Vec C-508/04

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Rakúskej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Smernica 92/43/EHS — Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín — Opatrenia na prebratie“

Návrhy prednesené 11. januára 2007 — generálna advokátka J. Kokott   I - 3791

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 10. mája 2007   I - 3812

Abstrakt rozsudku

1. Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 92/43 – Správa spoločného dedičstva

   (Článok 249 tretí odsek ES; smernica Rady 92/43)

2. Akty inštitúcií – Smernice – Vykonanie členskými štátmi

   (Článok 249 tretí odsek ES; smernica Rady 92/43)

3. Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 92/43 – Prijatie potrebných ochranných opatrení

   (Smernica Rady 92/43, článok 6 ods. 1)

4. Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 92/43 – Ochrana druhov – Výnimky

   [Smernica Rady 92/43, články 12 až 14, článok 15 písm. a) a b) a článok 16]

5. Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 92/43 – Ochrana druhov – Výnimky

   [Smernica Rady 92/43, články 12 až 14, článok 15 písm. a) a b) a článok 16]

1.  Zo štvrtého a jedenásteho odôvodnenia smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín vyplýva, že biotopy a druhy, ktorých sa smernica týka, tvoria súčasť prírodného dedičstva Spoločenstva a riziká, ktoré im hrozia, často prekračujú hranice štátov, z čoho vyplýva, že prijatie opatrení na ich zachovanie prislúcha kvôli spoločnej zodpovednosti všetkým členským štátom. V tejto oblasti, presnosť prebratia smernice má v prípadoch, kde je správa spoločného dedičstva zverená členským štátom na ich príslušnom území, mimoriadnu dôležitosť.

   (pozri body 57, 58)

2.  Smernica 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ukladá komplexné a technické pravidlá v oblasti práva životného prostredia a členské štáty sú osobitne povinné dbať o to, aby ich legislatíva určená na zabezpečenie prebratia tejto smernice bola jasná a presná.

   Nemožno vyhovieť tvrdeniu uvádzanému vládou členského štátu, podľa ktorého je v každom prípade ustanovenie vnútroštátneho práva vykladané v súlade so smernicou, ak sú ochranné opatrenia potrebné. Takýto konformný výklad vnútroštátneho práva totiž nemôže mať sám osebe jasnosť a presnosť, ktoré sú požadované na splnenie požiadavky právnej istoty.

   Okrem toho samotná správna prax, ktorú môžu zmeniť príslušné orgány podľa vlastného uváženia a ktorá nie je verejne známa, sa nemôže považovať za splnenie povinností vyplývajúcich členským štátom v rámci prebratia smernice.

   (pozri body 73, 78 – 80)

3.  Formuláciami použitými v článku 6 ods. 1 smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín chcel normotvorca Spoločenstva uložiť členským štátom povinnosť prijať potrebné ochranné opatrenia zodpovedajúce ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov a druhov uvedených v prílohách I a II smernice, čo vylučuje akúkoľvek právomoc posúdenia v tomto smere na strane členských štátov a obmedzuje prípadné zákonodarné alebo rozhodovacie možnosti vnútroštátnych orgánov pri prostriedkoch, ktoré by mali byť prijaté, a výbere techník, ktorý by mal byť vykonaný v rámci predmetných opatrení.

   (pozri body 76, 87)

4.  Články 12 až 14 a článok 15 písm. a) a b) smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín predstavujú koherentný súbor noriem ukladajúci členským štátom zaviesť režim prísnej ochrany predmetných živočíšnych a rastlinných druhov.

   Článok 16 smernice, ktorý definuje presným spôsobom podmienky, za ktorých sa členské štáty môžu odchýliť od zákazov stanovených v článkoch 12 až 15, predstavuje ustanovenie o výnimke zo systému ochrany uvádzaného smernicou. V dôsledku toho sa tento článok má vykladať reštriktívne.

   (pozri body 109, 110)

5.  Podľa článku 16 ods. 1 smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín akékoľvek opatrenie prijaté na vnútroštátnej úrovni, odchyľujúce sa od zákazov stanovených smernicou musí byť podriadené podmienke, že neexistuje iná uspokojivá alternatíva. Z toho vyplýva, že vnútroštátne ustanovenia, ktoré nepodriaďujú udelenie výnimiek zo zákazov stanovených článkami 12 až 14 a článkom 15 písm. a) a b) tejto smernice súhrnu kritérií a podmienok uvedených v článku 16 tejto smernice, ale neúplným spôsobom jej určitým prvkom, nemôžu predstavovať režim v súlade s týmto článkom.

   (pozri body 111, 112)