Vec T-240/04

Francúzska republika

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Európske spoločenstvo pre atómovú energiu — Investície — Oznámenie investičných projektov Komisii — Spôsoby výkonu — Nariadenie (Euratom) č. 1352/2003 — Nedostatok právomoci Komisie — Články 41 AE až 44 AE — Zásada právnej istoty“

Rozsudok Súdu prvého stupňa (prvá rozšírená komora) zo 17. septembra 2007   II - 4038

Abstrakt rozsudku

ESAE – Investície – Oznámenie investičných projektov Komisii – Spôsoby výkonu

(Články 41 AE až 44 AE; nariadenie Rady č. 2587/1999; nariadenie Komisie č. 1209/2000, článok 3c ods. 2 a článok 4b, a nariadenie Komisie č. 1352/2003)

Nariadenie č. 1352/2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1209/2000 o podávaní oznámení podľa článku 41 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa zrušuje, keďže Komisia nemala právomoc na jeho prijatie.

Po prvé z ustanovení článkov 41 AE až 44 AE ani z ustanovení nariadenia č. 2587/1999 vymedzujúcich investičné projekty, ktoré treba oznamovať Komisii v súlade s uvedeným článkom 41 AE, teda z ustanovení, ktoré sú právnym základom nariadenia č. 1352/2003, nevyplýva, že Komisia mala výslovnú právomoc na prijatie takéhoto nariadenia. Osobitne články 41 AE až 44 AE nestanovujú právomoc Komisie prijímať nariadenia týkajúce sa konania o preskúmaní investičných projektov. Rovnako uvedené nariadenie č. 2587/1999 neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré výslovne splnomocňuje Komisiu na prijímanie nariadení na účely jeho vykonania.

Po druhé sa nariadenie č. 2587/1999 obmedzuje iba na vymedzenie investičných projektov, ktoré sa majú oznámiť Komisii v súlade s článkom 41 AE, a vôbec sa nevzťahuje na následný dialóg s Komisiou o týchto projektoch, takže nemôže priznávať implicitnú právomoc na prijatie uvedeného nariadenia č. 1352/2003. Obdobne nemožno považovať ustanovenia nariadenia č. 1352/2003 za nevyhnutné na priznanie potrebného účinku ustanoveniam článkov 41 AE až 44 AE. Preto nebolo nevyhnutné priznať Komisii právomoc odporúčať pozastavenie investičných projektov predtým, než ukončí ich skúmanie, ako stanovuje článok 3c ods. 2 uvedeného nariadenia č. 1209/2000, doplnený nariadením č. 1353/2003, keďže takéto pozastavenie Zmluva ESAE vôbec nepredpokladá.

Okrem toho a predovšetkým, prijatie takých ustanovení, ktoré podrobne upravujú konanie o preskúmaní investičných projektov Komisiou, ako sú ustanovenia nariadenia č. 1352/2003, si nevyžaduje použitie formy nariadenia. Na dosiahnutie cieľov, ktoré Komisia podľa jej vlastných slov zamýšľala dosiahnuť, by totiž stačili vnútorné organizačné opatrenia. Navyše uvedené nariadenie č. 1352/2003 zavádza ustanovenia (najmä článok 3c ods. 2 alebo článok 4b nariadenia č. 1209/2000), ktoré sa týkajú nielen vnútornej organizácie Komisie, ale majú účinok aj na tretie osoby. Pritom účelom týchto ustanovení nie je zakladať povinnosti pre tretie osoby.

Preto tým, že si Komisia zvolila nariadenie – aj keď jej žiadne ustanovenie práva Spoločenstva takúto právomoc výslovne nepriznalo – na prijatie opatrení na úpravu konania o preskúmaní jadrových investičných projektov, teda opatrení, ktoré si nevyžadovali normatívny nástroj záväzný vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch, porušila pravidlá právomoci stanovené Zmluvou ESAE, čím vzniklo riziko zmätočnosti, ktoré ohrozuje právnu istotu, pokiaľ ide o právny dosah tohto aktu na tretie osoby.

(pozri body 32, 33, 41, 42, 44, 47, 52 – 54)