž vyžadoval v každom jednotlivom prípade, aby súd Spoločenstva preskúmal a vyložil vnútroštátne procesné právo, čo prekračuje jeho právomoc v rámci preskúmania zákonnosti aktov Spoločenstva (uznesenie Bactria/Komisia, už citované v bode 47 vyššie, bod 58).

73     V každom prípade Súdny dvor jasne rozhodol, pokiaľ ide o podmienku osobného dotknutia stanovenú v článku 230 štvrtom odseku ES, že ak je pravda, že podmienka osobného dotknutia má byť vykladaná vo svetle zásady účinnej súdnej ochrany tak, že sú brané do úvahy rozličné okolnosti, ktoré môžu individualizovať žalobcu, nemôže takýto výklad viesť k odstráneniu dotknutej podmienky, ktorá je výslovne stanovená Zmluvou bez toho, aby boli prekročené právomoci súdov Spoločenstva, ktoré im Zmluva priznáva (rozsudok Unión de Pequeños Agricultores/Rada, už citovaný v bode 48 vyššie, bod 44).

74     Okrem toho, aj keď je síce možné uvažovať o inom systéme preskúmavania zákonnosti všeobecne platných aktov Spoločenstva, ako je systém zavedený pôvodnou Zmluvou, ktorý nebol nikdy v hlavných zásadách zmenený, je prípadne vecou členských štátov, v súlade s článkom 48 EÚ, zmeniť v súčasnosti platný systém (rozsudok Unión de Pequeños Agricultores/Rada, už citovaný v bode 48 vyššie, bod 45).

75     Z toho vyplýva, že žalobkyne sa teda nemôžu dovolávať skutočnosti, že ak bude žaloba o neplatnosť prehlásená za neprípustnú, nebudú mať žiadnu možnosť obhájiť svoje práva pred súdom, čo nakoniec ani nepreukázali (pozri v tomto zmysle uznesenie Gonnelli a AIFO/Komise, už citované v bode 37 vyššie, body 52 až 56).

76     Požiadavka účinnej súdnej ochrany nemôže teda spochybniť záver, podľa ktorého žalobkyne nie sú napadnutými ustanoveniami osobne dotknuté. Žaloba musí byť preto zamietnutá ako neprípustná.

77     Okrem toho Súd prvého stupňa zastáva názor, že nie je potrebné rozhodnúť o návrhu Komisie na vstup vedľajšieho účastníka do konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 5. júla 2001, Conseil national des professions de l’automobile a i./Komisia, C‑341/00 P, Zb. s. I‑5263, body 35 až 37).

 O trovách

78     Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Rady.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.      Žalobkyne znášajú vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade.

3.      Nie je potrebné rozhodnúť o návrhu Komisie na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

V Luxemburgu 8. septembra 2005

* Jazyk konania: španielčina.