Voľný pohyb kapitálu – Obmedzenia
[Zmluva ES, články 73b a 73d (teraz články 56 ES a 58 ES)]
Článok 73b Zmluvy (teraz článok 56 ES) v spojení s článkom 73d (teraz článok 58 ES) Zmluvy sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje, ak členský štát, ktorý od dane z príjmov právnických osôb oslobodzuje príjmy z prenájmu plynúce na vnútroštátnom území nadáciám s neobmedzenou daňovou povinnosťou uznaným za všeobecne prospešné, ak sú usadené v tomto štáte, odmietne poskytnúť to isté oslobodenie pre príjmy rovnakého druhu všeobecne prospešnej nadácii súkromného práva len z dôvodu, že vzhľadom na to, že je usadená v inom členskom štáte, má na jeho území len obmedzenú daňovú povinnosť.
Právo Spoločenstva neukladá členským štátom, aby zahraničné nadácie, ktoré ich členský štát pôvodu uznáva za všeobecne prospešné, boli automaticky rovnako uznané na ich území. Ak nadácia uznaná v jednom členskom štáte za všeobecne prospešnú spĺňa takisto podmienky stanovené na tento účel právnou úpravou iného členského štátu a jej účelom je podpora tých istých záujmov spoločnosti, čo majú posúdiť vnútroštátne orgány vrátane súdov posledného uvedeného štátu, nemôžu orgány tohto členského štátu tejto nadácii odoprieť právo na rovné zaobchádzanie len z dôvodu, že nie je usadená na ich území.
Taký rozdiel v zaobchádzaní nemôže byť odôvodnený sledovaním určitých cieľov, na ktoré sa na vnútroštátnej úrovni vzťahuje podpora kultúry a výchovy na vysokej úrovni, pretože sporná vnútroštátna právna úprava nepredpokladá, aby mala z činnosti nadácií uznaných za všeobecne prospešné prospech spoločnosť vo vnútri štátu.
Takáto vnútroštátna právna úprava navyše nemôže byť odôvodnená potrebou zabezpečiť účinnosť daňových kontrol. Predtým, ako členský štát poskytne nadácii daňové oslobodenie, je skutočne oprávnený vykonať opatrenia, ktoré mu umožňujú jednoznačne a presne overiť, či daná nadácia spĺňa podmienky vyžadované na tento účel vnútroštátnou právnou úpravou, a kontrolovať jej skutočné riadenie. Aj keď môže byť vykonanie potrebných overení náročnejšie, v prípade nadácií usadených v iných členských štátoch, ide len o bežné administratívne ťažkosti, ktoré nepostačujú na odôvodnenie toho, aby orgány dotknutého štátu uvedeným nadáciám odmietli poskytnúť tie isté daňové oslobodenia ako nadáciám rovnakého druhu s neobmedzenou daňovou povinnosťou v tomto členskom štáte.
Okrem toho pri neexistencii priamej súvislosti medzi daňovou výhodou spočívajúcou v daňovom oslobodení príjmov z prenájmu a kompenzáciou tejto výhody určitým daňovým odvodom, nemôže byť predmetné obmedzenie odôvodnené potrebou zachovať súdržnosť daňového systému.
To isté platí aj pre potrebu zachovania daňových príjmov, zníženie daňových príjmov nemožno považovať za naliehavý dôvod všeobecného záujmu, na ktorý sa možno odvolávať s cieľom odôvodniť opatrenie, ktoré je v zásade v rozpore so základnou slobodou.
Čo sa týka boja proti trestnej činnosti, všeobecná domnienka trestnej činnosti sa nemôže zakladať na okolnosti, že nadácia je usadená v inom členskom štáte. Nepriznanie výhody daňového oslobodenia takýmto nadáciám, hoci existujú viaceré spôsoby kontroly účtovných závierok a ich činností, sa teda zdá byť opatrením presahujúcim to, čo je na boj proti trestnej činnosti potrebné.
(pozri body 39, 40, 45, 47, 48, 55, 56, 58 – 62 a výrok)