Vec C‑456/04

Agip Petroli SpA

proti

Capitaneria di porto di Siracusa a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný

Tribunale amministrativo regionale per la Sicilia)

„Námorná kabotáž – Nariadenie (EHS) č. 3577/92 – Právo uplatniteľné na posádky plavidiel s tonážou nad 650 ton brutto vykonávajúcich ostrovnú kabotáž – Pojem plavba, ktorá nasleduje po kabotážnej plavbe alebo jej predchádza“

Abstrakt rozsudku

Doprava – Námorná doprava – Slobodné poskytovanie služieb – Námorná kabotáž

(Nariadenie Rady č. 3577/92, článok 3 ods. 2 a 3)

Pokiaľ ide o nákladné lode s tonážou nad 650 ton brutto vykonávajúce ostrovnú kabotáž, článok 3 ods. 3 nariadenia č. 3577/92, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž), stanovuje, že za všetky záležitosti týkajúce sa posádky je zodpovedný štát, v ktorom je plavidlo registrované, v prípadoch, keď predmetná plavba nasleduje po plavbe z iného štátu alebo predchádza plavbe do iného štátu. V tejto súvislosti pojem plavby, ktorá nasleduje po kabotážnej plavbe alebo jej predchádza, vyjadrený v tomto ustanovení v zásade zahŕňa každú plavbu z iného štátu alebo do iného štátu nezávisle od prítomnosti nákladu na palube. Nemožno však pripustiť vykonávanie plavieb bez nákladu na palube zneužívajúcim spôsobom s cieľom obísť pravidlá upravené nariadením č. 3577/92. Na konštatovanie existencie zneužívajúceho postupu je na jednej strane potrebné, aby bolo výsledkom medzinárodnej plavby na príťaž napriek formálnemu uplatneniu podmienok upravených v článku 3 ods. 3 tohto nariadenia to, že vlastník lode má prospech z uplatnenia noriem vlajkového štátu na všetky záležitosti týkajúce sa posádky, bez zohľadnenia cieľa článku 3 ods. 2 toho istého nariadenia, ktorým je umožniť uplatnenie noriem hostiteľského štátu na všetky záležitosti týkajúce sa posádky v prípade ostrovnej kabotáže. Na druhej strane tiež musí z objektívnych skutočností ako celku vyplývať, že podstatným cieľom tejto medzinárodnej plavby na príťaž je vyhnúť sa uplatneniu článku 3 ods. 2 nariadenia č. 3577/92 v prospech odseku 3 toho istého článku.

(pozri bod 25 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

zo 6. apríla 2006 (*)

Vo veci C‑456/04,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Tribunale amministrativo regionale per la Sicilia (Taliansko) z 20. júla 2004 a doručený Súdnemu dvoru 29. októbra 2004, ktorý súvisí s konaním:

Agip Petroli SpA

proti

Capitaneria di porto di Siracusa,

Capitaneria di porto di Siracusa – Sezione staccata di Santa Panagia,

Ministero delle Infrastrutture e dei Trasporti,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia J. Makarczyk, R. Schintgen, P. Kūris a J. Klučka (spravodajca),

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. novembra 2005,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– Agip Petroli SpA, v zastúpení: R. Longanesi Cattani, G. Pitruzzella a A. Cariola, avvocati,

– talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Albenzio, avvocato dello Stato,

– grécka vláda, v zastúpení: E.-M. Mamouna, splnomocnená zástupkyňa,

– francúzska vláda, v zastúpení: A. Hare, splnomocnená zástupkyňa,

– nórska vláda, v zastúpení: A. Eide, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci C. Galtung, attorney general for civil affairs,

– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: K. Simonsson, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Conte a E. Boglione, avvocati,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 8. decembra 2005,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) (Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10, ďalej len „nariadenie“).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Agip Petroli SpA (ďalej len „Agip Petroli“) na jednej strane a Capitaneria di porto di Siracusa, Capitaneria di porto di Siracusa – Sezione staccata di Santa Panagia (ďalej len „Capitaneria“) a Ministero delle Infrastrutture e dei Trasporti na druhej strane týkajúceho sa rozhodnutia, ktorým Capitaneria odmietla vydať cisternovej lodi plaviacej sa pod gréckou vlajkou povolenie vykonať ostrovnú kabotáž medzi Magnisi a Gela.

Právny rámec

3 Tretie, štvrté, siedme a ôsme odôvodnenie nariadenia sú formulované takto:

„keďže zrušenie opatrení obmedzujúcich námornú dopravu [poskytovanie námorných dopravných služieb – neoficiálny preklad] v rámci členských štátov je nevyhnutnou podmienkou pre zriadenie vnútorného trhu; keďže vnútorný trh bude zahŕňať oblasť, v ktorej je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu;

keďže sloboda poskytovania služieb v námornej doprave by mala byť [z tohto dôvodu – neoficiálny preklad] uplatňovaná v rámci členských štátov;

…

keďže, aby sa vyhlo poruchám v súťaži, majitelia lodí v spoločenstve, ktorí uplatňujú slobodu výkonu kabotáže, by mali spĺňať všetky podmienky pre vykonávanie kabotáže v členskom štáte, v ktorom sú ich plavidlá registrované; keďže majitelia lodí spoločenstva prevádzkujúci loď registrovanú v členskom štáte, ktorí nemajú právo vykonávať kabotáž v tomto štáte, by mali mať napriek tomu prospech z tohto nariadenia počas prechodného obdobia;

keďže vykonávanie tejto slobody by malo byť postupné a nemusí byť realizované jednotným spôsobom pre všetky príslušné služby, berúc do úvahy charakter niektorých špeciálnych služieb a malo by byť podporené úsilie niektorých ekonomík spoločenstva vykazujúcich rozdielny rozvoj… [berúc do úvahy charakter niektorých špeciálnych služieb a rozsah úsilia, ktoré musia vynaložiť určité hospodárstva Spoločenstva, vykazujúce odlišnosti v rozvoji… – neoficiálny preklad]“

4 Článok 1 ods. 1 nariadenia stanovuje:

„Od 1. januára 1993 budú slobodu poskytovania námorných dopravných služieb v členskom štáte (námorná kabotáž) uplatňovať majitelia lodí spoločenstva, ktorí majú svoje plavidlá registrované v členskom štáte a plávajúce pod vlajkou členského štátu za predpokladu, že tieto plavidlá spĺňajú všetky podmienky pre vykonávanie kabotáže v tomto členskom štáte…“

5 Článok 2 nariadenia uvádza:

„Na účely tohto nariadenia:

1. ,námorné dopravné služby v členskom štáte (námorná kabotáž)‘ znamenajú služby normálne vykonávané za odplatu a zahŕňajú najmä:

…

c) ostrovnú kabotáž: prepravu cestujúcich alebo tovaru po mori medzi:

– prístavmi situovanými na pevnine a jedným alebo viacerými ostrovmi jedného a toho istého členského štátu,

– ostrovmi [prístavmi – neoficiálny preklad] situovanými na ostrovoch jedného a toho istého členského štátu,

…“

6 Podľa článku 3 nariadenia:

„1. Za plavidlá vykonávajúce pevninskú kabotáž a za výletné parníky [rekreačné plavidlá – neoficiálny preklad], za všetky záležitosti týkajúce sa posádky, bude zodpovedný štát, v ktorom je plavidlo registrované (vlajkový štát), s výnimkou plavidiel menších ako 650 brt [s tonážou do 650 ton brutto – neoficiálny preklad], kde môžu byť uplatniť [uplatnené – neoficiálny preklad] podmienky hostiteľského štátu.

2. Za plavidlá vykonávajúce ostrovnú kabotáž, za všetky záležitosti týkajúce sa posádky, bude zodpovedný štát, v ktorom plavidlo vykonáva námorné dopravné služby (hostiteľský štát).

3. Avšak od 1. januára 1999 bude za nákladné lode nad 650 brt [s tonážou nad 650 ton brutto – neoficiálny preklad] vykonávajúce ostrovnú kabotáž v prípadoch, keď plavba nasleduje alebo pokračuje po plavbe do alebo z iného štátu [keď predmetná plavba nasleduje po plavbe z iného štátu alebo predchádza plavbe do iného štátu – neoficiálny preklad], za všetky záležitosti týkajúce sa posádky zodpovedný štát, v ktorom je plavidlo registrované (vlajkový štát).

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

7 Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Agip Petroli si prenajal cisternovú loď Theodoros IV (ďalej len „Theodoros IV“), plaviacu sa pod gréckou vlajkou, na prepravu nákladu ropy medzi Magnisi a Gela – dvoma lokalitami nachádzajúcimi sa na Sicílii. Na odôvodnenie odchýlenia sa od právnych predpisov hostiteľského štátu, čiže Talianskej republiky, a následného uplatnenia právnych predpisov vlajkového štátu, čiže Helénskej republiky, sa Agip Petroli odvolal na článok 3 ods. 3 nariadenia. V žiadosti o povolenie uskutočniť túto cestu ostrovnej kabotáže táto spoločnosť uviedla, že loď má následne vykonať priamu plavbu do zahraničia bez nákladu na palube (plavba na príťaž).

8 Capitaneria rozhodnutím zo 6. decembra 2001 odmietla vydať uvedené povolenie pre Theodoros IV z dôvodu, že v rozpore s článkom 318 talianskeho plavebného kódexu boli členmi posádky tejto lode námorníci filipínskej štátnej príslušnosti.

9 Capitaneria vo svojom rozhodnutí odôvodnila uplatnenie talianskeho práva so zreteľom na obežník Ministero delle Infrastrutture e dei Trasporti č. TMA3/CA/0230 z 31. januára 2000, podľa ktorého sa článok 3 ods. 3 nariadenia, stanovujúci výnimočné uplatnenie práva vlajkového štátu, vzťahuje výlučne na prípad, v ktorom „je plavba, ktorá nasleduje po kabotáži alebo jej predchádza, z funkčného a obchodného hľadiska samostatná, čo znamená, že loď prepravuje na palube náklad, ktorého miestom určenia alebo východiskovým miestom je zahraničný prístav“. Na toto ustanovenie sa preto nemožno odvolávať, pokiaľ „loď vykonala pred uskutočnením ostrovnej kabotáže alebo vykonáva po uskutočnení ostrovnej kabotáže plavbu na príťaž alebo plavbu s nákladom tovaru, ktorý vzhľadom na jeho množstvo alebo kvalitu neumožňuje priznať plavbe samostatný charakter“.

10 Agip Petroli napadol toto rozhodnutie na vnútroštátnom súde, ktorý usudzuje, že sú možné oba výklady článku 3 ods. 3 nariadenia. Tento súd uvádza, že v snahe vyhnúť sa tomu, aby sa prostredníctvom fiktívnych nadväzujúcich kabotážnych plavieb obchádzali ustanovenia článku 3 ods. 2 nariadenia, je vhodné prikloniť sa k reštriktívnemu výkladu. V texte týchto ustanovení sa však nenachádza žiadny náznak, ktorý by obmedzoval ich pôsobnosť na plavby s nákladom na palube.

11 Za týchto okolností Tribunale amministrativo regionale per la Sicilia rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„… zahŕňa pojem plavba, ktorá nasleduje po kabotážnej plavbe alebo jej predchádza, uvedený v článku 3 ods. 3 nariadenia… len na plavbu, ktorá je ‚z funkčného a obchodného hľadiska samostatná, čo znamená, že loď prepravuje na palube náklad, ktorého miestom určenia alebo východiskovým miestom je zahraničný prístav‘, tak, ako to upravujú opatrenia napadnuté vo veci samej, alebo… sa tento pojem vzťahuje aj na predpoklad, že plavba sa uskutoční bez nákladu na palube (‚plavba na príťaž‘)[?]“

O prejudiciálnej otázke

12 Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či v oblasti námornej prepravy tovaru v rámci členských štátov pojem plavby, ktorá nasleduje po kabotážnej plavbe alebo jej predchádza (ďalej len „medzinárodná plavba“), vyjadrený v článku 3 ods. 3 nariadenia, zahŕňa len plavbu s nákladom na palube alebo či ho možno rozšíriť aj na predpoklad plavby na príťaž.

13 Na úvod je vhodné pripomenúť, že cieľ liberalizácie sledovaný nariadením, tak ako vyplýva najmä z jeho tretieho a štvrtého odôvodnenia, smerujúci k zrušeniu opatrení obmedzujúcich poskytovanie námorných dopravných služieb v rámci členských štátov, nie je ešte úplne dosiahnutý. Jedno z obmedzení liberalizácie upravené nariadením sa týka ostrovnej kabotáže. Kým totiž článok 1 a článok 3 ods. 1 nariadenia upresňujú, že v zásade majú prednosť podmienky práva vlajkového štátu, článok 3 ods. 2 nariadenia upravuje výnimku v oblasti ostrovnej kabotáže tým, že stanovuje, že v prípade lodí vykonávajúcich tento typ dopravy, sa na všetky záležitosti týkajúce sa posádky vzťahuje právo hostiteľského štátu. V článku 3 ods. 3 nariadenia je však upravená zásada uplatňovania noriem vlajkového štátu na zloženie posádky, pokiaľ ostrovnej kabotáži predchádza alebo po nej nasleduje medzinárodná plavba vykonaná plavidlom s tonážou nad 650 ton brutto.

14 Pokiaľ ide o pojem „medzinárodná plavba“, hneď na úvod je vhodné konštatovať, že článok 3 ods. 2 nariadenia sa obmedzuje na požiadavku, aby kabotážnej plavbe predchádzala alebo aby po nej nasledovala medzinárodná plavba, pričom nič neuvádza o samotnom pojme „plavba“ ani o prípadnej prítomnosti nákladu na palube plavidiel s tonážou nad 650 ton brutto.

15 Za týchto podmienok, a keďže nariadenie neobsahuje žiadnu definíciu pojmu „plavba“ ani žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné predpokladať, že zákonodarca Spoločenstva mal v úmysle umožniť zohľadnenie dodatočných kritérií, akými sú požiadavka nákladu na palube alebo existencia funkčnej a obchodnej samostatnosti medzinárodnej plavby, je vhodné chápať tento pojem tak, že v zásade zahŕňa každú plavbu nezávisle od prítomnosti nákladu na palube.

16 Tento výklad je napokon aj v súlade s cieľom nariadenia, ktorým je vykonanie slobodného poskytovania služieb námornej kabotáže v súlade s podmienkami a výnimkami, ktoré uvedené nariadenie upravuje (pozri najmä rozsudok z 20. februára 2001, Analir a i., C‑205/99, Zb. s. I‑1271, bod 19). Umožňuje totiž úplné uplatnenie článku 3 ods. 3 nariadenia, ktorý tým, že ukladá uplatnenie noriem vlajkového štátu, priamo sleduje líniu tohto cieľa.

17 Ďalej tento výklad podporuje aj prax v námornej doprave, kde sa zdá obvyklé, že niekedy sa vykonávajú plavby na príťaž.

18 Napriek tomuto konštatovaniu však nemožno pripustiť vykonávanie plavieb na príťaž zneužívajúcim spôsobom s cieľom obísť pravidlá upravené v článku 3 nariadenia a cieľ sledovaný samotným nariadením, pripomenutý v bode 13 tohto rozsudku.

19 V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry sa subjekty podliehajúce súdnej právomoci nemôžu dovolávať noriem Spoločenstva podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (pozri najmä rozsudky z 12. mája 1998, Kefalas a i., C‑367/96, Zb. s. I‑2843, bod 20; z 23. marca 2000, Diamantis, C‑373/97, Zb. s. I‑1705, bod 33, a z 21. februára 2006, Halifax a i., C‑255/02, Zb. s. I‑1609, bod 68).

20 Uplatnenie právnej úpravy Spoločenstva totiž nemožno rozšíriť až tak, že by sa vzťahovala na zneužívajúce postupy hospodárskych subjektov, čiže na činnosti, ktoré nie sú vykonávané v rámci obvyklých obchodných transakcií, ale iba s cieľom obísť pravidlá upravené právom Spoločenstva (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 11. októbra 1977, Cremer, 125/76, Zb. s. 1593, bod 21; z 3. marca 1993, General Milk Products, C‑8/92, Zb. s. I‑779, bod 21, a Halifax a i., už citovaný, bod 69).

21 Preto môžu vnútroštátne súdy, opierajúc sa o objektívne skutočnosti, zohľadniť zneužívajúce správanie dotknutej osoby na to, aby jej prípadne zamietli možnosť využiť ustanovenie práva Spoločenstva, na ktoré sa odvoláva. V tejto súvislosti však musia zohľadniť ciele, ktoré sleduje predmetné ustanovenie (pozri rozsudok Diamantis, už citovaný, bod 34 a citovanú judikatúru).

22 Preto nemožno pripustiť, aby vlastník lode umelo vytvoril podmienky medzinárodnej plavby na príťaž na to, aby sa naňho uplatnil článok 3 ods. 3 nariadenia, a teda právne predpisy vlajkového štátu, namiesto článku 3 ods. 2 nariadenia, čiže právnych predpisov hostiteľského štátu.

23 Na konštatovanie takéhoto zneužívajúceho postupu je na jednej strane potrebné, aby bolo výsledkom medzinárodnej plavby na príťaž napriek formálnemu uplatneniu podmienok upravených v článku 3 ods. 3 nariadenia to, že vlastník lode má prospech z uplatnenia noriem vlajkového štátu na všetky záležitosti týkajúce sa posádky, pričom by nebol dodržaný cieľ článku 3 ods. 2 nariadenia, ktorým je umožniť v prípade ostrovnej kabotáže uplatnenie noriem hostiteľského štátu na všetky záležitosti týkajúce sa posádky. Na druhej strane tiež musí z objektívnych skutočností ako celku vyplývať, že podstatným cieľom tejto medzinárodnej plavby na príťaž je vyhnúť sa uplatneniu článku 3 ods. 2 nariadenia v prospech odseku 3 toho istého článku (pozri v tomto zmysle rozsudok Halifax a i., už citovaný, bod 86).

24 Je na vnútroštátnom súde, aby v súlade s vnútroštátnymi pravidlami dokazovania, pokiaľ sa tým neovplyvní účinnosť práva Spoločenstva, preveril, či v spore vo veci samej nastali okolnosti zakladajúce zneužívajúci postup (pozri rozsudky z 21. júla 2005, Eichsfelder Schlachtbetrieb, C‑515/03, Zb. s. I‑7355, bod 40, a Halifax, už citovaný, bod 76).

25 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je na položenú otázku vhodné odpovedať tak, že pojem medzinárodnej plavby, vyjadrený v článku 3 ods. 3 nariadenia, v zásade zahŕňa každú plavbu z iného štátu alebo do iného štátu nezávisle od prítomnosti nákladu na palube. Nemožno však pripustiť vykonávanie plavieb bez nákladu na palube zneužívajúcim spôsobom s cieľom obísť pravidlá upravené nariadením. Na konštatovanie existencie zneužívajúceho postupu je na jednej strane potrebné, aby bolo výsledkom medzinárodnej plavby na príťaž napriek formálnemu uplatneniu podmienok upravených v článku 3 ods. 3 nariadenia to, že vlastník lode má prospech z uplatnenia noriem vlajkového štátu na všetky záležitosti týkajúce sa posádky, bez zohľadnenia cieľa článku 3 ods. 2 toho istého nariadenia, ktorým je umožniť uplatnenie noriem hostiteľského štátu na všetky záležitosti týkajúce sa posádky v prípade ostrovnej kabotáže. Na druhej strane tiež musí z objektívnych skutočností ako celku vyplývať, že podstatným cieľom tejto medzinárodnej plavby na príťaž je vyhnúť sa uplatneniu článku 3 ods. 2 nariadenia v prospech odseku 3 toho istého článku.

O trovách

26 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Pojem plavba, ktorá nasleduje po kabotážnej plavbe alebo jej predchádza, vyjadrený v článku 3 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž), v zásade zahŕňa každú plavbu z iného štátu alebo do iného štátu nezávisle od prítomnosti nákladu na palube. Nemožno však pripustiť vykonávanie plavieb bez nákladu na palube zneužívajúcim spôsobom s cieľom obísť pravidlá upravené nariadením č. 3577/92. Na konštatovanie existencie zneužívajúceho postupu je na jednej strane potrebné, aby bolo výsledkom medzinárodnej plavby na príťaž napriek formálnemu uplatneniu podmienok upravených v článku 3 ods. 3 nariadenia to, že vlastník lode má prospech z uplatnenia noriem vlajkového štátu na všetky záležitosti týkajúce sa posádky, bez zohľadnenia cieľa článku 3 ods. 2 toho istého nariadenia, ktorým je umožniť uplatnenie noriem hostiteľského štátu na všetky záležitosti týkajúce sa posádky v prípade ostrovnej kabotáže. Na druhej strane tiež musí z objektívnych skutočností ako celku vyplývať, že podstatným cieľom tejto medzinárodnej plavby na príťaž je vyhnúť sa uplatneniu článku 3 ods. 2 nariadenia č. 3577/92 v prospech odseku 3 toho istého článku.

Podpisy

* Jazyk konania: taliančina.